VIDEO Novým generálnym prokurátorom je Žilinka, vymenovala ho prezidentka

0
Na snímke nový generálny prokurátor Maroš Žilinka počas svojho vymenovania prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou v Prezidentskom paláci v Bratislave 10. decembra 2020. (Foto: TASR)

Novým generálnym prokurátorom sa stal Maroš Žilinka. Vo štvrtok ho do funkcie vymenovala prezidentka SR Zuzana Čaputová.

V minulosti Žilinka dozoroval kauzy, ako podvod na nebankový subjekt Drukos, kde Najvyšší súd (NS) SR odsúdil majiteľa Františka Mojžiša v roku 2012 na 8,5-ročný trest odňatia slobody. Dozoroval kauzu Transpetrolu na 11 rokov odsúdeného Ignáca Ilčišina a prípad exsiskára Ľuboša Kosíka, ktorého NS SR v kauze zmeniek odsúdil na 18-ročný trest odňatia slobody. Dozoroval aj kauzu Technopol Servis, kde je obvinený Marian Kočner.

Žilinku zvolili za nového generálneho prokurátora poslanci Národnej rady SR vo verejnej voľbe. Podporilo ho 132 poslancov zo 147 prítomných.

Generálna prokuratúra nemala riadneho šéfa už mesiace. Jaromírovi Čižnárovi sa 17. júla skončilo sedemročné funkčné obdobie. Hoci mohol zostať vo funkcii do vymenovania nového šéfa prokurátorov, požiadal prezidentku o uvoľnenie z funkcie, zanikla mu v auguste.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová si želá, aby sa na Generálnej prokuratúre (GP) SR začala nástupom Maroša Žilinku do jej vedenia nová éra. Očakáva od neho ozdravenie prokuratúry a odstránenie prvkov inštitucionálnej nekultúrnosti. Prokuratúru by mal podľa nej tiež vystaviť primeranej miere verejnej kontroly. Generálny prokurátor má byť podľa nej nielen nestranný a nepodliehať vplyvom okolia, ale rovnako sa má tak aj javiť. Uviedla to v príhovore po jeho vymenovaní.

Hlava štátu zhodnotila, že od polovice 90. rokov, keď sa prokuratúra sformovala ako orgán v samostatnom štáte, pôsobila ako monokratická a pomerne uzavretá inštitúcia. “Ako ustanovizeň, ktorá v niektorých prípadoch fungovala ako štát v štáte,” poznamenala s tým, že dôsledky vidieť aj dnes. Poukázala pritom na policajné akcie, ako Očistec, Judáš, Božie mlyny, po ktorých okrem sudcov a policajtov končia vo väzbe tiež predstavitelia prokuratúry.

Prokuratúra podľa Čaputovej často zlyhávala vo svojej úlohe garantovať, že zákon bude platiť rovnako pre každého. Vplyvným osobám sa podľa nej vďaka postaveniu a konexiám dostávalo špeciálneho prístupu. “Táto éra sa nielenže musí skončiť, ale musí sa skončiť do dôsledkov, aby sa nikdy nemohla zopakovať,” zdôraznila.

Cieľom musí byť podľa prezidentky ozdravenie prokuratúry. Podporila tiež Žilinkove slová, že aj voči prokurátorovi, ktorý nie je hoden svojho talára, treba postupovať v zmysle zákona.

Prezidentka apelovala tiež na Žilinku, aby z prokuratúry zmizla “inštitucionálna nekultúrnosť”, ktorú opísal ako “kultúru pohody a bezpečia”. Pripomenula, že jej následkom sa v inštitúcii rozšírila ignorancia, nevšímavosť a formalizmus bez väčšieho osobného nasadenia.

Nového generálneho prokurátora tiež vyzvala, aby využil všetky možnosti na presadenie inštitucionálnej otvorenosti prokuratúry a vystavil ju v primeranej miere verejnej kontrole. “Verím, že tentoraz sa vám prípadný vnútorný odpor prostredia podarí prekonať,” dodala.

Podotkla, že ak sa má prokuratúra emancipovať, už nikdy by nemala byť taká závislá od silných, ale predovšetkým slabých stránok svojho najvyššieho predstaviteľa, ako to bolo v minulosti. “Skvelou vizitkou vašej práce bude, ak počas vášho pôsobenia sebavedomie prokurátorov, konajúcich striktne v duchu ústavy a zákonov, vzrastie do takej miery, že budú klásť odpor prejavom akéhokoľvek individuálneho zlyhania, nech už by sa ho dopustil ktorýkoľvek predstaviteľ prokurátorského stavu,” skonštatovala.

- Reklama -