Zdravotné poisťovne (ZP) očakávajú výpadok na príjmoch vo výške približne 200, možno až 250 miliónov eur. V stredu to uviedli ich generálni riaditelia na diskusii Okrúhleho stola zdravotníctva, ktorú zorganizovali Zdravotnícke noviny.
Diskutujúci poukázali na to, že rozpočet pre zdravotníctvo na aktuálny rok sa robil do obdobia parlamentných volieb s cieľom, aby sa dosiahol sociálny zmier. Vtedy sa hovorilo o tom, že systému slovenského zdravotníctva chýba približne 180 miliónov eur. Pandémia nového koronavírusu spôsobila, že vypadla časť príjmov, niektoré náklady sa zvýšili, no iné znížili.
Generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) Richard Strapko poukázal na to, že systém zdravotníctva na Slovensku je dlhodobo podfinancovaný. Štátna zdravotná poisťovňa očakáva výpadky na príjmoch približne vo výške 116 miliónov. Šéf štátnej zdravotnej poisťovne tvrdí, že v prvom rade musí byť postarané o pacienta.
„Našťastie máme všetky zmluvy s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti platné do konca roka,” komentoval. V prípade dofinancovania očakáva VšZP podľa jeho slov vyrovnaný rozpočet. Dodal, že na týždennej báze diskutujú so svojim akcionárom – Ministerstvom zdravotníctva (MZ) SR o výške dofinancovania.
Generálny riaditeľ ZP Dôvera Martin Kultan uviedol, že zatiaľ majú v najväčšej súkromnej ZP preukázateľný výpadok 30 miliónov eur, v lete sa však podľa jeho slov situácia čiastočne situácia zlepšila. Očakávajú však výpadok dokopy vo výške približne 60 miliónov eur. Ak podľa Kultana nedôjde k dofinancovaniu, tak sa začne ísť reštriktívnou cestou.
„Niekde sa už reštriktívne postupuje, čo ovplyvní vyjednávania,” komentoval. Verí, že do budúcna už financovanie nebude potrebné. Nevie predpokladať, či ZP Dôvera skončí v zisku, to podľa jeho slov závisí aj od dofinancovania.
Generálny riaditeľ Union ZP Michal Špaňár komentoval, že očakávajú výpadok vo výške približne 15 až 20 miliónov eur. Podľa jeho slov si súkromná zdravotná poisťovňa nevytvorila rezervy v takej výške, ktoré by mohli využiť na dofinancovanie. Zvýšenie základného imania VšZP by podľa Špaňára nebolo spravodlivým krokom a verí, že k nemu nedôjde.
Analytik Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martin Vlachynský poukázal na to, že z verejných financií sú platené napríklad školy či polícia. Kým ostatné rezorty berú z rozpočtu, “šarapatu” podľa jeho slov robí odvod poistencov štátu. Tento efekt podľa jeho slov zafungoval presne naopak a spôsobil, že v systéme sa netvoria rezervy. Oveľa menej sa podľa analytika dajú v zdravotníctve riadiť výdavky.
Tvrdí, že pokiaľ sa nezačne intenzívnejšie definovať, čo majú zdravotné poisťovne nakúpiť, akékoľvek plánovanie na ďalšie mesiace bude náročnejšie. Defektom v systéme sú aj rozhodnutia vlády, ako napríklad rekreačné poukazy.
