Sociológ Haulík: Kiska sa potešil, že už to má za sebou. Remišová je príliš neskúsená politička

Za ľudí nemá perspektívu s Remišovou na čele – je presvedčený sociológ Pavel Haulík. Remišovej podľa neho chýbajú politické skúsenosti. „Ona ako keby nezbadala, že táto Kiskova strana bola postavená na inom modeli než OĽaNO,” vyhlásil Haulík pre ParlamentneListy.sk.

Novou predsedníčkou strany Za ľudí sa stala dvojtretinovou väčšinou hlasov Veronika Remišová, jej protikandidát Miroslav Kollár oslovil 33 delegátov snemu,  kým ona 77. Remišová ďakovala Andrejovi Kiskovi a uviedla, že plánuje pokračovať, kde on začal, v budovaní modernej európskej stredovej strany. 

Zotrvávam na svojom názore – je úplne jedno, kto sa stal predsedom Za ľudí, tá strana má len veľmi malú perspektívu, prakticky žiadnu vzhľadom na to, že nemá svoje miesto na  politickej scéne. Tá strana vznikla tak, že Andrej Kiska sa ju rozhodol založiť, lebo chcel byť premiérom a to sa nepodarilo.

Dnes je úplne, ale úplne iná situácia a tým, že odišiel, tak tá strana je akosi nadbytočná.  Nadbytočná preto, že nemá jasné vyprofilovanie a preto nemá ani vyprofilovaných voličov. No a pokiaľ by sme brali to dnes najbežnejšie rozdelenie v slovenskej politike, na liberálnu a konzervatívnu odnož, platformu politiky, nie je to ani jedno, ani druhé a voliči budú sotva reagovať na akúsi stredovú stranu, ktorá vlastne neponúka nič špecifické ani pre liberálov, ani pre konzervatívcov.

Myslím si, že aj priebeh toho snemu ukázal, že oni sami medzi sebou nevedia, čo chcú. Konflikty vznikli už tesne po voľbe predsedu, a to naznačuje, akým smerom sa bude tá strana uberať. Ona sa proste buď rozštiepi, alebo sa pričlení k niekomu inému, ako samostatný subjekt podľa mňa perspektívu nemá. 

Nuž, Veronika Remišová má ale víziu napríklad orientovať sa na výsledky. Citujem: „Len dobré výsledky nám pomôžu prežiť. Nepomôže nám, ak budeme neustále kritizovať na sociálnych sieťach, nadávať spoza plota – alebo spoza počítača a nič nerobiť. Len tvrdou prácou celého tímu môžeme získať percentá a víťaziť.”  Čo na to poviete? 

To by možno za istých okolností platilo, ale nie v takej košatej koalícii, ako je dnes pri moci. Volič bude mať problém s identifikáciou, kto je vlastne nositeľom nejakých tých krokov, reformných alebo akých, závisí od toho, čo chcú robiť. Nemyslím si, že urobia dieru do sveta a to jej vyjadrenie je prejav politickej neskúsenosti, ktorá je pre novú predsedníčku Remišovú typická. Nestačí byť chvíľu v opozícii a poukazovať na prešľapy iných. Treba sa vedieť pohybovať v politike, a tu vidno, že hovoríme o príliš neskúsenej strane a príliš neskúsenej predsedníčke.

Okrem toho Veronika Remišová uviedla: „Roky som bojovala proti rozkrádaniu nášho spoločného majetku. Až dnes vidím výsledky. Kauza predraženého futbalového štadióna, kde už koná prokuratúra. Korupcia na PPA, pri ktorej sa mi starý aj nový Smer smial do tváre… Za podnety na Bonul, ktoré som v opozícii podávala – dnes už sú pridelené pokuty.” Ani toto podľa vás nie je dôležité pre získavanie voličov?

Za pravdu dávali voliči politickým stranám vo februári. A dnes budú dávať za pravdu tým, ktorí dokážu nastaviť fungovanie spoločnosti a politiky tak, aby to bolo lepšie, než to bolo, ale to nebude také ľahké, ako upozorňovať na prešľapy iných.

Upozorňovať na prešľapy iných je síce veľmi užitočná, potrebná vec opozície, ale nie je to riešením problému. Tie problémy nevznikajú preto, že sú zlí a dobrí ľudia, čestní a nečestní, to je veľmi naivná predstava. Politika a spoločnosť fungujú ako určitý systém. To, či na nejakom mieste je nejaký človek, ktorý má také alebo onaké charakteristiky, je iba veľmi maličkým vkladom do toho, ako to funguje ako celok, ako systém. Nastaviť parametre tak, aby systém fungoval bez takýchto javov, na aké v minulosti pani predsedníčka upozorňovala, nie je také jednoduché, ako na ne upozorniť. 

Čo sa mi zdá veľmi pozoruhodné, je, že nenavrhla a nechcela Miroslava Kollára do predsedníctva strany, ktoré má 23 členov, až museli pohroziť podpredsedovia rezignáciou, ak tak nespraví. Kollár určite zohráva v strane, v ktorej ona chce zabezpečiť vraj jednotu, dôležitú úlohu. Tomu rozumiete? 

To je opäť prejav jej malých politických skúseností. Ona ako keby nezbadala, že táto  Kiskova strana bola postavená na inom modeli než OĽaNO. V OĽaNO o všetkom rozhoduje Matovič a pani Remišová zrejme žila v predstave, že keď je dnes teda predsedníčkou nejakej strany, tak bude o všetkom rozhodovať sama. Ukázalo sa, že to tak nefunguje a že si tých ľudí musí získavať, musí ich presviedčať, politicky s nimi pracovať. A to sa mi zdá, je pre ňu ešte učivo na ďalší ročník štúdia.  

Ono sa zdá, že s tou jednotou, o ktorej hovorila, bude značný problém.

Jednotní nebudú, lebo nemajú jednotný myšlienkový, hodnotový, politický základ. Sú to ľudia z rôznych oblastí, rôzne zameraní, liberáli aj konzervatívci a to ťažko môže fungovať. Možno pri nejakom výraznom, silnom predsedovi by to fungovať mohlo, ale tým pani Remišová určite nie je.  

S tým sa zrejme rátalo pri zakladaní strany exprezidenta Andreja Kisku, ale už vieme, že to ani veľmi nevyšlo… Mimochodom, ako hodnotíte jeho odchod?  

Tak, ako do politiky prišiel, tak z nej aj odišiel. Kiska bol od začiatku omyl slovenskej politiky a to napriek tomu, že sa istý čas tešil podpore značnej časti verejnosti a dominoval v predvolebných prieskumoch. On na to proste nemal. 

Nemal na to osobnostnú výbavu, nemal motiváciu, nemal nejaký ťah na bránu, presvedčenie… Skrátka a dobre, myslím si, že jeho presvedčili, aby sa o tú funkciu prezidenta pokúsil, to sa zhodou rôznych okolností podarilo, ale nevyplynul z toho žiadny politický kapitál, ktorý by on sám vedel presadiť a uplatniť v politike. Pokiaľ len čítal prejavy, ktoré mu napísali iní, tak bol vnímaný ako štátnik, ale pokiaľ musel začať robiť vlastné politické rozhodnutia a kroky, komunikovať s verejnosťou, tak sa ukázalo, že nie je vhodný typ na túto prácu. Tak ako prišiel, aj odišiel. Veľmi sa potešil, že už to má za sebou.