V Tažikistane prebiehalo v nedeľu prepočítavanie hlasov odovzdaných v prezidentských voľbách, v ktorých podľa očakávania zvíťazí úradujúci prezident Emomali Rachmon a stane sa tak najdlhšie vládnucim autoritárskym lídrom v bývalom sovietskom regióne. Výsledky budú podľa predpokladov známe v pondelok, napísala tlačová agentúra AFP.
Málokto čaká nejakú prekážku, ktorá by zabránila Rachmonovi (68) pokračovať ďalších sedem rokov v úrade. Pri moci je už takmer tri desaťročia a v dĺžke vládnutia lídrov v strednej Ázii zrejme prekoná aj kazašského prezidenta Nursultana Nazarbajeva, ktorý nedávno odstúpil.
Ústredná volebná komisia v Tadžikistane oznámila, že účasť voličov v nedeľnom hlasovaní prekročila prah požadovaný pre uznanie platnosti – hlas prišlo odovzdať vyše 70 percent z takmer päť miliónov oprávnených voličov.
Vyhlásenia o vysokej účasti sú však typickou črtou volieb v tejto časti sveta a nie je možné ich nezávisle overiť.
Autoritársky prezident Rachmon mal štyroch ďalších protikandidátov, ale všetci sú pokladaní len za symbolických súperov.
Voliči v hlavnom meste Dušanbe pre AFP v drvivej väčšine povedali, že budú hlasovať za Rachmona – a mali problém vymenovať ďalších prezidentských kandidátov.
Zarina Mamadnazarová, 25-ročná žena v súčasnosti bez práce, povedala, že hlas dá Rachmonovi, “pretože je to najlepší prezident, náš národný vodca”.
Ďalšia, 39-ročná žena, ktorá radšej neuviedla svoje meno, vyhlásila, že Rachmon má jej hlas, “lebo ostatní kandidáti nie sú takí silní”.
Kým sporné voľby v susednom Kirgizsku a ďalšej bývalej sovietskej republike Bielorusko spustili obrovské protesty, podobný vývoj sa v Tadžikistane neočakáva.
Rachmon je štátnymi médiami vykresľovaný ako politik prinášajúci stabilitu krajine po občianskej vojne z 90. rokov 20. storočia, v ktorej stáli proti sebe vládne sily a rôznorodá opozícia vrátane islamistických bojovníkov.
Zmeny ústavy schválené v roku 2016 umožňujú Rachmonovi uchádzať sa o prezidentský úrad neobmedzený počet ráz. Za prezidenta bol zvolený prvýkrát v roku 1994, potom znovu v rokoch 1999, 2006 a 2013. žiadne z týchto volieb neboli schválené západnými pozorovateľmi.
Organizácie na ochranu ľudských práv uvádzajú, že odvtedy, čo zmeny ústavy vstúpili do platnosti, zosilneli tvrdé zásahy proti opozícii, médiám a občianskej spoločnosti.
