Skokovitosť v počte nakazených nie je problém, dôležité je, že nerastie počet hospitalizovaných a väčšina nakazených sa dá dohľadať, hovorí o najnovšom vývoji koronavírusu na Slovensku dnes už bývalý generálny riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky Martin Smatana.
Nedávno ste opustili vedúcu pozíciu v Inštitúte zdravotnej politiky a pri dohadovaní rozhovoru ste mi naznačili, že téme koronavírusu sa už toľko nevenujete. Čím sa dnes zaoberáte?
Spolu s bratmi Hermanovcami sa venujem startu-upu v oblasti využitia umelej inteligencie pri popisovaní snímkov z CT a MR prístrojov, s bývalým kolegom Michalom Štofkom robíme technický konzulting v zdravotníctve a veľa prednášam a publikujem.
Čo ste si pomysleli minulý týždeň pri čítaní správy o 53 nových pozitívnych pacientoch? Prekvapil vás tento vývoj?
Po otvorení hraníc sa očakával nárast v počte prípadov, preto ma nárast neprekvapil. Čo je však dôležité je to, že sa musíme sa pozerať nie len na samotné číslo počtu novonakazaných, ale na to, či ich úrady verejného zdravotníctva vedia dosledovať a zistiť pôvodcu šírenia, či sa jedná o komunitné alebo importované šírenie a či nám nerastie počet hospitalizovaných pacientov.
Tieto tri faktory sú kľúčové pri určovaní toho či 53 nakazených predstavuje problém pre náš systém.
Nerastie nám počet hospitalizovaných, väčšina nakazených sa dá lokalizovať v niekoľkých ohniskách, ako napríklad Orava, okolie Prievidze či Prešova a regionálne úrady stíhajú dohľadávať prípady. Preto si nemyslím, žeby sa ochorenie zatiaľ šírilo plošne. Preventívne sprísnenie niektorých opatrení je už však asi na mieste.
Dá sa nejakým spôsobom vysvetliť skokovitosť v štatistikách nových prípadov nakazených ľudí? Po 53 nakazených to bolo 19, včera v nedeľu pribudol len jeden nakazený.
Skokové zmeny v počtoch nakazených sme zaznamenali od začiatku epidémie niekoľko krát. Súvisí to s viacerými faktormi, ako je celkový počet vykonaných testov, ktorý tiež kolíše od desiatok až po niekoľko tisíc ako aj s tým, že ak sa potvrdí jeden importovaný prípad, tak úrady verejného zdravotníctva následne dosledujú a pretestujú všetky jeho kontakty. Ak sa potvrdí naraz pár importovaných prípadov, tak je logické, že máme potom skokové zmeny v počtoch. Keď sa nepotvrdia, tak môžeme mať len jednotky prípadov.
Aj pre tento dôvod sme ako indikátor šírenia vírusu používali hodnotu plávajúceho mediánu, ktorý vie do určitej miery takéto skoky eliminovať.
Pri akom čísle si poviete “to je priveľa”?
Ako som spomínal, okrem samotného čísla treba sledovať iné faktory. 10 prípadov, pri ktorých sa nepodarí určiť pôvodca a šíria sa komunitne je rizikovejšie ako 53 prípadov, ktoré má úrad verejného zdravotníctva pod kontrolou.
Máte pocit, že hrozí vymknutie situácie spod kontroly, ako sa obáva Igor Matovič?
Hranica medzi situáciou, kedy to majú úrady pod kontrolou a kedy sa to presunie do komunitného šírenia je veľmi tenká. Rozumiem obavám p. premiéra. Nemôžeme si dovoliť, ako krajina, ďalšie celoplošné opatrenia či obmedzovanie ekonomiky. Je určite lepšie zaviesť menšie lokálne opatrenia, sprísniť kontrolu hraníc alebo obnoviť povinnosť nosiť rúška, ako riskovať to, že budeme musieť neskôr pozatvárať obchody či reštaurácie.
Nie sme v tom však sami. Pozrite sa na viaceré iné krajiny v Európe. Chorvátsko od dnes znovu zavádza povinné nosenie rúšok pre niektoré typy povolaní a situáciách, Slovinsko či Maďarsko znova vyžadujú karantény pre niektoré krajiny. Obava to je a nie len u nás.
Možno neprehľadne pôsobí komunikácia najvyšších činiteľov, kým podľa Matoviča hrozí strata kontroly, naopak podľa ministerstva zdravotníctva je všetko pod kontrolou…
Ministerstvo popisuje súčasný stav, ktorý je pod kontrolou. Pán premiér sa podľa mňa sa obáva čo bude ďalej – o 5 či 10 dní a varuje, čo nám potenciálne hrozí. Nemyslím, že tu je nejaká diskrepancia medzi komunikačnými tímami ministerstva a úradu vlády.
Je to ešte stále prvá vlna, alebo už môžeme hovoriť o druhej?
Samo o sebe je definícia druhej vlny veľmi náročná. Prikláňam sa ale k názoru pána profesora Jarčušku, čiže kým je šírenie lokálne a dohľadateľné, tak sa nedá hovoriť o druhej vlne.
Podľa premiéra Matoviča je to „príliš veľa na to, aby sme sa naďalej mohli spoliehať len na zodpovednosť ľudí“. Mnohí občania proti tomuto názoru protestujú a spochybňujú zodpovednosť vlády pri konkrétnych postupoch v čase krízy.
V uliciach je však zmena postoja obyvateľstva k hrozbe evidentná, zďaleka nedosahuje úroveň a precíznosť z marca. Nie je hrozbou práve táto zmena uvažovania?
Podobnú situáciu zažívajú aj v iných krajinách EÚ. Nie je to teda špecifikum len Slovenska. Verím však, že ak by sme si mali vybrať medzi tým, že sa sprísnia niektoré opatrenia, ako napríklad cestovanie do určitých krajín, či rozšírenie povinnosti nosenie rúšok a tým, že sa budú musieť znova obmedziť prevádzky či služby, tak každý z nás by si vybral to prvé.
Je čas na zavedenie opatrení? Aké podľa vás premiér, resp. krízový štáb v pondelok ohlásia?
Predpokladám, že pôjde o opatrenie ako zavádzajú spomínané krajiny – Maďarsko, či Chorvátsko, čiže rozšírenie zoznamu krajín, po návrate z ktorých bude povinná karanténa a možno rozšírenie povinnosti nosiť rúška.
Aj v Česku, aj v iných krajinách politici hovoria, že ak sa vírus vráti druhýkrát, už neuzavrú krajinu ako v marci-apríli. Čo si o tom myslíte?
Po prvej vlne máme dokúpené ochranné pomôcky, nacvičené nemocničné zariadenia aj tímy na úradoch verejného zdravotníctva a poznáme vírus oveľa lepšie. Toto sú predpoklady, ktoré umožňujú lokálnejšie a cielenejšie opatrenia. Verím, že sa aj u nás bude postupovať lokálne a nenastane situácia, kedy by sa muselo siahnuť po celoplošných opatreniach.
Vy by ste myšlienku štátnej karantény oživili?
Z rizikových krajín určite. Nakoľko je možné karanténu absolvovať aj doma, s použitím aplikácie, tak to je pomerne efektívne a flexibilné opatrenie, ktoré výrazne znižuje riziko importovania vírusu.
A opätovné zavedenie núdzového stavu?
Zavedenie núdzového stavu vyžaduje splnenie podmienok, ktoré, ak sa nemýlim sú jasne definované v zákone, čiže toto je otázka ich naplnenia. Dúfam, že sa situácia natoľko nezhorší, aby sme sa sem znova vrátili.
Súčasná stratégia prístupu boja s koronavírusom sa zmenila, pričom sa zameriava najmä na zachytenie lokálnych prípadov, ktoré budú na naše územie prinášané zo zahraničia. Je to dobrá, zrealizovateľná stratégia? Máme kapacity na zachytávanie vracajúcich sa dovolenkárov, ak by sa nakazili?
Áno, kapacitne na to jednotlivé regionálne úrady zatiaľ majú. Škoda, že sa nepodarilo zmeniť legislatívu a pretlačiť aj digitálnu aplikáciu na sledovanie kontaktov, ako to majú aj v iných krajinách. Tá bola základom úspechu krajín ako je Singapúr, či Taiwan, ktoré boli blízko zdroja nákazy a aj tak situáciu zvládli veľmi dobre. Aplikácia by celý proces ešte zrýchlila a kapacitne odbremenila úrady.
Stále však považujem za nevyhnutné vykonávať náhodné testovanie populácie, odpadových vôd či rizikových skupín, ako sú napríklad klienti DSS.
Ako máme vnímať počty vykonaných testov v posledných dňoch, to číslo je veľmi vratké a bol už aj deň s 50 odbermi. Neprichádza obdobie, ktoré by si vyžadovalo masívnejšie testovanie?
Presne tak. Teraz je čas na náhodné populačne testovanie. Dokonca ja krajiny ako je Luxembursko zavádzajú testovanie populácie, aby zmaximalizovali šancu že zachytia podprahové komunitné šírenie. Viem, že testovanie nie je lacné, ale v porovnaní s ekonomickou škodou toho, že by sme sa museli znova ako ekonomika uzavrieť, je to absolútne „nič“.
Ako ste spomenuli, dovolenková sezóna začala. Dá sa vôbec hovoriť o zmysluplnom boji s koronavírusom v čase, kedy sú otvorené hranice a pohyb ľudí je takmer bez obmedzení?
Samozrejme, že sa dá. Úrady verejného zdravotníctva fungujú nepretržito a dohľadávajú kontakty u ľudí, ktorým sa potvrdili príznaky. Je pravda, že je to náročnejšie, ľudsky aj časovo, ale podobným spôsobom funguje teraz väčšina krajín EU.
Čo by ste odkázali všetkým, ktorí zvažujú dovolenku v Chorvátsku, či v iných zahraničných dovolenkových destináciách?
Viete, aj ten najzodpovednejší človek sa môže nakaziť. Človek si to nevyberie. Môže sa kdekoľvek v obchode, na pumpe, na pláži či obede infikovať. Preto by som odporučil komukoľvek, kto sa vrátil zo zahraničia kde sa potvrdili infikovaní, otestovať sa, a to aj ak by nemal žiadne príznaky ochorenia.
