Čo na to hovoríte, že vzťahy ešte pred vytvorením vlády nie sú ok? Andrej Kiska má problémy s Borisom Kollárom, nezaostáva ani SaS.
Objektívne treba povedať, že oni mali problém s Kollárom aj pred voľbami, nielen teraz. Na druhej strane však treba povedať – kedy je čas na trenice, ak nie teraz?
Narážate na to, že nemá význam hádať sa ex post, keď budú rezorty prerozdelené, vláda zostavená. Teraz je však ten moment, keď treba zabojovať o to, čo ktorá strana chce.
Áno. Trenice sú pochopiteľné teraz, presne v tomto období, nie po uzavretí koaličnej dohody a schválení programového vyhlásenia vlády. Teraz si každá strana vymedzuje priestor, je pochopiteľné, že každý ho chce čo najviac. Nevidím teda problém v tom, že sa dohadujú. Iný problém je, či prekonajú osobné animozity, ktoré tam boli ešte pred voľbami, a dokážu účelovo a racionálne vytvoriť vládnu koalíciu. Dôležitá je aj otázka, či Kiska strávi svoj slabý volebný výsledok a ako bývalý prezident sa uspokojí s funkciou predsedu klubu, neviem, ako sa dohodnú. A preto nech sa doťahujú teraz, lebo by neskôr museli možno otvárať koaličnú zmluvu, čo je cesta do pekla. Ak si nedohodnú veci teraz, potom už na to príležitosť nebude.
Ako vidíte stabilitu budúcej vlády, či už bude trojkoalícia, alebo štvorkoalícia, vieme si zloženia predstaviť…
Je tam veľký potenciál na spory, na druhej strane je výhoda, že majú veľkú koaličnú väčšinu. Iste, negatívom je, že nie sú hodnotovo úplne kompatibilní: v OĽaNO sú liberáli, Kiskova strana je mierne konzervatívna, taký veľmi konzervativizmus, potom je tam Sme rodina, ktorá sa síce hlási ku kresťanským hodnotám, ale zas odtiaľ-potiaľ, ani samotný Kollár nie je určite kresťanskodemokratický politik, má tam ale zase ľudí z KDH, ako je Pčolinský či Krajniak. Dohodnime sa na tom, že ak hodnotové otázky nebudú prejavom väčšieho sporu, potom sa ním môžu stať určite ekonomické otázky. To vidíme už dnes medzi Sme rodina a SaS. SaS, čo sa ekonomiky týka, niektoré jej názory hraničia až s libertariánstvom, v Sme rodina tie názory hraničia skôr s populizmom. Nájsť medzi tým kompromis, je veľmi, veľmi ťažké. V ekonomických otázkach vidím väčší priestor na spory než v hodnotových názoroch.
Budúci premiér Igor Matovič hovorí o zriadení nejakého protikorupčného orgánu, ktorý by na vládnutie a spravovanie štátnych a verejných peňazí dozeral. Rozumiete, o čo ide?
To nemá oporu v ústave. Ako to chce dosiahnuť? Orgán nemôže byť ministerstvo, lebo minister nemôže šéfovať ministrovi. Nad ministrom je predseda vlády. Takže tam môže dôjsť k ďalšiemu sporu. Ak by sa aj na niečom – čo si teraz ani neviem predstaviť, čo by bolo – dohodnú, tak by mohlo dôjsť k sporom pri činnosti tohto zatiaľ virtuálneho orgánu pri uplatňovaní si kompetencií. Je tu veľa, veľa, veľa problémov, ktoré si oni sami vyrábajú dopredu. Sú problémy, ktoré riešiť musia – kto aké ministerstvo, silové, ekonomické a tak ďalej, to je v poriadku, a je to legitímne. Ale táto nadpráca s virtuálnymi orgánmi môže pokračovať a generovať ďalšie problémy aj počas vládnutia.
Pozrime sa na Smer. Je pravda, že Smer je druhá najsilnejšia strana, ale prepad hlasov oproti minulým voľbám je poriadny. Myslíte si, že Robert Fico by sa mal stiahnuť, ak má strana v úmysle opäť rásť? Ten sa zatiaľ neplánuje vzdať poslaneckého mandátu ani funkcie predsedu.
Robert Fico zvádza svoju osobnú vojnu s Matovičom, s Kiskom a on tú vojnu asi tak ľahko nevzdá. Bude ju chcieť dobojovať. Treba brať ohľad na to, že to sú už osobné animozity, ktoré Robert Fico nedokáže oddeliť od politiky. Nejdem ho obhajovať, možno sa to ani nedá, ale to je druhá vec… Ak odíde – len pod nátlakom. A nátlak musí prísť z jeho vlastnej strany. Smer je Ficov projekt. A spomínam si, ako svojho času Dzurinda povedal o SDKÚ, keď boli v hre takéto úvahy, „SDKÚ je moje dieťa“. Predpokladám, že Fico to berie podobne. A preto sám neodíde.
To je možno pochopiteľné z ľudského hľadiska, ale pragmaticky vzaté, to asi nie je najšťastnejší postoj.
Nepovedal som ani slovo o pragmatizme. Inak máte pravdu, áno.
Netajíte sa názorom, že médiá podľa vás dokázali rozoštvať verejnosť pred voľbami, neboli však natoľko silné, aby presvedčili ľudí o svojich favoritoch.
To, že je to tak, je dobre. Novinári nemajú robiť politiku. Keď chcú robiť politiku, nech do nej vstúpia, ako napríklad Krajcer. Ukázalo sa im, kde je ich miesto.
Autor: Lucia Balichová
