Životné prostredie je podľa šéfa envirorezortu Jána Budaja (OĽaNO) témou nastupujúcej generácie. „Moja generácia, ľudia, ktorí sú dnes šesťdesiatnici, sú ešte ľudia industriálnej éry. Životné prostredie je témou mladej generácie a ja s nadšením sledujem, ako hovoria to, čo sme my ako malá hŕstka ľudí hlásali v časoch totality a čo v 90. rokoch hlásalo síce už o niečo viac ľudí, ale v čase dravého nástupu kapitalizmu realizovaného bývalými nomenklatúrnymi komunistami boli odstrkovaní,“ povedal v diskusii na Tablet TV.
Ekológia podľa neho nie je iba o ochrane prírody, je to aj životný štýl.
„Bol som si pozrieť Muránsku planinu. V tej lokalite môže ekonomike pomôcť návrat k pôvodným druhom hospodárenia, ovčiarstvu, chovaniu včiel,“ povedal.
Zonácia tohto národného parku je podľa Budaja už hotová a takmer vôbec sa netýka privátnych vlastníkov.
„Muránska planina je lokalita, kde je 98 percent územia bezkolízneho, pokiaľ ide o súkromné vlastníctvo. A nemal som problém nájsť spoločnú reč ani s vlastníkmi pozemkov. Lesy chcú predať, lebo dnes je cena dreva taká nízka, že nezaplatí ani jeho zvoz z lesa. Reči o tom, aká je tam perspektíva rúbať lesy, sú chimérou,“ tvrdí.
„Región už dnes zaostáva a plány socioekonomického pozdvihnutia regiónu, o ktorých hovorím ja, môžu byť pre nich šanca. To by si mali uvedomiť aj starostovia a aj tí nedôverčiví občania, ktorí hovoria, že turistika ich nezachráni. To nie je iba turistika, spolu s ministrom pôdohospodárstva Jánom Mičovským hovoríme o podpore štátu pre prírode blízke hospodárenie. Prispieť k pozdvihnutiu Muránskej planiny chce aj predseda parlamentu Boris Kollár,“ konštatuje Budaj. Polovica územia národného parku bude podľa neho v najvyššom, piatom stupni ochrany.
„Tých 50 percent je totiž podmienka, aby sa niečo vôbec volalo národný park. My sme povyhlasovali národné parky a potom sme dovolili developerom urobiť z nich maškarádu,“ dodáva.
Prvých 100 dní aktuálnej vlády bolo podľa neho veľmi dramatických a nie iba pre pandémiu nového koronavírusu.
„Zažil som, ako sa prvýkrát po ôsmich rokoch podarilo napúšťať ramená Dunaja. V Tatrách som zistil, že chcú Štrbské Pleso obostavať množstvom nových nehnuteľností, a dosiahol som, že starosta a poslanci Štrby ustúpili od takéhoto dramatického plánu a diskutujú skôr o tom, ako povzniesť Štrbské Pleso ako prírodnú zónu. Podarilo sa nám vyjasniť, ako ďalej so zákonmi, ktoré boli zámerne zmanipulované,“ konštatuje Budaj.
Aj keď sa zálohovanie plastových fliaš svojho času odložilo o rok, napokon sa vráti na pôvodný termín.
„Zálohovanie plastových fliaš sa odsunulo v prvej vlne epidémie, keď sa hovorilo o možno 100 000 ľuďoch v nemocniciach. V tejto atmosfére sme o rok odložili štart zálohovania. A teraz to chceme v zákone vrátiť na pôvodný termín v roku 2022,“ povedal minister.
„Výrobcov plastových obalov som s týmto zámerom už oboznámil, aby ich to nezaskočilo. A druhá vec je, že moji experti odhalili v dnes platnom zákone dosť nepekné triky. Tie sa budeme snažiť odstrániť. Lebo tento zákon v skutočnosti nemal represívnu zložku, aj keď sa zdalo, že ju má. Znečisťovatelia by na konci dňa žiadne pokuty neplatili,“ uzavrel Budaj.
