Názorová platforma? Je to malá skupinka nespokojných, je na nich, či chcú v strane pokračovať, odkazuje kritikom vo vlastnej strane predseda Spolu Huraj Hipš. Príklon neparlamentnej strany k environmentálnym otázkam zdôvodňuje aj ekokrízami, ktorým budeme musieť ako spoločnosť v budúcnosti čeliť.
Ste mesiac a pol na čele neparlamentnej strany Spolu a už čelíte (medializovaným) problémom s názorovou platformou, ktorá si hovorí občianski demokrati. Takto ste si to asi nepredstavovali.
Strana Spolu bola priekopníkom a ako prví sme si v čase koronakrízy vyskúšali elektronický snem. To, že sme sa nemohli stretnúť osobne a niektoré názory si vydiskutovať zoči-voči, bola nevýhoda online komunikácie. Bavíme sa však o odchode malej skupinky členov, verím tomu, že keby sme sa mohli po sneme stretnúť osobne, neodišli by ani oni. S členmi momentálne intenzívne diskutujem, mám za sebou stretnutia v Košiciach, v Poprade, tento týždeň idem do Žiliny a Pezinka. Naše predsedníctvo pravidelne zasadá v regiónoch.
Je pravdou, že za vznikom tejto platformy, ktorá si hovorí krúžok, je prílišná ekologická orientácia strany?
Voľby ukázali, že v zelených témach sme silní. Navyše v budúcnosti budeme čeliť krízam, ktoré budú mať environmentálny charakter a ako spoločnosť budeme musieť na ne reagovať. Je preto logické, že tieto témy dostali v strane väčší priestor. Kandidoval som s víziou zelenej, demokratickej, proeurópskej strany a s ňou som na sneme uspel. Je na každého osobnom rozhodnutí, či sa s touto víziou stotožňuje a či chce v strane pokračovať.
Ktorí predstavitelia strany podporujú tento krúžok?
Iniciatíva funguje mimo štruktúr strany Spolu a založili ju ľudia, ktorí už nie sú členmi strany, takže na túto otázku neviem odpovedať.
O odchode uvažuje aj váš nedávny protikandidát z predsedníckych volieb Pavel Macko. Bol by to pre vás problém?
Nemám informácie, že by Pavel Macko uvažoval o odchode zo strany.
Kritici hovoria, že ekológia by mala byť časťou programu silnej stredopravej strany, nie jej hlavným posolstvom.
Smerovanie strany Spolu sme nezmenili, zelené témy boli jej súčasťou od začiatku.
Strany zelených sme tu mali a žiadnu dieru nespravili. Neodrádza vás ich neúspech?
Zelené témy vnímame na rozdiel od minulosti v širšom kontexte, ktorý zasahuje aj vzdelávanie, ekonomiku, poľnohospodárstvo či dopravu. Stačí si pozrieť našu víziu 19 opatrení pre budúcnosť a pochopíte, že zelená politika nie je iba o ochrane prírody, ale aj o podpore malých farmárov, investícií do vedy a výskumu, potravinovej sebestačnosti, zelených obstarávaniach aj celoživotnom vzdelávaní.
Je súčasnosť viac proenvironmentálna ako časy v minulosti?
V prvom rade si treba povedať, akým výzvam ako spoločnosť v budúcnosti budeme čeliť. Sú to kríza trhu práce, v rámci ktorej našu ekonomiku ohrozuje automatizácia. Musíme na ňu reagovať zavedením účinného celoživotného vzdelávania či podporou vedy a inovácií. Druhou výzvou je ekologická kríza, ktorej dôsledky vidíme už dnes. Prehrievanie miest, suchá, strata zásob podzemnej vody, strata biodiverzity. To sú všetko veci, ktoré sa nás všetkých čoraz viac dotýkajú a myslíme si, že sa bude zvyšovať spoločenská objednávka na ich riešenie.
Zmenu priorít dávate najavo aj vizuálne, cez zmenené farby na zelenú, komunikujete pozicioning strany budúcnosti. Vychádzali ste pri rozhodovaní z prieskumu medzi voličmi? Prípadne, čo vám takýto prieskum, ak bol, ešte ukázal?
Najlepším a najobjektívnejším prieskumom sú samotné voľby. V nich výrazne uspeli zelení kandidáti. Erik Baláž bol kandidát Spolu s najväčším počtom krúžkov, Tamara Stohlová by sa ako jediná z celej kandidátky prekrúžkovala na zvoliteľné miesto. Považujeme to za jasný signál od voličov, ktoré témy považujú za dôležité.
So stranou Progresívne Slovensko komunikujete? Čo hovoríte na jej nové vedenie? Je zvolenie Ireny Bihariovej pre vás lepšie riešenie ako predchádzajúce vedenie?
Som človek, ktorý preferuje spoluprácu. Takto som to komunikoval aj novému vedeniu PS. Ak je záujem o férovú spoluprácu, my sme na ňu pripravení.
Vy ako predseda strany sa profilujete cez otázky školstva. To sa nevylučuje s ekoorientáciou?
Práve naopak, úzko s ňou súvisí. Jednou z najväčších výziev budúcnosti je automatizácia, na ktorú sa potrebujeme cez vzdelávací systém pripraviť. Ako spomínam, zelené témy vnímame komplexne.
Keď sme pri školstve, ako ste spokojný s krokmi nového ministra? Prípadne s rozhodnutiami krízového štábu v oblasti školstva?
Mnohé kroky ministerstva boli podľa mňa dobre zvládnuté. Napríklad otvorenie diskusie o redukcii učiva a zavedenie slovného hodnotenia. Začalo sa rozprávať o tom, že prepadávanie nemusí byť tá najlepšia forma a motivácia pre žiakov. To všetko sú dobré veci. Negatívom bolo, že 30-tisíc detí zo sociálne slabých rodín ostalo v čase koronakrízy bez možnosti vzdelávania, keďže nemali prístup na internet. Čakal som, kedy ministerstvo spraví prvé kroky a bude sa venovať aj týmto deťom. Dokonca mobilní operátori ponúkli ministerstvu školstva SIM karty s bezplatným internetom. Ministerstvo školstva tento dar odmietlo s odôvodnením, že nemá technické kapacity na ich distribúciu. Úlohu štátu tak zase zastupovali mimovládne organizácie. To ma sklamalo.
Neúspešné voľby stáli dvojkoalíciu s PS vyše dva milióny eur, za voľby ste získali vyše štyri milióny. Je strana po ekonomickej stránke stabilizovaná?
Naše financovanie je transparentné. Štátny príspevok si s PS delíme podľa koaličnej zmluvy na polovicu. Z nášho podielu dva milióny eur pôjde 800-tisíc eur na splatenie pôžičiek, ktoré sme si od našich členov zobrali pred voľbami. So zvyškom budeme nasledujúce štyri roky hospodáriť tak, aby sme dokázali zmysluplne oslovovať verejnosť s našou víziou pre budúcnosť krajiny.
