“Prišli sme odovzdať podpisy ľudí, zväčša mladých ľudí, ktorí vyzývajú poslancov NRSR, špeciálne poslancov vládnej koalície, aby novelu zákona o Ústave pamäti národa (ÚPN) stiahla,” vysvetlil Juraj Šeliga z iniciatívy.
Signatári žiadajú odbornú diskusiu a odmietajú, aby sa účelovou zmenou zákona riešila personálna otázka v ÚPN. “Personálny problém sa nerieši novelou ušitou horúcou ihlou a na mieru. Ak naozaj ide o ÚPN, tak je tu stále priestor, aby sa začala široká odborná diskusia,” doplnil.
Hlasovanie o novele bude podľa Šeligu aj o tom, či poslanci počúvajú hlas mladých ľudí. “V dobe, keď narastá extrémizmus, je tu skupina mladých ľudí, ktorá volá po odbornej diskusii, po tom, aby tu bola inštitúcia, ktorá neprekrúca dejiny. Aj to je cesta, ako bojovať proti extrémizmu,” vyhlásil.
Právnu normu predložila do parlamentu koalícia. Chce ňou dosiahnuť, aby súčasný šéf ústavu Ondrej Krajňák skončil v tejto funkcii 15. októbra 2017. Teda skôr, ako mu uplynie funkčné obdobie.
Po novom má byť štatutárom ÚPN správna rada ako kolektívny orgán, nielen samotný jej predseda. Podľa predkladateľov bude nový model riadenia efektívnejší a transparentný.
Opozícia, ÚPN aj verejnosť považujú novelu za účelovú a od začiatku ju kritizujú. Poslankyňa Mosta-Híd Edita Pfundtner, ktorá bola spolupredkladateľkou, svoj podpis z novely stiahla.
Výsledok hlasovania o právnej norme je otázny. S novelou mal problém napríklad aj poslanec Mosta-Híd Peter Kresák. “Neviem si predstaviť, že by som mohol hlasovať za zákon, ktorým by sa ex lege rušila funkcia konkrétnej osoby,” uviedol na minulotýždňovom rokovaní ústavnoprávneho výboru.
