Tragédia, ktorá sa stala v Libanone, Slovensku nehrozí, hovorí odborník na odpadové hospodárstvo

0
Na snímke záchranári hľadajú obete na mieste masívnych výbuchov v prístave v libanonskom hlavnom meste Bejrút. Foto: TASR/AP

Hrozí niektorému mestu na Slovensku podobná tragédia, ako sa stala v Bejrúte? Je dôvod na obavy? Pre ParlamentnéListy.sk odpovedá odborník na odpadové hospodárstvo, bývalý prezident Asociácie podnikateľov v odpadovom hospodárstve Peter Krasnec.

Úrady v Libanone pripisujú incident v prístave explózii niekoľkých ton uskladneného dusičnanu amónneho. Prečo je skladovanie tejto látky nebezpečné?

Dusičnan amónny sa používa v poľnohospodárstve ako hnojivo, no používa sa ako oxidačne činidlo pri výrobe výbušnín. Pri zlom uskladnení, dostatočnom zahriati môže prudko explodovať, preto je nebezpečne skladovať ho bez zabezpečenia.

Máte informácie, že by aj na Slovensku existoval sklad tejto látky? Ak áno, kde sa nachádza?

Osobne nemám informácie, kde by sa vo vyššej koncentrácii dusičnan amónny uskladňoval, no na Slovensku máme viacerých výrobcov priemyselných hnojív, preto tato otázka by mala byť smerovaná priamo na nich.

Koľko produkujeme nebezpečného odpadu a aké máme dnes kapacity jeho spracovania?

Ťažko presne stanoviť, no je to niekoľko stotisíc ton ročne a každým rokom sa množstvo zvyšuje. Kapacity ako také začínajú chýbať, preto predpokladáme, že v horizonte dvoch-troch rokov nastane enormný problém, čo s nebezpečným odpadom na Slovensku.

Máme na Slovensku potrebné moderné a bezpečné zariadenia na nebezpečný odpad? Niekde som čítal, že musíme takéto niečo budovať, ale neviem, či sa tak stalo. Prípadne – ak takéto zariadenie nemáme, kde sa u nás skladuje?

Tie, ktoré sú v prevádzke, môžeme považovať za bezpečné. Ako som však písal, niektoré kapacity na zneškodnenie/zhodnotenie sa zatvárajú vzhľadom na komplikovanú legislatívu a môže sa v horizonte dvoch-troch rokov stať, že Slovensku budú chýbať napr. neutralizačné/deemulgačné kapacity na spracovanie tekutých nebezpečných odpadov alebo spaľovne nebezpečných odpadov.

Sú podľa vás podobné miesta – uskladnenia nebezpečného odpadu, likvidácia – na Slovensku z pohľadu podobnej možnej tragédie dostatočne zabezpečené?

Tragédia, ktorá sa stala v Libanone, podľa mňa Slovensku nehrozí. Aj keď – na Slovensku máme veľa chemických podnikov, elektrární, špecifických výrobných závodov a pod., kde sa môže obdobná tragédia vyskytnúť. No to by sa museli porušiť všetky bezpečnostné opatrenia, ktoré dané podniky majú a to z môjho pohľadu pri súčasnej legislatíve veľmi pravdepodobné nie je.

Na satelitnej kombo snímke prístav v Bejrúte (hore) 31. júla 2020 a (dole) 5. augusta 2020 deň po masívnej explózii. Foto: TASR/AP

Na prelome rokov 2019/2020 sa mnohým, najmä priemyselným podnikom zvýšili ceny za spracovanie nebezpečných odpadov. Nemôže byť práve toto zvýšenie cien časovanou bombou do budúcna?

Zvyšovanie cien je odraz legislatívy, ktorá stanovuje prísnejšie pravidlá pre nakladanie/zneškodnenie a zhodnotenie nebezpečných odpadov. Časovanou bombou určite nie, aj keď predpokladám, že špekulanti sa určite nájdu, ktorí budú hľadať „cestu najmenšieho odporu“ a môže sa stať presne to, čoho sme svedkami v súčasnosti, pri medializovaných kauzách týkajúcich sa nakladania s odpadmi.

Čiže podľa vás Bratislave niečo podobné, ako sa stalo v Bejrúte, nehrozí?

Osobne si myslím, že nie, lebo Slovensko je členská krajina EÚ, plniaca prísne kritéria v každej jednej oblasti. Ako som však spomenul, pri zanedbaní povinností alebo špekuláciách sa môže obdobná situácia vyskytnúť kdekoľvek, nielen na Slovensku.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu