Exekútori, sľubujem, že keď budeme vo vláde, môžete si hľadať novú prácu, odkazuje kollárovec Pčolinský

    0
    Eurá. Ilustračná fotografia. (Autor: TASR)

    Podľa posledných prieskumov neustále stúpate v porovnaní s dosiahnutým výsledkom vo voľbách minulý rok. Najnovšie ste dokonca presiahli hranicu deväť percent. Ako to vnímate?

    Prieskumy verejnej mienky odrážajú aktuálnu náladu, nie volebný výsledok. Keďže do volieb je ešte teoreticky ďaleko, tak sa to môže úplne zmeniť. My sa však vidíme na hranici 15 %, ktoré by sme mohli reálne vo voľbách získať. Je nám jasné, že to, čo teraz robíme, nestačí, aby sme boli na 15 až 20 % a išli rapídne vyššie. To znamená, že budeme určite viac pracovať na rozšírení odbornej oblasti a tém.

    Samozrejme nás tešia tieto prieskumy, ale berieme ich s rezervou, lebo zo skúseností vieme, že väčšina tých prieskumov aj tesne pred voľbami sa dosť odlišovala od reality. Každopádne, vo všetkých prieskumoch ideme hore, pričom do parlamentu sme sa dostali so 6,6 % a teraz nám už tretí prieskum dáva cez deväť percent, čiže je to veľký nárast. Radi by sme prekročili desaťpercentnú hranicu a potom už to ťahali, kde sa to len dá. Ideálny stav je volebný výsledok Smeru v roku 2012 až 44 %.

    Prezentujete sa ako neštandardná strana. To je úspech vášho stúpania v preferenciách?

    My jednoznačne sme neštandardná strana a ani sa netvárime, že by sme mali byť nejaká štandardná, lebo v našom ponímaní a ponímaní ľudí štandardná strana a štandardný politik symbolizuje klamať, kradnúť a podvádzať. My neklameme, bavíme sa vždy na rovinu a čokoľvek nie je jasné, nemáme problém vysvetliť. Kradnúť tiež nekradneme. To nebolo ani naším cieľom pri vstupe do politiky a nepodvádzame, čo súvisí s tým klamaním. Sme hrdí na to, že sme neštandardná strana a ani nechceme byť štandardná strana.

    Stále tu však zaznieva výčitka, že ani nemôžete byť štandardnou stranou, pretože ste strana troch ľudí.

    Vládna koalícia sa nás snaží zaškatuľkovať, že nemáme štruktúry a členov, ale my práve naopak od úplného začiatku budujeme tie štruktúry a členskú základňu. Počtom členov sme najväčšia opozičná strana. Máme vyše 800 členov a okolo 60 okresných predsedov, čiže máme pokryté skoro všetky okresy na Slovensku. Zároveň už máme aj krajských koordinátorov pred voľbami do VÚC. Samozrejme sa nemôžeme porovnávať so Smerom, SNS a Mostom, ktorí sú tu niekoľko desiatok rokov. Treba však brať ohľad aj na to, že my sme najmladšia parlamentná strana, pretože kotlebovci fungujú dlhé roky.

    Budovanie štruktúr mám v rámci strany na starosti ja, takže mojím cieľom je mať pokryté celé Slovensko so všetkými regiónmi. Ambícia je mať v každej obci jedného-dvoch ľudí, na ktorých sa vieme obrátiť.

    Povedali ste, že chcete pracovať na rozširovaní odborných tém a oblastí, aby ste získali viacej percent. Čoho by sa mali týkať?

    Skôr pôjde o nový pohľad a iný prístup na riešenie tém. Snažíme sa využívať taký sedliacky rozum. Nesnažíme sa veci komplikovať, ale naopak zjednodušovať, lebo často vidíme, že niekedy sú riešenia úplne jednoduché, ale naša vláda sa ich snaží čo najviac skomplikovať.

    Čo sa týka odborníkov, snažíme sa ich hľadať vo vlastných radoch,  pričom už dnes viem povedať, že by sme nemali problém obsadiť mnoho rezortov odborníkmi.

    Práve to je kritika na vaše hnutie, že ani väčšina analytikov si vás nevie predstaviť vo vláde a vládnuť, ako by vládla opozícia.

    Je rozdiel, ako by vládla opozícia a rozdiel, že si nás nevedia predstaviť vo vláde. Moja otázka je prečo?

    Takže vy sa viete predstaviť vo vláde?

    Áno, opakujem, už teraz by sme vedeli obsadiť niekoľko rezortov. Napríklad v oblasti poľnohospodárstva sú našimi členmi ľudia, ktorí prednášajú aj v zahraničí či spolupracujú na veľkých projektoch a rozumejú danej problematike. Táto kritika od nejakých analytikov pramení len z ich nevedomosti. Často tiež hovorili, že my nemáme žiaden program, pritom si stačí kliknúť len na našu webovú stránku. Lepšie je však súdiť niečo, o čom nič neviem.

    Vy ste východniar a minulý rok ste mali aj takú ambíciu spojiť všetkých poslancov z východu. Malo ísť o pracovnú skupinu, ktorá by pri predkladaní zákonov skúmala a pripomienkovala, či zákony prinesú osoh východnému Slovensku. Prečo sa to nepodarilo?

    Bohužiaľ, rozhodla stranícka príslušnosť. Ja som oslovil viacerých východniarov v parlamente. Všetci mi povedali, že áno, bolo by to fajn, keby sme navzájom kooperovali a spoločne hľadali riešenia pre východ Slovenska, ale v konečnom dôsledku druhým dychom dodali, že strana rozhodne a keďže my sme v opozícii, tak to nepôjde. To znamená, že na to pozerajú politickým okom, pričom ja som na to pozeral skôr regionálnym okom.

    Je to to isté ako schvaľovanie zákonov v parlamente. Prejdú zákony podľa toho, kto ich predkladá, nie podľa toho, či je dobrý, alebo zlý.

    To je asi najväčšia kritika aj od bežných ľudí, že parlament funguje na hašterení a ani opozícia nechce hlasovať za vládny návrh, ktorý môže byť dobrý a prospešný.

    Keď si pozriete naše hlasovania, tak my podporíme všetky dobré návrhy koalície. Je nám jedno, kto to predkladá, platí to aj pri opozičných návrhoch. Predstavte si však, že by vládna koalícia podporovala väčšinu opozičných návrhov, lebo sú dobré, tak potom, čo by povedali ich vlastní voliči? Oni by to mali problém vysvetliť pred vlastnými voličmi, ale nie je to správny pohľad na spravovanie verejných vecí.

    Rovnaká výčitka zaznela z úst koalície aj na vašu stranu. Napríklad pri uvoľnení dlhovej brzdy, kde sa rátalo práve s hlasmi Sme rodina.

    Neviem, na základe čoho počítali s našimi hlasmi. My sme navrhli nejaké riešenie, ako by sme si to vedeli teoreticky predstaviť, ale celé leto nebol nikto s nami rokovať. Oni chcú uvoľniť dlhovú brzdu, chcú miliardy eur a oni nedvihnú zadok a neprídu rokovať. Takto to fungovať nemôže. Každopádne, my ani nie sme za väčšie zadlžovanie štátu. Verejný dlh Slovenska je vyše 40 miliard eur a toto ešte navyšovať sa mi nevidí ako šťastné riešenie.

    Sme zástancovia toho, že by sme sa mali prikrývať perinou, na akú máme. Dlhová brzda je však marketingová akcia pred župnými voľbami. Stačí si pozrieť kto sú navrhovatelia – samý župan.

    Teraz nás čaká najdôležitejší zákon roka – rozpočet. Pri ňom budete ako hlasovať?

    Podľa mňa sa pri ňom koalícia pozabíja medzi sebou. Naše hlasovanie závisí od toho, čo bude v návrhu. Keď tam budem vidieť, že zasa kašlú na východ, tak to jednoznačne nemôžem podporiť. Pred voľbami v roku 2016 si Smer schválil zákon o pomoci menej rozvinutým regiónom.

    Tým zákonom sa zaviazali, že do septembra toho roka príjmu tzv. akčné plány. Potom rýchlo niečo cez leto zbúchali, obehli regióny, spravili tam výjazdové zasadnutia vlády a prijali tieto akčné plány. Prešiel rok, a choďte sa do tých regiónov spýtať, koľko peňazí už dostali z tých akčných plánov.

    Pýtal som sa primátorov a starostov na východe na akčné plány a tí na mňa pozerali, prosím ťa, my sme už na to aj zabudli a žiadne peniaze sme nedostali. Prešiel rok od schválenia akčných plánov a ja sa pýtam, kde sú výsledky?

    Pýtali ste sa to aj premiéra?

    Áno. Jeho odpoveď bola, že šírim zlosť a nenávisť a mám ich nechať pracovať. Dokonca som dal procedurálny návrh v parlamente, aby parlament zaviazal vládu Fica, aby predniesli správu o stave plnenia akčných plánov. Samozrejme to zamietli.

    Poukazujete na plnenie týchto akčných plánov aj z hľadiska východu, ale aká je celková situácia na východe?

    V prípade podnikateľov tak ako na celom Slovensku narážate na veľké byrokratické prekážky a veľké zdanenie. Zároveň sú tu veľmi nízke mzdy. Napríklad môj okres Vranov nad Topľou má najnižšiu priemernú mzdu a najvyššiu nezamestnanosť spomedzi celého Prešovského kraja.

    Richter na jednej strane povie, že tu máme historickú nezamestnanosť, a je to tak, ale na druhej strane na východe z každého druhého domu sú ľudia v zahraničí alebo v Bratislave. Mňa zaujíma, prečo sa nevytvárajú pracovné podmienky na východe, aby sme tam udržali rodiny pokope.

    Aké je teda riešenie?

    Riešenie je nastaviť systém sociálnych a ekonomických opatrení tak, aby sa podporovali regionálne firmy a regionálna zamestnanosť. Napríklad veľký potenciál vidím v poľnohospodárstve, pretože kým v Poľsku pracuje na jednom hektári šesť ľudí, na Slovensku sú to dvaja. Problém je aj ten, že tu máme stotisíc dlhodobo nezamestnaných ľudí a mnohí sú bez kvalifikácie. Na prácu na poli však vysokú školu mať nemusíte.

    Samozrejme, treba ťažiť aj z historických skúseností. Napríklad v okrese Vranov nad Topľou bola dlhodobá tradícia textilného a drevospracujúceho priemyslu. Dodnes sú tam školy, ktoré produkujú v týchto segmentoch študentov. Teraz si predstavte, že tam príde automobilka a začne rozprávať, že nemajú koho zamestnať. Hľadajme preto investora, ktorý otvorí takú prevádzku, ktorá zohľadní aj historickú skúsenosť daného regiónu.

    Ak je to aj dobré riešenie, ako opozičný poslanec ho zrejme ani nepresadíte.

    Jediné, čo môžem ako opozičný poslanec robiť, je, že budem navrhovať riešenia a poukazovať na chyby koalície. Samozrejme, koalícia kašle na naše riešenia a návrhy. Jednoducho, oni vládnu a riadia sa Paškovým heslom: Vyhraj voľby, môžeš všetko.

    Z pozície opozičného poslanca toho veľa nezmôžete, ale pokiaľ ste dostatočne vytrvalí a pokiaľ dostatočne opakujete nejaké problémy, skôr či neskôr sa nimi začnú zaoberať, ako napríklad pri exekučnej amnestii. Toľko sme to predkladali a toľko o tom hovorili, že zrazu bola tlačovka Fica, Danka a Bugára, ktorí zrazu objavili, že tu máme 3,7 milióna exekučných konaní, musíme s tým niečo robiť.

    S tými exekúciami máte vy aj osobnú skúsenosť, pretože ste si založili poslaneckú kanceláriu vo Vranove nad Topľou. Ešte to funguje?

    Áno, ja to volám centrum pomoci občanom a chodia mi tam ľudia z celého regiónu a riešia svoje problémy. Až 90 % z týchto problémov sú exekúcie. Je toho však tak veľa, že to jednoducho nezvládam. Snažím sa však pomôcť najlepšie ako viem.

    Komora exekútorov napríklad hovorí, že celá exekučná amnestia je nespravodlivá voči tým, ktorí celý život poctivo platia.

    Mňa nezaujíma komora exekútorov. Ja zvysoka kašlem na tých 315 exekútorov, čo je na Slovensku. Nech si nájdu druhú prácu. Čo je podľa nich nespravodlivé?

    My chceme, aby človek zaplatil svoj reálny dlh. Jediný, kto bude škodný, je exekútor, lebo nedostane svoje trovy a úroky. To mňa však nezaujíma. Naším finálnym cieľom je zrušiť súkromných exekútorov a nech exekúcie vykonávajú zamestnanci súdu. Ja môžem exekútorom sľúbiť, že keď budeme my vo vláde, môžu si hľadať novú prácu.

    Keď sme sa dotkli východu, o vás sa hovorilo ako o kandidátovi na prešovského župana. Prečo ste do toho nakoniec nešli?

    Chcem sa primárne venovať celoslovenským riešeniam. A úprimne si neviem predstaviť, ako to praktizujú mnohí poslanci, že sú zároveň aj županmi. Buď robím jedno, alebo druhé. Nedá sa robiť oboje na sto percent. Všetci sa tvária, ako to zvládajú. Ja sa pýtam, ako je to možné, keď ich tri týždne vidím v parlamente, cez víkend idú domov a týždeň sú vo svojom úrade na župe. To je čo za robotu?

    Ja som si povedal, že sa chcem prioritne venovať celospoločenským témam a tiež zavážil faktor, že v tom Prešovskom kraji je veľa kandidátov na župana. Keby ostala dvojkolová voľba, tak by som kandidoval a myslím, že by som mal aj veľkú šancu. Pri jednokolovej voľbe nemá zmysel tam kandidovať, keď tam je desať kandidátov.

    Takto podobne uvažoval aj Boris Kollár?

    Nie. Boris Kollár mal práveže v prieskumoch veľmi dobré šance, čo sa týka Bratislavského kraja. Zvažoval do poslednej chvíle, či bude kandidovať, alebo nie. Postavil sa k tomu tak, že pre neho je podstatné meniť veci na Slovensku nielen v Bratislavskej župe. Na Slovensku sa však všetci pri župných voľbách tvária tak, že za lepší kraj, či hrajú sa na odbornosť, ale v skutočnosti im ide o biznis. Naša strana ide do volieb úplne samostatne a odmietli sme rôzne koalície a kšefty.

    Hovoríte, že všetkým ide o biznis, ale ako zistíme, že práve vám o to nejde?

    Poviem vám to na jednoduchom príklade. Pred voľbami 2016 sme povedali, že nemáme záujem o ministerské kreslá a že podporíme pravicovú koalíciu s tým, že nám prejde náš balík zákonov.

    Nám nejde primárne o ministerské pozície, ale ide nám o to, aby nám prešli naše zákony, lebo sme to sľúbili ľuďom. Snažíme sa našimi krokmi od začiatku robiť to, aby nám ľudia dôverovali. Našimi skutkami ich aj do budúcna presvedčíme, že je to tak.

    Zároveň si zoberte, že Boris Kollár je bohatý človek, on nešiel do politiky, aby si niečo nakradol. My keď sme išli do politiky a bavili sme sa s ním, čo je jeho motívom, tak nám povedal, že všetky svoje sny si už splnil a ostala mu už len posledná vec, niečo po sebe zanechať.

    Politiku teda berie, že toto bude jeho pamätník a že o dvadsať rokov si budú môcť ľudia povedať, že keď tam bol Kollár, urobil niečo, niečo dokázal a niečo zmenil.

    Budeme mať teda nového Andreja Babiša?

    Nie. Babiš nie je dobrý príklad. Boris Kollár je iný človek. Ľudia, ktorí ho spoznajú osobne, zrazu pochopia, že je úplne iný, ako ho prezentuje bulvár.

    Prezident Andrej Kiska išiel do tej politiky tiež bohatý s tým, že on sa nepotrebuje nabaliť a chce tu niečo priniesť a zanechať. Teraz však okolo neho prepukla kauza.

    Rozdiel je v tom, že mnohí títo štandardní politici, ako aj Kiska, majú tendenciu tajiť a keď to vyjde na povrch, zapierajú, zatajujú a nevyjadrujú sa. Pri každej kvázi kauze okolo Borisa Kollára, sa on postavil a všetko vysvetlil. Napríklad pri kauze okolo Čistého dňa. Pri Kiskovi si nemyslím, že by to vysvetlil dostatočne, pričom to mal vysvetliť už dávnejšie, ale on čakal do poslednej chvíle, čo vyjde na povrch.

    Osobne si však neviem predstaviť, že by som konal ako iní politici, že by som sa nemohol prejsť po ulici a musel sa skrývať a chodiť s ochrankármi. Oni sú frajeri, keď si na MDŽ navezú členov a sympatizantov, prídu tam, niečo povedia a potom hneď sadnú do auta a odídu preč. Ja chcem normálne chodiť po ulici, na nákup a medzi ľudí. Táto sloboda, aby som sa nemusel za seba nikde hanbiť, je pre mňa najdôležitejšia.

    - Reklama -