sobota, 4 júla, 2020
15.7 C
Bratislava
Úvod Aréna Nevický: Podpora podnikateľov od štátu je pomalá a nedostačujúca

Nevický: Podpora podnikateľov od štátu je pomalá a nedostačujúca

Končíme tretí pandemický mesiac. Ako sú na tom naši zamestnávatelia? 

Mnohé predovšetkým menšie podniky, prípadne živnostníci, majú momentálne minimálne, v horšom prípade žiadne tržby. Zároveň  nemali za ostatné obdobie dostatočnú finančnú  rezervu, aby dokázali pokryť svoje záväzky – ako účty za nájom, úvery, platby dodávateľom, výplaty zamestnancom. Pre mnohé firmy je preto aktuálna situácia  zásadný existenčný problém.

 

O koľkých členoch asociácie viete, že majú existenčné problémy? Aké sú to odvetvia?

Pandémia na Slovensku zasiahla širokú verejnosť. Bol to šok pre všetkých bez ohľadu na povolanie. Problémy začali od okamihu, keď prišli prvé opatrenia. Prijaté opatrenia, ktoré zo dňa na deň zatvorili prevádzky a tým doslova vypli tržby, okamžite zasiahli živnostníkov, rodinné firmy, malé podniky v oblasti gastronómie, potravinárstva, poľnohospodárstva, umeleckého smeru, kultúry, freelancerom, vzdelávacích inštitúcií, rôznych služieb, stavebníctva, strojárstva a iných odvetví.

Najviac utrpel komplexný gastronomický sektor, cestovný ruch a služby. Keď vám zo dňa na deň zatvoria prevádzku, nestačíte sa na nič pripraviť – máte veľké skladové zásoby, tovar ktorý podlieha trvanlivosti, nemáte žiadnu finančnú rezervu a do toho prídu splatnosti faktúr, nájmy, leasingy, splátky úverov, odvody, mzdy, DPH, preddavky a iné výdaje.

Reštaurácie, kaviarne, gastro prevádzky patria k tým, čo utrpeli počas  koronakrízy najviac. Foto: TASR

Aké sú ich reakcie na pomoc štátu?

Opatrenia vlády  aj keď sú myslené s dobrým úmyslom, žiaľ nie sú ani zďaleka dostatočné. Doterajšia   pomoc zo strany štátu zároveň aj príliš pomalá. Rozumieme, že vláda chcela zaviesť opatrenia čo najadresnejšie, obávame sa však, či sa rôznymi selekciami systém podpory ešte viac neskomplikuje. Je dôležité venovať sa popri ekonomickej pomoci aj zjednodušovaniu celého procesu podpory z hľadiska administratívy. 

Čím je systém podpory komplikovanejší, tým viac treba úradníkov na posudzovanie a vybavovanie žiadostí, tým viac otázok sa vynára aj na strane zamestnávateľov, čo môže firmám/živnostníkom oddialiť pomoc.

Ako sa firmy s uvedenými opatreniami stotožnili  ukážu ich najbližšie kroky. V tejto chvíli je dôležité, pokračovať v urgentom prijímaní ďalších opatrení, aby prepúšťanie, ktoré doteraz hrozilo, sa len neodsunulo na ďalší mesiac… Žiadali sme vládu, aby konkretizovala medializované informácie o súbore opatrení na zmiernenie dopadov krízy na podnikateľské prostredie. Zároveň opatrenia, ktoré majú reálny potenciál pomôcť zamestnávateľom by mali byť uvedené do praxe čo najskôr.

 

Pred dvoma mesiacmi ste v jednom z rozhovorov  povedali, že  pomoc štátu na záchranu hospodárstva by mala smerovať do dvoch rovín, „cashovej“ na zabezpečenie problémov s „cashom“, a druhá rovina je zabezpečenie zamestnanosti alebo nákladov na zamestnancov, aby podnikatelia čo najmenej prepúšťali. Ako ste dnes spokojný s opatreniami vlády na konci mája, po dva a pol mesiacoch od vyhlásenia mimoriadneho stavu?

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky (AZZZ SR) od vypuknutia pandémie COVID-19 upozorňovala na nevyhnutnosť rýchleho prijatia opatrení na pomoc zamestnávateľom a podnikateľom, ktoré smerujú k stlmeniu ekonomických dopadov koronavírusu. Od začiatku sa aktívne podieľame na pripomienkovaní predložených návrhov ako aj mnohé sami navrhujeme.

Snažíme sa o presadenie a podporu tých návrhov, ktoré majú za cieľ predovšetkým udržať zamestnanosť ako aj životaschopnosť firiem. Naším spoločným cieľom by malo byť zachovanie zamestnanosti v maximálnej možnej miere, o to viac, že hrozba masívneho prepúšťania zamestnancov  ešte nikdy nebola taká  vysoká a reálna. Sme však veľmi znepokojení vývojom súčasnej situácie. Opakovane zdôrazňujeme potrebu urýchleného konania a reálnej pomoci všetkým zamestnávateľom, bohužiaľ sa tak stále nedeje. 

 

Realita, aspoň z pohľadu vášho prezidenta pána Malatinského, je však taká, že pomoc je pomalá, nedostatočná a komplikovaná. Aké je vaše vysvetlenie?

Tieto opatrenia nezabezpečujú dostatočnú flexibilitu pre niektorých malých, či veľkých hráčov na našom pracovnom trhu. De facto nevieme ako rýchlo sa ekonomika zotaví (nielen na Slovensku) a neistota trhov a dopytu po výrobkoch (vyrábaných na Slovensku) nevieme dokedy bude pretrvávať. Zotavenie nemusí byť výrazné a v tom prípade zamestnávatelia budú musieť prepustiť časť svojej pracovnej sily, čo bude mať výrazný negatívny dopad na zamestnanosť.

K tomu musíme počítať aj s tým, že okolité krajiny vytvorili opatrenia, ktoré flexibilnejšie zareagujú na neistotu trhov. Je potreba podporiť odvetvia, ktoré majú perspektívu a budú generovať (aj generovali doteraz) príjmy do štátneho rozpočtu. Vieme, že malí a strední podnikatelia sú dôležitou časťou našej ekonomiky ale nemôžme zabudnúť na veľkých hráčov, ktorí takisto musia absorbovať obrovské výpadky… V neistom období musí byť pracovný trh flexibilnejší, inak stráca konkurencieschopnosť. 

 

Minimálna mzda by sa mala od júla automaticky zvyšovať. Súhlasíte, aby sa minimálna mzda zvyšovala v nasledujúcom období vzhľadom na aktuálnu situáciu?

Dlhodobo poukazujeme na skutočnosť, že skokový nárast  minimálnej mzdy sa ukáže práve v časoch, keď zamestnávatelia budú čeliť poklesu objednávok a budú prehodnocovať každé jedno euro. Práve v dnešnej dobe, kedy podniky cítia negatívne dôsledky koronavírusu, treba pristupovať k minimálnej mzde na Slovensku obzvlášť zodpovedne.

Treba podotknúť, že vo väčších firmách sa náklady zvyšovaním minimálnej mzdy zdvihnú o milióny eur, ktoré sú najmä v aktuálnej situácii nevyhnutné  na sanáciu firiem, z ktorých mnohé bojujú o prežitie. Neuvážené a skokovité zvýšenie minimálnej mzdy považujeme za hrozbu aj vzhľadom na napojenie minimálnej mzdy na výpočet výšky príplatkov za prácu a na § 124 Zákonníka práce.

Akékoľvek vyššie navýšenie považujeme s ohľadom na aktuálny ekonomický vývoj za hazard.  Vzorec by mal byť predmetom nadchádzajúcich diskusií, je však možné, že vzhľadom na aktuálnu situáciu budeme požadovať zmrazenie min. mzdy na súčasnej úrovni, definitívne o tom rozhodne Prezídium AZZZ SR, ktoré sa koná v najbližších dňoch.

 

Ekonomika zažíva silný prepad, trpia podnikatelia, občania majú nižšie príjmy, nefunguje spotrebiteľský reťazec, veľké investície sa zrejme odložia. Vy ste sa ozývali s hlasmi o pomoc podstatne skôr ako k nej došlo. Keby tomu tak bolo, dá sa povedať, v čom by sme boli dnes na tom lepšie? Napríklad s nezamestnanosťou? 

Som presvedčený, že rýchla a včasná pomoc by veľa vecí odvrátila a podnikom by reálne pomohla. Ak nedôjde zo strany vlády  k okamžitej reakcii, dopad na ekonomiku Slovenska ako aj na zamestnanosť bude katastrofálny. Naše návrhy, pripomienky aj upozornenia opakovane adresujeme príslušným ministerstvám, zatiaľ však s minimálnym efektom.

 

NBS v tejto téme považuje prijaté fiškálne opatrenia, zamerané na eliminovanie negatívnych dôsledkov na ekonomiku, predovšetkým posilnenie likvidity a udržanie zamestnanosti, za pozitívne… Práve prírastok nezamestnaných na úradoch práce bol v apríli výrazný, nezamestnanosť stúpla na šesť a pol percenta, no medziročne stúpla o 12 percent. Je to najhoršie podľa vás za nami? Analytici sa spoliehajú, že tá väčšia časť ľudí prišla o prácu v marci, apríli, či už dohodári, alebo živnostníci…

Všetci by sme si želali, ak by sa situácia nezhoršovala, skôr naopak. Nevieme v tejto chvíli aktuálny vývoj predikovať, samozrejme závisí to aj od ďalších prijímaných opatrení. Je veľmi pravdepodobné, že spomalenie ekonomiky spolu s vysokými mzdovými nákladmi zamestnávateľom spôsobí silný nárast nezamestnanosti. Považujeme za nevyhnutné, aspoň na určité obdobie revidovať tzv. sociálne balíčky a iné populistické sociálne opatrenia, či napr. zdobrovoľnenie rekreačných poukazov.

 

Šéf združenia podnikateľov si myslí, že lepšie robia tí, ktorí sa na pomoc štátu nespoliehajú. Je to ale riešenie?

Žiaľ nie je to riešenie. Ak podnikatelia  niekoľko rokov svedomito platia dane, odvody, či iné poplatky a v čase krízy nedostanú adekvátnu pomoc, sú z tejto situácie pochopiteľne frustrovaní.  Flexibilita a reakčný čas je v týchto časoch veľmi kľúčový. 

 

Silná téma bola a je pomoc nájomcom plniť svoju povinnosť platiť nájomné za prenajaté priestory. Výsledok – koľko percent zľavia prenajímatelia nájomcom, toľko percent prispeje štát (napríklad ak prenajímateľ odpustí z nájmu polovicu, štát prispeje druhou polovicou a nájomca neplatí nič), zvyšok sa rozdelí na 48 mesačných splátok – je dobrý? 

Treba myslieť aj na situácie, že niektorí prenajímatelia neodpustia nájomcom  nič a tí budú musieť zaplatiť celý nájom, aj keď nemali žiadne, príp. minimálne tržby. Už niekoľko týždňov sme upozorňovali na urgentnú potrebu vykrytia nájmov u prevádzkach, ktorým tvorí nájom výraznú nákladovú položku. Žiaľ  takéto opatrenie prichádza až po dvoch mesiachoch, kedy bola  situácia pre mnohé prevádzky už neúnosná a medzičasom vyhlásili bankrot. 

 

Ako hodnotíte komunikáciu s vládou? Má záujem o vaše rady?

AZZZ SR bola jedným z prvých iniciátorov myšlienky zriadenia hospodárskeho krízového štábu, respektíve inej platformy na riešenie tejto problematiky, samozrejme za účasti zástupcov zamestnávateľov. Do novovzniknutého ekonomického krízového štábu sme však spočiatku neboli pozvaní na rokovanie tohto štábu. Zarážajúci je na tom fakt, že Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ)  SR je najväčšou a najdlhšie pôsobiacou zamestnávateľskou organizáciou na Slovensku.  

Od začiatku sa aktívne podieľame na pripomienkovaní predložených návrhov ako aj mnohé sami navrhujeme. Združujeme aj veľkých aj malých a stredných podnikateľov a zamestnávateľov naprieč takmer všetkými odvetviami hospodárstva, či už výrobnými (napríklad priemysel, poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, nákladná doprava) alebo nevýrobnými (napr. zdravotníctvo, školstvo, osobná doprava).

Našimi členmi sú aj spoločnosti pôsobiace v sieťových odvetviach (elektroenergetika, plynárenstvo, tepelná energetika, vodné hospodárstvo), ktoré majú osobitné a špecifické postavenie, a ktorých chod je nevyhnutný aj v čase tejto krízy. Mnohé z týchto spoločností už vyjadrilo svoju nespokojnosť z prijímania niektorých opatrení a upozorňujú na to, že neakceptovanie ich pripomienok a návrhov môže mať veľmi vážne následky. Považujeme preto za nevyhnutné, aby AZZZ SR malo v ekonomickom krízovom štábe svojho zástupcu.

Minister hospodárstva a vicepremiér pre ekonomiku  Richard Sulík vie, že treba predchádzať žalobám proti štátu od podnikateľov nútených uzavrieť prevádzky. Foto: TASR

Minister hospodárstva Richard Sulík sa obáva že dôjde k žalobám zo strán obchodníkov, ktorým štát nariadil zavrieť svoje prevádzky. Máte takéto informácie aj vy?

Veľká väčšina podnikov, ktoré sú rozhodnutím ústredného krízového štábu zatvorené, sú bez akýchkoľvek tržieb a príjmu, vzniknuté straty sa každým dňom prehlbujú. AZZZ SR na rokovaní tripartity navrhla, aby platformou na riešenie tejto situácie bola HSR SR, pričom výsledkom by mohlo byť napr. prijatie zákona, alebo uznesenia vlády o náhrade škôd spôsobených zatvorením prevádzok počas koronakrízy.

Cieľom nášho návrhu je snaha  predísť príp. súdnym sporom. Zákon má priznať podnikateľom právo na to, aby im štát preplatil oprávnené náklady spôsobené zavretím prevádzok. Týka sa to tých podnikateľov, ktorým nepostačuje doterajšia štátna pomoc a sú presvedčení, že toto právo im zaručuje ústava, Občiansky zákonník, ako aj  Medzinárodný dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd.

V opačnom prípade sa podnikatelia chcú nárokov domáhať súdnou cestou. Uvedená suma nemusí byť poskytnutá v celom rozsahu, ale má zásadne vyvážiť ujmu, ktorá firme vznikla (nárok na náhradu by sa samozrejme redukoval o príspevok, ktorý podnik už od štátu získal).

 

Pomoc zamestnávateľom je z vášho pohľadu jedna z najnižších v Európe.  Aké by boli vaše konkrétne návrhy v tejto fáze, pri súčasnom stave?

Po vzore iných európskych krajín by sme preto v tomto smere uvítali čo najrazantnejšiu podporu, aby sa zabránilo kolapsu podnikateľského sektora. Opatrenia by sa mali čím skôr implementovať do praxe, nakoľko flexibilita a reakčný čas je v týchto časoch veľmi kľúčový. 

Ako sme už uviedli, systém pomoci je príliš komplikovaný. Na stránke pomahameludom.sk sú síce k dispozícii  informácie k pomoci a postup pri podávaní žiadosti, schémy pomoci sa však viackrát museli zmeniť s výsledkom, že pomoc nie je jednoduchá, rýchla a ani veľká. Zamestnávatelia a SZČO sa vo výzvach dodnes nedokážu dobre zorientovať. Nevedia to podstatné, ktoré opatrenie je určené pre nich. Musia porovnať všetky opatrenia a posudzovať, na čo spĺňajú podmienky. Tie sú totiž nastavené pri každom opatrení inak, pričom je potrebné spĺňať viacero podmienok.

Zložitosť schém pomoci je zásadným problémom. Tá zvyšuje aj náročnosť administratívneho spracovania zo strany úradov práce a posun termínov pre prekladanie žiadostí za jednotlivé mesiace.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

- Reklama -

NAJČÍTANEJŠIE

Rezervácie zatiaľ nepotvrdzujú, že by Slováci chceli dovolenkovať doma, potvrdzuje Harbuľák z asociácie hotelov a reštaurácií

Pred koronakrízou pracovalo v gastronómii a hotelierstve takmer 108 000 zamestnancov – najmä v penziónoch, menších hoteloch, reštauráciách, kaviarňach či kolibách po celom Slovensku.  V marci a apríli prišlo o prácu...

Polícia zadržala Norberta Bödöra

NAKA v piatok v noci (22. 45 h) zadržala Norberta Bödöra v rámci akcie Dobytkár, v ktorej vyšetruje úplatky za zatiaľ viac...

Taliansko: Úmrtnosť na koronavírus je najvyššia u ľudí s nízkym príjmom

Chudobní obyvatelia Talianska sú náchylnejší podľahnúť novému druhu koronavírusu než ľudia s vysokým príjmom. Vyplýva to z prvej významnej štúdie o nepomernom...

Trnavský kraj: Minister Budaj si prezrel najväčšie envirozáťaže

Miesta dvoch environmentálnych záťaží v Trnavskom kraji, ktoré patria k najväčším na Slovensku, navštívil v piatok minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO). V sprievode predsedu Trnavského...
Slovensko
Pozitívne vzorky 1,720 Úmrtí 28 Uzdravení 1,466 Infikovaných 226 Last updated: 4. júla 2020 - 04:52 (+02:00)
Koronavírus (COVID-19), súhrn a štatistiky