„Skutočne ten spôsob komunikácie opatrení je tu katastrofálny,” hovorí pre ParlamentnéListy.sk politológ Tomáš Koziak, rektor Vysokej školy politických a spoločenských vied v Kutnej Hore. Ako upozorňuje, nebavíme sa pritom o bezvýznamných záležitostiach, ale o tom, ako sa postarať a ochrániť životy a zdravie ľudí.
Opäť sme svedkami, keď je napätie medzi OĽaNO a SaS, respektíve medzi premiérom Matovičom a vicepremiérom Sulíkom. Pripomeňme si status Richarda Sulíka. „Celé Slovensko strpelo testovanie nie preto, že by mali obsesiu vo vŕtaní sa v nose, ale preto, lebo uverilo sľubu, že bude lepšie. Čo však dostali? Plošné predĺženie núdzového stavu. Gastro, šport, kultúra, fitnescentrá… majú suplovať štát a premeniť svoje prevádzky na testovacie centrá. Tak načo sa to celé robilo?” Do akej miery toto ovplyvní podľa vás stabilitu vládnej koalície?
Status vicepremiéra Sulíka
„Tie dôsledky sa nepodpíšu významne na stabilite vládnej koalície, takýchto prekáračiek sme svedkami v podstate dennodenne. Fakticky sme už zistili, že je to jednak spôsob komunikácie predsedu vlády Matoviča a aj predsedu SaS Sulíka. Ten facebookový status Richarda Sulíka sa nedá nazvať dôstojnou reprezentáciou podpredsedu vlády. Takže to asi nebolo úplne v poriadku, ale nestalo sa to prvýkrát, aby sa takto vysokí ústavní činitelia verejne prekárali a ešte sa aj v budúcnosti, myslím, určite budú.
Neskôr dô toho vstúpila aj poslankyňa SaS Bittó Cigániková, ktorá nesúhlasí s návrhom vlády opäť dotovať štátnu zdravotnú poisťovňu, na čo sa ju premiér pokúsil verejne uraziť, že je lobbistkou Penty a má to, že klame aj v mene… Možno tieto reakcie neohrozujú stabilitu vlády, ale aký vplyv majú podľa vás na voličov týchto strán a verejnosť v situácii, keď sa ľudia obávajú o svoju budúcnosť, či už z pohľadu zdravia, alebo ekonomiky pre pandémiu a žijú limitovane oproti minulosti a každý čaká, kedy sa toto skončí, je toto skutočne v tomto čase najvhodnejšia forma politickej prezentácie?
Áno, tieto ako som ich nazval, prekáračky, majú oveľa závažnejší dosah nie na stabilitu vlády, ale práve na to, ako ľudia vnímajú činnosť vlády a opatrenia, ktoré prijíma. Fungujeme v krízovom režime, je tu neodškriepiteľný fakt, že tu treba riešiť niečo prečo sú ľudia chorí a zomierajú. Ekonomika sa prepadáva. V tejto situácii treba prijímať čo najefektívnejšie a najúčinnejšie opatrenia, aby bol dosah nepriaznivej situácie čo najmenší.
Opatrenia sú, samozrejme, veľmi nepopulárne, ale o to viac ich treba správne odkomunikovať s ľuďmi. Ľudia jednoducho musia veriť tomu, že kroky, ktoré vláda prijíma, nech akokoľvek sú obmedzujúce a nepopulárne, lebo žiadne obmedzujúce opatrenia nikdy nie sú príjemné, ale musia byť prijímané s dôverou v ich účinnosť. Ak verejnosť nebude dôverovať tomu, čo chce vláda robiť, aký spôsob volí na boj s pandémiou, tak tie dôsledky môžu byť veľmi negatívne. Môžu sa odraziť dokonca v náraste počtu mŕtvych ľudí. Tu sa nebavíme o bezvýznamných záležitostiach, ale o tom ako sa postarať a chrániť životy a zdravie ľudí. A v tejto komunikácii vláda, žiaľ, totálne zlyháva.
Zatiaľ ale sa zdá, že ľudia plne rešpektujú vládne nariadenia, nie je to však, ako som pochopila, bezpodmienečné pre budúcnosť?
Táto vláda má šťastie na ľudí, na občanov Slovenska, že sú ochotní dodržiavať tie opatrenia, ktoré sú, povedzme, akceptované ako dobré a že ľudia sú pomerne disciplinovaní, na rozdiel trebárs od Českej republiky, kde sa situácia vyvíjala ďaleko horšie ako na Slovensku. Ale skutočne ten spôsob komunikácie opatrení je tu katastrofálny. Ak to takto bude pokračovať ďalej, reálne sa dá očakávať, že autorita vlády a jej opatrení bude výrazne klesať. Ľudia totiž môžu prestať veriť, že je dobré robiť to, čo im vláda nariadi, aby robili.
