„V princípe potrebujeme zmenu zákona. My na základe našich skúseností vieme, kde by sa ten zákon dal zmeniť tak, aby transformácia bola úspešná. Jeden z bodov, ktorý určite do transformácie chceme dostať, je, aby transformácia prebehla v čase nie v polroku, ale na začiatku nového roku,” vysvetlil Šajgalík.
Pripomenul, že SAV je jediná inštitúcia v okolí, ktorá nemá verejnoprávnu formu hospodárenia.
„Tá sa ukazuje, že je zatiaľ optimálna pre tento druh inštitúcie, a preto dúfam, že sa nám to podarí. Ešte by som chcel zdôrazniť, že pokiaľ chceme mať akadémiu ako celok, treba mať jednu formu hospodárenia pre všetky inštitúcie SAV,” vysvetlil.
SAV sa v súčasnosti stáva významným elementom aj pre hráčov na politickej scéne, tvrdí predseda akadémie. Na snímke testovanie vo Virologickom ústave BMC SAV. Zdroj: TASR
Šajgalík podotkol, že za posledné obdobie sa akadémii podarilo dostať do centra diania, “stávame sa významný element aj pre hráčov na politickej scéne, a preto si myslím, že SAV má pred sebou veľmi dobrú budúcnosť.”
Predseda akadémie tvrdí, že treba zabezpečiť, aby všetky zmeny, ktoré akadémiu čakajú, prebehli v súlade s ich potrebami a s potrebami celej spoločnosti.
Šajgalík uviedol, že je dôležité, aby zostala zachovaná nezávislosť SAV tak, ako je zabezpečená nezávislosť vysokých škôl, pretože pre vedu je to rozhodujúci parameter.
„Veľmi veľa vlád, ktoré som ja zažil, mali vo svojich programových vyhláseniach ako prioritu vedu a vedeckú prácu, ale nikdy sa tak reálne nestalo. Podľa mňa je oveľa dôležitejšia ako text samotná realizácia,” uzavrel predseda SAV.
Ústavy SAV mali už v roku 2018 postupne prejsť transformáciou a mali byť zapísané do registra verejných výskumných inštitúcií a stať sa verejnoprávnymi s možnosťou podnikať a vytvárať zisk.
Podľa novely zákona o vysokých školách sa však vrátili do pôvodného stavu pred transformáciou, a to do rozpočtových a príspevkových organizácií.
