Teraz sa turecký prezident Erdogan v rozhovore pre denník Daily Sabah vyjadril, že migračnú vlnu do Európy nemieni naďalej zadržiavať. „Už nebudeme zatvárať utečencom ich bránu do Európy,“ povedal kategoricky.
Na námietku, že sa k tomu v roku 2016 zaviazal dohodou s Európskou úniou, ktorá mu za to platí miliardy, zavrtel hlavou, že tá zmluva je už „vyčerpaná“. Preto tiež už nebude prijímať od EÚ ďalšie peniaze, určené na zadržiavanie migrantov a prevádzku táborov.
Angela Merkelová, ktorá s Erdoganom pred štyrmi rokmi dohodu uzatvárala, teraz vyhlásila, že chápe, že Erdogan má aktuálne problémy v Idlibe (sýrske územie pri tureckých hraniciach, odkiaľ vládne jednotky prezidenta Asada vytláčajú turecké vojská), ale riešiť to vypúšťaním migrantov do Európy je podľa nej neprijateľné.
Bašár Asad. Zdroj: TASR
Český sociológ a bývalý europoslanec za ČSSD Jan Keller, ktorý rokovanie s Erdoganom sledoval priamo v Bruseli, pripomína v komentári pre Právo slová kancelárky Merkelovej pri prijímaní tejto dohody, že „migračnú krízu nevyrieši plot na Balkáne, ale len dohoda s Tureckom“.
Teraz, keď dohoda celkom zjavne padá, podľa neho môže EÚ ukázať, ako naložila s tri a pol rokmi odkladu, ktorý vďaka dohode dostala. Keller sám nemá pocit, že by sa v ujasnení, čo s imigrantmi chceme robiť, akokoľvek pokročilo.
Pripomína také kuriozity, ako že sa vyhlasovalo, že povinné kvóty sú minulosťou, aby bol predstavený „princíp vybavovania žiadostí o azyl“, ktorý nápadne pripomínal povinné kvóty. Alebo ako sa hovorilo o posilňovaní vonkajšej hranice, zatiaľ čo v Bruseli sa písala smernica, ktorá by z nelegálneho prechodu tejto hranice urobila prechod legálny. Dnes teda podľa neho nastáva čas, aby niekto začal na pálčivé otázky odpovedať.
Erdogan ide do Moskvy
Prezident Erdogan sa medzitým chystá do Moskvy, kde má vo štvrtok s Vladimirom Putinom rokovať o ďalšom vývoji v Sýrii. Najmä v provincii Idlib dochádza už niekoľko dní k ostrým konfliktom medzi sýrskou armádou (podporovanou na základe žiadosti prezidenta Asada ruskými jednotkami) a tureckými vojskami, ktoré na severe Sýrie operujú od jesene, keď prekročili hranice v rámci operácie nazvanej „Prameň mieru“.
Hoci z oboch strán pre ostré konflikty zaznievajú silácke slová, zdá sa vraj, že vyjadruje ochotu „akceptovať novú realitu“ v oblasti a dohodnúť sa na zastavení paľby. Vzhľadom na to, ako rýchlo sa situácia na severe Sýrie mení, je však vraj možné, že bude mať pri rokovaní s Putinom „prázdne ruky“.
Podporiť Erdogana (spojenca z NATO) ešte pred rokovaním s Putinom prišiel do Istanbulu jeden britský minister (zahraničia) a tiež americká diplomatická delegácia. Pomôcť mu v Sýrii proti ruským jednotkám vojensky však Američania jednoznačne odmietajú.
Ako poznamenáva komentátorka Tereza Spencerová na serveri iprima.cz, čím pokornejšie sa Erdogan správa smerom k Sýrii, tým viac si vylieva zlosť na Európe.
