Celoplošné testovanie na COVID-19 ovplyvní preferencie politických strán. „Ak bude úspešné, pokles OĽaNO v prieskumoch sa úplne otočí. Ak by to bol prepadák, trend poklesu sa môže urýchliť… A vtedy sa začne hľadať nové zoskupenie,” analyzuje aktuálnu politickú situáciu sociológ Pavel Haulík.
Ako sa podľa vás celoplošné testovanie, ktoré navrhuje premiér Igor Matovič a ktoré spolarizovalo opäť spoločnosť, odrazí na preferenciách?
Z hľadiska budúcnosti to môže mať dôsledky, ale ťažko povedať, aké. Bude to záležať na tom, ako sa táto akcia skončí, aký bude mať výsledok. A to je otvorené. Dá sa prijať argumentácia, že by to mohlo pomôcť pri riešení situácie. Druhá vec však je, a to je to, o čom sa bude rozhodovať a čo sa bude diať, je, či sa to dá zvládnuť.
Ale to predsa jedno s druhým súvisí.
Súvisí, iste. Osobne som veľmi skeptický a myslím si, že je to akcia, ktorá presahuje možnosti štruktúr, ktoré sa chystajú do nej zapojiť. Myslím si, že ako celoplošné testovanie sa to asi nezvládne. Samozrejme, primárna otázka bude, či to bude, alebo nebude dobrovoľné. Tá druhá alternatíva, ak by to bolo povinné, je podľa mňa úplná katastrofa, lebo to by vzbudilo v spoločnosti veľmi veľké napätie aj vzhľadom na to, že dnes už verejnosť nie je jednoznačne presvedčená, že opatrenia, ktoré sa robia, sú odôvodnené a efektívne. Ak to bude dobrovoľné, tam je zasa otázka účasti a toho, ako to bude logisticky zabezpečené. Nemyslím si, že je to aktivita bez logiky, ale je to aktivita, ktorá môže stroskotať na tom, že je ťažko zrealizovateľná.
Toto je práve tá otázka, či sa od štátnikov neočakáva, že verejnosti predložia premyslené rozhodnutia a nie niečo, čo pôsobí ako spontánny nápad na firemnej porade.
Celá táto vládna koalícia je ale postavená na princípe, ako ste to nazvali – nápadov na firemnej porade. Toto nie je štandardná koalícia štandardných koaličných subjektov, oni práve ťažia z toho, že sú neštandardné, že sa tvária ako niečo blízke bežnému človeku, čomu človek môže rozumieť. Druhá vec je, či sú to aj útvary, ktoré sú schopné fungovať, najmä v kritických situáciách. Som hlboko presvedčený, že nie sú, a musel by sa stať zázrak, aby také voľné zoskupenia ľudí, ktorí si hovoria politické strany alebo hnutia, vedeli zvládať takéto zložité situácie.
Čo podľa vás poznačilo rozhodovanie voličov v posledných prieskumoch, keď OĽaNO zaznamenalo pokles a Hlas-SD sa ocitol na prvom mieste?
Ľudia sú už zrejme unavení a vyčerpaní, uvedomili si, že žiadny zázrak sa konať nebude, a tým pádom akoby strácali dôveru voči tým neštandardným politickým útvarom. Druhá vec je, či sa obrátia smerom k štandardným stranám, ktorých tu ale, žiaľ, veľa nie je alebo sa môže stať aj to, že jedných neštandardných nahradia iní neštandardní.
Znie to tak nepoučiteľne, vážne sa to môže stať?
Áno, celkom pokojne. V každom prípade tie prieskumné signály sú takým varovaním, signálom vývoja situácie, ale nie je to nič stabilné, nie je to stabilný trend, ktorý celkom určite bude takto pokračovať aj ďalej. Prirovnal by som to k premenlivému počasiu: dnes je to takto a zajtra to môže byť úplne inak. Alternatíva voči súčasnej koalícii je totiž problematická, nevidno niečo, čo by dávalo záruky spoľahlivej alternatívy.
Najpopulárnejší je zatiaľ z alternatívy Pellegriniho Hlas-SD. Nepovažujete ho za spoľahlivú výmenu pre voličov?
Pellegrinimu sa zatiaľ darí držať bokom veľkých konfliktov. Doteraz ho vládna koalícia nebrala ako reálne nebezpečenstvo. Čísla, ktoré sa objavujú, naznačujú, že sa to môže zmeniť a on sa stane pre koalíciu nebezpečenstvom. Čo to môže priniesť? Ak bude dostatočne silný, obrátia sa naňho útoky zo všetkých svetových strán, že nie je spoľahlivý, lebo je to vlastne Smer a Smer má takéto a takéto hriechy z minulosti. Na tom sa to bude budovať.
Áno, premiér Matovič už stranu nazval pred dvoma dňami Hlas Smeru.
No a práve preto predstava, že sa to len otočí, že z koalície sa stane opozícia a naopak, nie je podľa mňa celkom pravdepodobná.
Očakáva sa teda silný nováčik na politickej scéne?
Osobne by som viac vsadil, že sa môže vytvoriť celkom nové zoskupenie, ktoré je schopné mať potrebnú väčšinu v parlamente, a tam by som si vedel predstaviť, že by Pellegrini mohol fungovať, ale určite nie ako líder toho zoskupenia. Celkom pokojne sa môže koalícia rozpadnúť, niekto odíde alebo bude odídený, môže vzniknúť pokus o vytvorenie iného zoskupenia aj cez nejakých nezávislých poslancov, ktorí sa môžu objavovať vo väčšom počte než dnes. Takáto alternatíva sa mi zdá možná. V prípade, že by ten trend poklesu vplyvu OĽaNO cez preferencie naďalej pokračoval. Ale beriem to ako niečo nezaručené, čo dnes ťažko možno predvídať.
Áno, už zajtra sa môže niečo udiať a všetko bude inak, tak to myslíte?
Ak by napríklad bol pokus o celoplošné testovanie úspešný a dosiahlo by sa zastavenie nárastu infikovaných, tak sa ten trend môže úplne otočiť. Ak by to bol prepadák, trend poklesu sa môže urýchliť a vtedy sa začne hľadať nové zoskupenie. Treba si tiež uvedomiť, že to, čo robí Matovič, sa rieši v okolitých krajinách rovnakým alebo podobným spôsobom, takže nech by bol premiérom hocikto, musel by robiť podobné kroky – iste, bez tých Matovičových excesov, ale nikomu ako premiérovi by to na popularite nepridávalo.
Povedzme, že premiér Matovič padne alebo si povie, že už má toho dosť. Kto by ho mohol nahradiť?
Kto by ho mohol nahradiť napríklad tým politickým výtlakom, počtom hlasov, ktoré vie do koalície vniesť? Ťažko by to malo riešenie, bolo by niekoľko kohútov na tom istom smetisku a žiadny z nich by nebol silnejší ako ostatní… Táto koalícia je nesúrodá hlavne na osi konzervatívno-liberálnej, a vtedy by sa mohli preformovať na buď čistejšie konzervatívne, alebo čistejšie liberálne. Subjekty v parlamente nie sú disciplinované politické strany, ale súbor jednotlivcov, ktorí dnes môžu byť tu a zajtra úplne inde, lebo nie je žiadny imperatívny mandát a oni s tým môžu nakladať ako chcú.
