Zasadnutiu Rady EÚ pre zahraničné veci v Luxemburgu dominovali v utorok tri hlavné témy: zaradenie bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka na sankčný zoznam EÚ, sankcie voči osobám zodpovedným za otrávenie ruského opozičného politika Alexandra Navaľného a podpora pre dialóg o normalizácii vzťahov medzi Belehradom a Prištinou.
Po skončení rokovaní diplomatov EÚ to uviedol minister zahraničných vecí SR Ivan Korčok.
Šéf slovenskej diplomacie upozornil, že pre Úniu bolo dôležité zareagovať na situáciu v Bielorusku, lebo len uplynulú nedeľu boli zadržané stovky občanov, ktorí slobodne prejavovali svoju vôľu. Lukašenko podľa neho nezmenil svoj postoj a naďalej podporuje násilie a zastrašovanie občanov.
„Rovnako je Lukašenko presvedčený, že táto taktika mu pomôže unaviť občanov a medzinárodné spoločenstvo. Chcem povedať, že toto je omyl na jeho strane a vyústilo to do dnešnej dohody, že sankčný zoznam osôb, ktorý už bol schválený, bude rozšírený a bude naň zaradený aj samotný Lukašenko,” vysvetlil Korčok.
„Jediné, čo na to treba, aby sme mohli pomôcť pri transformácii tejto krajiny, je pochopenie na strane Lukašenka, že bráni svojim občanom v tom, aby sa mali oveľa lepšie,” uviedol.
Korčok pripomenul, že diplomati mali pôvodne v úmysle viesť širšie debaty o vzťahoch s Ruskom, ktoré ochladli po anexii Krymu v roku 2014 a konflikte na východnej Ukrajine, bez toho však, aby Únia zmenila svoj zásadný postoj ku Krymu či dianiu na Donbase. „Ale pôvodný zámer prehodnotiť strategický rámec vzťahov s Ruskom bol prekrytý potrebou reagovať na otravu Alexandra Navaľného. Je zhoda, že EÚ prijme sankcie voči tým osobám v Rusku, ktoré sa podieľali na pokuse o vraždu prominentného predstaviteľa opozície,” vysvetlil.
Zároveň dodal, že nejde o sankcie ekonomického charakteru, sú len voči individuálnym osobám. Naopak, diplomati EÚ potvrdili, že im nejde len o “politiku palice”, lebo súhlasili s konkrétnym plánom rozšírenej pomoci pre Bielorusko. Za predpokladu, že Lukašenkov režim zmierni svoj postup, je EÚ pripravená rokovať o novej rámcovej dohode a rozšíriť svoju finančnú a technickú pomoc cez viaceré programy podporované Európskou investičnou bankou (EIB) alebo Európskou bankou pre obnovu a rozvoj (EBOR).
V tejto súvislosti dodal, že rozhodnutie diplomatov urýchlila správa Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW), ktorá explicitne uviedla, že bola použitá zakázaná chemická látka, čo je porušenie medzinárodného práva.
Podľa Korčoka je dobré, že aj z iniciatívy Slovenska, sa ministerské debaty týkali obnoveného dialógu o normalizácii vzťahov medzi Belehradom a Prištinou. Pripomenul, že k obnoveniu dialógu medzi Srbskom a Kosovom dochádza aj pod taktovkou Miroslava Lajčáka, ktorý je osobitným predstaviteľom EÚ pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou a ďalšie regionálne otázky západného Balkánu.
„Teší ma, že už pod jeho taktovkou sa obe strany dostali za rokovací stôl a pomaly, krok za krokom preberajú tie najcitlivejšie témy,” priznal Korčok. Podľa jeho slov si obe strany musia uvedomiť, že tento dialóg musí byť skutočný a bez predstierania, s ponukou konkrétnych riešení.
Únia by zas obom mala dať jasný signál, že vníma vážne ich európsku perspektívu. „Je v našich rukách dokázať, že vieme stabilizovať naše susedstvo. Je to dôležité, ak chceme byť vážnym hráčom vo svete. To, čo je na Balkáne sa nás bezprostredne dotýka,” odkázal Korčok.
VIDEO
