Summit EÚ: Rokovania idú pomaly. Návrh na prerozdelenie fondov má vraj už teraz “víťazov a porazených”

0
Bezpečnostný pracovník stojí pri značení o dodržiavaní 1,5 m rozostupov pred vstupom do rokovacej miestnosti v sídle Európskej rady v Bruseli 17. júla 2020 pred začiatkom dvojdňového summitu EÚ. Foto TASR

Rokovania lídrov krajín Európskej únie, ktorí v piatok na summite v Bruseli začali hľadať kompromisnú dohodu o sedemročnom rozpočte a o pláne obnovy po koronakríze, postupujú len pomalým tempom. Podľa servera politico.eu to uviedol nemenovaný diplomatický zdroj z prostredia rokovaní.

Hovorca predsedu Európskej rady Charlesa krátko pred 18.00 h na Twitteri uviedol, že premiéri a prezidenti si po sedemhodinových debatách vzali čas na prestávku.

Po 20.00 h budú rokovania pokračovať v užšom formáte, keď si Michel bude predvolávať lídrov jednotlivých krajín po skupinách.

Počas prestávky Michel rokoval s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou.

Prestávku využili na ďalšie spoločné stretnutie aj premiéri krajín V4 s cieľom vzájomne koordinovať svoje postoje.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová (vpravo) si dáva darček do tašky, ktorý dostala k jej dnešným narodeninám od bulharského premiéra Bojkova Borisova. Foto: TASR/AP

Podľa týždenníka Politico Michelov nový návrh na prerozdeľovanie financií cez jednorazový nástroj EÚ budúcej generácie má už teraz “víťazov a porazených”.

Európska komisia pôvodne navrhla, že zo sumy 750 miliárd eur sa 500 miliárd prerozdelí v podobe nevratných grantov a 250 miliárd vo forme pôžičiek. Michel už pred summitom naznačil, že v mene kompromisu môže dôjsť k zmene pomeru medzi grantmi a pôžičkami a v piatok bol na stole návrh rozdať cez granty už len 310 miliárd eur.

Podľa jeho návrhu by sa 70 percent z tejto sumy rozdalo v rokoch 2021 a 2022 na základe vzorca, ktorý zohľadňuje nezamestnanosť v rokoch 2015 až 2019. Zostávajúcich 30 percent sa vyčlení v roku 2023 na základe poklesu HDP členských štátov v rokoch 2020 a 2021.

Tento vzorec zatiaľ najväčších príjemcov grantov stavia Českú republiku, Francúzsko, Fínsko, Taliansko a Holandsko. Na druhej strane to znamená, že najmenej grantov by podľa nového kľúča získalo Poľsko, Litva a Lotyšsko.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu