Vypisovanie statusov na sociálnych sieťach je neprofesionálnym teatrálnym pokusom získavania hlasov, hodnotí komunikáciu medzi predsedom vlády Igorom Matovičom a lídrom SaS a ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom politológ z Vysokej školy politických a společenských věd v Kutnej Hore Tomáš Koziak. A prečo Matovič do svojho ministra vlastne útočí? Možno už hľadá vinníka, pripúšťa.
Aká pevná je dnes podľa vás koaličná štvorka?
Nemyslím si, že by bola menej pevná ako na začiatku volebného obdobia. To, čo sa odohráva medzi stranami, môže naznačovať, že to v koalícii škrípe, ale na druhej strane si nemyslím, že by to mohlo viesť k rozpadu koalície. Skôr to môže mať význam navonok, na verejnú mienku, na jej vnímanie.
Predsa len, čakali ste, že pol roka po voľbách predseda jednej strany sa prihovorí k členom druhej koaličnej strany, aby zvážili výmenu svojho predsedu?
Beriem to v kontexte toho, aký je Matovič. Čoraz viac sa ukazuje, že nezvláda krízovú komunikáciu. To je fakt a tieto jeho slová treba brať práve v tomto kontexte. Niektoré jeho slová pripomínali skôr repliky z indiánskych filmov ako od predsedu vlády. Keď je pod tlakom, nezvláda ju, ale žiadna kaša sa neje taká horúca, ako sa navarí a nakoniec sa koalícia nerozpadne. Aj Richard Sulík to berie s chladnou hlavou, povedal, že sa do týchto prekáračiek nenechá zatiahnuť a robí to aj preto, že Matoviča pozná.
Od začiatku sa hovorilo o dvojbloku OĽaNO a Sme rodina oproti Za ľudí a SaS. Platí toto pomyselné spojenie aj dnes?
Myslím, že hej. Aj v ideologickej, mocenskej rovine, ale aj v rovine praktickej skúsenosti s touto koalíciou. Vidíme, že OĽaNO majú ku kollárovcom najbližšie. Vyplýva to aj zo zamerania týchto strán, obe sú populistické. Konzervatívna platforma v OĽaNO začína čoraz viac vnímať rovnaké témy ako v Sme rodina a títo ľudia si rozumejú. Myslím tým veľkú časť od OĽaNO.
Ako si však vysvetľujete, že kým Veronika Remišová sa premiéra zastala, podpora zo Sme rodina tentoraz neprišla? Boris Kollár, veľmi aktívny na sociálnych sieťach, teraz pomlčal.
To, čo naposledy prijal krízový štáb, je doteraz z prijatých opatrení proti korone to najtvrdšie. Kollár je ten posledný, ktorý chce na seba brať rolu posla zlých správ. Keď máme posúdiť mieru populizmu v tejto koalícii, tak rozhodne tým najväčším je práve Boris Kollár. Je to boj o voliča. Matovič, ktorý ako predseda vlády má najväčšiu zodpovednosť, musí opatrenia prijať, pretože ak by sme sa, nedajbože, dostali do talianskeho scenára, tak na zodpovednosť bude braný on, prípadne minister zdravotníctva, ale určite nie predseda parlamentu Kollár. Ten si užíva tieň, nemusí zverejňovaním opatrení prichádzať o voličov ako Matovič.
Tie vyjadrenia, keď predseda vlády prirovná partnera ku Kotlebovi alebo vyjadrenie, že Sulíkovo spochybňovanie opatrení proti koronavírusu prinesie smrť mnohým ľuďom, či dokonca povie, že Sulíkovo slovo nemá vo vláde žiadnu váhu, môžu pomôcť viac opozícii alebo prerozdeľovaniu voličov medzi jednotlivými koaličnými stranami?
Skôr prerozdeľovaniu v rámci koalície. Maximálne ešte Pellegrinimu. Určite nie Smeru alebo Kotlebovi. Voliči súčasnej koalície sú úplne inde, ako je Fico, predsa volili strany aj preto, aby on nebol pri moci. Sú to ľudia, ktorí o Kotlebovi nemôžu ani počuť. Aj teraz vidíme, že k tomu preskupovaniu v rámci koalície už dochádza, keď liberálni voliči z OĽaNO sa ocitli po komunikácii interrupčných zákonov v tábore SaS.
Nezhody Matoviča so Sulíkom sú prakticky od začiatku celej koalície, ten aktuálny nie je prvý ani posledný. Môže to dospieť až do takej krízy, že vláda nakoniec padne pred koncom volebného obdobia?
Môže. Ale myslím si, že sú natoľko zodpovední, že to dlho nebude. Možno polroka pred voľbami, ťažko odhadnúť, ale táto šanca tu je. Koniec volebného obdobia je špecifický tým, že strany už kopú za seba. Teraz kopú za koalíciu. Účasť v koalícii pre nich znamená účasť na moci, a tým pre nich plynú mnohé benefity, a určite ich nechcú stratiť skôr ako na konci volebného obdobia. Navyše Sulík už má nálepku, že rozbil jednu koalíciu a ak by rozbil aj druhú, bola by to pre neho veľmi zlá voľba pre ďalšiu politickú kariéru.
Hľadá si premiér politického vinníka, ak by nezvládol druhú vlnu?
Je to možné a celkom logické. Všetky alternatívy sú v hre, aj tá, že druhá vlna sa nezvládne a ten epidemiologický štáb má určite dobré informácie, ktoré môžu prognózovať stav, ktorý sa tu môže udiať. Ak sa tu stane taliansky scenár, tak ten, ktorý bude za neho zodpovedný, okrem zodpovednosti za obete aj politicky skončil. Určite sa toho politici obávajú a pri Matovičových reakciách vidieť, že sa až fyzicky bojí toho, čo sa bude diať. A aj preto takto preemocionálne reaguje.
Označenie “plačko” však nie je férové, zodpovednosť a situácia, v akej je on, sa nedá s nikým zo slovenských premiérov ani porovnať. Pokiaľ tú situáciu zvládne, bude to dobrá investícia do jeho politickej budúcnosti. Sme v krízovom režime a v takých sa ukazujú lídri. A zatiaľ sa ukazuje, že Matovič, čo sa týka spôsobu komunikácie, nie je takým lídrom. Od lídra sa očakáva nádej, racionálne informovanie a uvažovanie. Forma komunikácie je jeho najväčšou slabosťou a pripravuje ho o voličov.
Prečo teda stále nemá hovorcu, ktorý by časť tlaku odrážal?
Toto je veľký problém, že nemá človeka, ktorý by mu spravoval sociálne siete, ktorý by komunikoval ako profesionál s chladnou hlavou a premiérovi by sa veľmi zjednodušila situácia po fyzickej i psychickej stránke. To je triviálna chyba.
Politici si vymieňajú správy na sociálnych sieťach. Je to zámer, novodobý trend alebo komunikačné zlyhanie?
Komunikačné zlyhanie a prejav absolútnej neprofesionality. Takáto komunikácia koalícii uberá politické body. Títo ľudia majú na seba mobilné telefóny, mali by si zavolať a nie teatrálne získavať politické body.
