O tom, ako presne bude vyzerať cielený zoznam sankcií voči Bielorusku, a či na ňom bude aj prezident Alexander Lukašenko, sa rozhodne na nadchádzajúcom mimoriadnom summite EÚ v Bruseli (24.-25.9). Uviedol to v pondelok minister zahraničných vecí SR Ivan Korčok po skončení zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli.
Korčok pripomenul, že európski diplomati sa doobeda stretli s líderkou bieloruskej opozície Sviatlanou Cichanovskou, ktorú do Bruselu pozval šéf diplomacie EÚ Josep Borrell. Podľa jeho slov si Cichanovská, rovnako ako mnohé iné ženy z Bieloruska protestujúce v uliciach, zaslúži rešpekt.
„Ukázala jasnú politickú predstavu a aj následná debata potvrdila jednoznačnú zhodou o tom, čo sa deje v Bielorusku. Je evidentné že Lukašenko sa rozhodol vydržať v kurze, na ktorý nastúpil hneď po zmanipulovaní volieb, čo znamená čo najviac zastrašovať a zatvárať ľudí,” opísal situáciu Korčok.
Predseda Európskeho parlamentu David Sassoli (vpravo) víta bieloruskú opozičnú líderku Sviatlanu Cichanovskú pred ich stretnutím v Európskom parlamente v Bruseli 21. septembra 2020. Foto: TASR/AP 
Bieloruská opozičná líderka Sviatlana Cichanovská počas spoločnej tlačovej konferencie s predsedom Európskeho parlamentu Davidom Sassolim po ich stretnutí v Európskom parlamente v Bruseli 21. septembra 2020. Foto: TASR/AP
Šéf slovenskej diplomacie zdôraznil, že pri debatách o sankciách voči Lukašenkovmu režimu zaznelo, že bieloruský prezident odmietol “podávanú ruku” EÚ spred troch týždňov, počas neformálneho rokovania európskych diplomatov v Berlíne. Vtedy diplomati odmietli zaradiť Lukašenka na pripravovaný sankčný zoznam a zvolili taktiku vyčkávania, či zareaguje na výzvy Únie.
Lukašenko však podľa Korčoka na ústretovosť EÚ nezareagoval, represie a zatýkania v Bielorusku pokračovali, a tak sa Rada ministrov zhodla na tom, že Lukašenko sa na sankčnom zozname môže ocitnúť. Príslušné rozhodnutie prijmú vo štvrtok šéfovia vlád a štátov na summite EÚ v Bruseli.
„Vo štvrtok po summite lídrov už to bude veľmi jasný právny proces, kde budú na tento zoznam zaradené všetky osoby, ktoré sa podieľali na manipulácii volieb a na násilí páchanom proti demonštrantom,” vysvetlil Korčok.
Zároveň pripomenul, že pondelňajšie debaty sa týkali aj finančných zdrojov, ktoré už EÚ vyčlenila pre Bielorusko, pričom všetci ministri súhlasili s tým, že 50 miliónov eur nemôže “pristáť” na účtoch bieloruskej vlády. Pomoc bude rozdelená do troch tranží – na pomoc podnikateľskej sfére, obetiam represálií, študentom a na podporu slobody médií; do tretice pôjde o pomoc v boji proti šíreniu nákazy COVID-19, ale tieto financie pôjde priamo na účet nemocníc a zdravotníckych zariadení.
„Tým dokážeme, že sankciami nejdeme ublížiť Bielorusom. Naopak, až tretina z 50 miliónov eur pôjde na pomoc malým a stredným podnikateľom. Tie peniaze pôjde na podporu ekonomiky, na podporu súkromného sektora,” odkázal Korčok.
