Mnohí ľudia by sa však zaočkovať nedali, najmä pre dezinformácie, ktoré sa o očkovaní všeobecne šíria. “Propagácia očkovania je prísne regulovaná a tieto regulácie by sa aj po vzore iných štátov mali trochu uvoľniť. Cieľom je, aby sme mohli bojovať proti dezinformáciám o očkovaní a vzdelávať laickú verejnosť,” tvrdí Katarína Bodnárová z AIFP.
Vladimíra Čavojová z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied (SAV) priblížila, že prieskum, ktorý robila SAV v marci v čase nástupu pandémie nového koronavírusu, ukázal, že proti ochoreniu COVID-19 by sa dalo zaočkovať 70 percent ľudí, tí, ktorí však majú pevne zakorenené negatívne postoje voči očkovaniu vo všeobecnosti, prejavili aj menšiu ochotu dať sa zaočkovať proti COVID-19. “Veľa ľudí tiež nerozumie tomu, aká je výhoda povinného očkovania v rámci ochrany kolektívnej imunity,” hovorí Čavojová.
Radomír Masaryk z Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave povedal, že zo štúdií o očkovaní, ktoré realizovali na fakulte, vyplýva, že ľudia nerozumejú tomu, čo je to vakcinácia a ako funguje. Súhlasí s ním rádiológ Maroš Rudnay z iniciatívy Lovci šarlatánov a poukazuje na to, že ľudia, najmä tí starší, stále nechodia k lekárovi na prevenciu. “Majú zakorenené, že k lekárovi sa chodí, keď sme chorí,” hovorí.
“Ľudia tiež nedôverujú lekárom a farmaceutom a dá sa povedať, že antivakcinačný diskurz im dáva určitú moc. Povedia si: 'Ha, ja som vás všetkých prekukol,'” priblížil Masaryk. Odmietanie vakcinácie je podľa neho trend, ktorý má predpoklady pokračovať, pretože aj mladí ľudia hovoria, že si nechcú dávať do tela žiadnu chémiu, a majú skúsenosti napríklad so zbytočne predpísanými liekmi. Dôležité je podľa neho ľudí nestrašiť, ale poskytovať im vyvážené informácie aj o možných rizikách či nežiaducich účinkoch. Dôležité je, aby tvrdenia boli podporené lekárskymi štúdiami. Výskumníci by sa však mali vyjadrovať zrozumiteľne.
