VIDEO FOTO Hlina z drsných podmienok v rómskej osade: Smeráci tu nakupujú hlasy Rómov. Chceme rozbiť tento systém. Zaznela vážna výzva Ficovi

0
Hlina v rómskej osade v obci Rakúsy (Autor: OS)

Parlamentné listy strávili deň s predsedom KDH Alojzom Hlinom na východe Slovenska. V rámci Programu 365, ktorým Hlina sľúbil, že navštívi za rok 365 obcí na Slovensku, sme navštívili obec Hozelec, kde líder KDH rozdával od domu k domu letáky a diskutoval s občanmi. Následne sme navštívili rómsku osadu v obci Stráne pod Tatrami, kde Hlina umiestnil betónové skruže, na ktorých vyzýval Rómov, aby nepredávali vo voľbách svoje hlasy a nahlasovali takéto konanie. Podobnú reklamu umiestnil aj v obci Rakúsy a Jurské, kde je početná rómska komunita. Pôvodný plán bol aj návšteva rómskej osady v Lomničke, no s prichádzajúcou tmou sme tam na základe varovaní nešli. S Alojzom Hlinom sme sa počas tejto akcie rozprávali o nadchádzajúcich župných voľbách, ale aj rómskej problematike.

Kresťanskodemokratické hnutie, na ktorého ste čele, ide do nasledujúcich župných volieb s kandidátom na prešovského župana Milanom Majerským, ktorý je primátor Levoče. Podľa odhadov tak opozícia postavila silného súpera voči súčasnému predsedovi Petrovi Chudíkovi zo Smeru. Prečo ste sa pre neho rozhodli a ako vnímate jeho šance?

Naozaj sme postavili špičkového kandidáta, pričom Milan Majerský skutočne predstavuje aj novú generáciu politikov. Som tiež rád, že sa naše predpoklady napĺňajú, že náš kandidát je relevantný a ten zápas bude v Prešovskom kraji naozaj tvrdý. Podľa môjho názoru máme našliapnuté na víťazstvo. Je však dôležité, aby sa zvýšila účasť vo voľbách a znížilo sa nakupovanie rómskych hlasov. Ak by však prišlo voliť dosť ľudí, tak by Smeru nepomohlo ani nakupovať hlasy od Rómov.

Mediálny priestor pred župnými voľbami patrí najmä Banskej Bystrici, Nitre a Bratislave. V čom je dôležitý Prešovský kraj, kde máte jedného kandidáta, pričom do iných krajov idete v koalícii?

Som predseda celoslovenskej strany, takže vnímame kontext celoslovenský s tým, že všetky kraje sú dôležité, ale vzhľadom na okolnosti a dohodu so SaS a OĽaNO sme dostali zodpovednosť za Prešovský kraj, ktorý je pre nás prioritou. Výnimočnosť tohto kraja je v tom, že je skutočne najchudobnejší na Slovensku, pričom vo vnútri je uložený veľmi silný latentný konflikt medzi majoritným obyvateľstvom a rómskou komunitou, ktorý prerastá do otvoreného nepriateľstva. Je dôležité, aby sme sa prestali tváriť, že problémy neexistujú, ako to robí Smer.

Spolu s vami sme navštívili niekoľko rómskych osád, kde ste inštalovali betónové skruže, na ktorých vyzývate, aby Rómovia nepredávali vo voľbách svoje hlasy. Dokonca im aj ponúkate odmenu 500 eur, ak takéto kupovanie hlasov nahlásia a príde k odsúdeniu vinníka. Vidíte toto ako najväčší problém pred voľbami v tomto regióne?

Podľa našich zistení sa tu dejú volebné podvody. Kandidáti Smeru programovo nakupujú hlasy Rómov a majú na to dokonca vytvorený systém, pričom hovoríme o 15-tisíc hlasoch, ktoré sú na trhu a ktoré sa idú kupovať.

Toto považujem za hrubé zneužitie demokracie. Smer sa spolieha, že Rómovia sa boja svedčiť a tí, ktorí by aj išli, tak sú zastrašení. Vzhľadom na tieto skutočnosti si myslím, že ľudia, ktorí toto robia, by mali byť v base a nie vo funkcii. Zároveň vyzývame Fica, aby verejne povedal, či je Peter Chudík jeho kandidát napriek týmto okolnostiam a či sa za neho postaví. Slovensko, ale aj Európska únia potrebujú počuť, či sa náš premiér postaví za ľudí, ktorí hrubo zneužívajú demokraciu a sociálnu odkázanosť niektorých ľudí.

My sme sa akoby zmierili s tým, že sa nakupujú rómske hlasy, ale to je nebezpečné. Nech Rómovia volia, koho chcú, ale nie toho, koho im povie nejaký úžerník, ktorý za to zobral peniaze od smerákov a on im za to kúpi cigarety. Chceme rozbiť tento systém a možno to pôjde opäť cez peniaze, pretože ponúkame odmenu 500 eur tomu, kto celý ten prípad zdokumentuje tak, že na konci bude odsúdenie.

Ďalším príkladom je zneplatňovanie volebných lístkov. Funguje to tak, že pri sčítavaní lístka sa nenápadne spraví ďalší krúžok na volebný lístok župana a tým pádom je zneplatnený. Tvrdé dáta ukazujú percentuálny podiel neplatných hlasov na župana v minulých voľbách, kde v Prešovskom kraji je až 7,37 % neplatných lístkov a v Košickom kraji je 9,98 %, čo je úplný nepomer voči iným krajom. Tu pritom ľudia robia iba jeden krúžok a v prípade poslancov štyri či päť, ale tu je iba 2,58 a 2,76 percenta neplatných lístkov. Toto dokazuje, že niečo zásadné sa deje, pretože napríklad v okrskoch, kde náš kandidát nemal žiadne hlasy, bolo minimálne neplatných lístkov.

Naším riešením je, že vyzývame štátnu volebnú komisiu, aby dala jednoznačné usmernenie členom okrskových komisií, aby pri sčítavaní hlasov nemali okrskári pero s modrou tuhou. Tým pádom by sme aspoň v tomto prípade vylúčili pochybnosti.

Podobné prípady kupovania rómskych hlasov sa už veľakrát riešili, ale Robert Fico dáva od toho ruky preč, pretože nechce zasahovať do práce orgánov činných v trestnom konaní. Mechanizmy tu teda máme, ale ako to docielime v praxi?

Naše dáta dokazujú, že sa tu deje nákup hlasov. To, že tomu chýba trestnoprávna koncovka, je z toho dôvodu, že situácia je taká zamotaná, že dokonca aj ľudia, ktorí nahlásia túto korupciu, tak ich nakoniec obvinia. Exemplárne ich teda potrestajú, aby si to nikto ďalší nedovolil. Fico napriek tomu chodí po Európe a tvrdí, aká sme demokratická krajina.

Čo sa týka rómskej problematiky, pred pár dňami bola ostro kritizovaná opozičná strana Sloboda a Solidarita za výroky o bezplatnej sterilizácii pre rómske ženy, čo by mohlo vyriešiť situáciu v rómskych osadách. Aký máte k tomu postoj?

So mnou sa chceli pred pár rokmi súdiť za to, keď som povedal, že maternica sa stala výrobným prostriedkom. Viem, že to znie hrozne, ale je to pravda. Naozaj sa niekde stala výrobným prostriedkom, kde sa deti rodia pre dávky do blata a prostredia, v ktorom by nikto z nás žiť nechcel. Otázka je, čo s tým?

V parlamentne som navrhoval asi šesť zákonov, ktoré sa snažili túto situáciu v nejakých horizontoch riešiť, ale takéto riešenie, ako predkladala SaS, to nebolo. Keď bezplatnú sterilizáciu navrhovali v parlamente, tak som už vtedy voči tomu vystúpil a okrem morálno-etických princípov si myslím, že by sa to skončilo tak, že by to nemuselo byť funkčné a vyčerpalo by to veľa zdrojov zo zdravotného poistenia.

Niekoľko desiatok rokov už politici rozprávajú o riešení rómskej problematiky, ale ako keby sa nič nezmenilo. Aké je naozaj riešenie tejto otázky alebo budeme o tom ďalších desať rokov rozprávať?

To, že tá situácia dospela tam, kde je teraz, nevzniklo včera. Tým, že sme to desaťročia neriešili, tak to dospelo do tohto štádia. Každý, kto príde a povie, že to vyrieši zajtra, tak by mu ľudia nemali veriť, lebo to sa skutočne nedá. Riešenie tejto situácie je v krátko-, stredno- a dlhodobých horizontoch a takto to treba komunikovať.

Z krátkodobého hľadiska viete aspoň niečo vyriešiť cez priestupkový zákon. Môj návrh v parlamentne pred pár rokmi však neprešiel. V strednodobom horizonte viete vytvárať zlepšenia situácie napríklad z pohľadu školstva a v dlhodobom sa môžu uplatniť sociálne nástroje rodinnej politiky tým, aby to rodičovstvo bolo skutočné a z lásky, a nie pre peniaze. Takto môže vyzerať poctivá diskusia o riešení rómskej problematiky a každý, kto to povie inak, klame a hrubo zneužíva nálady ľudí.

Ďalším problémom v župných voľbách okrem toho, čo spomínate, je aj nízka účasť. Čo sa s tým dá spraviť?

Ak to zjednoduším a poviem, že ak príde v Prešove o desaťtisíc ľudí viacej voliť a o päťtisíc v meste Poprad, tak do Prešovského kraja príde zmena. Skutočne netreba veľa na to, aby tá zmena nastala. Má teda zmysel ľudí vyburcovať, aby k tým voľbám prišli, pretože nízka účasť vyhovuje extrémistom a Smeru. My máme záujem, aby demokracia fungovala.

Nie je problémom aj to, že ľudia skutočne nerozumejú kompetenciám samosprávy?

Ak chcem byť zodpovedný, tak musím ísť voliť a nastavovať tú komunikáciu opačne, že netreba, je veľmi nebezpečné. Aj keď si myslím, že župy nie sú organicky vytvorené, sú však dôležité, lebo sa v nich rozhoduje o veľa veciach a prerozdeľuje veľa peňazí. Na nich záleží, kde bude opravená cesta.

Máme napríklad zdokumentovaný taký prípad, že je cesta tretej triedy medzi dvoma obcami – Šapinec a Kožany, ktorá skracuje vzdialenosť medzi Svidníkom a Bardejovom, ale je v dezolátnom stave. Potom je však cesta medzi Medzilaborcami a dedinou Kalinov. A ak pôjdete po nej, tak si nie ste istý, či idete po nemeckej diaľnici. Je tu nanovo urobená cesta, pričom Kalinov je koncová dedina, kde na konci je chata župana Petra Chudíka. Ako inak môžeme zadefinovať zvrátenosť tohto systému? Neignoroval by som voľby do VÚC, lebo potom sa to takto skončí.

Voči KDH tu zaznieva pred župnými voľbami výčitka od určitých kresťanských aktivistov, že podporujete v Trnavskom a Bratislavskom kraji Jozefa Viskupiča a Juraja Drobu, ktorí verejne podporili Gay Pride. Čo na to hovoríte?

Niekedy sa na všetko pozerá tak, že najlepšie je nerobiť nič. Alebo sa hovorí – máš čiapku, nemáš čiapku, stále zle. Sú legitímne názory, ak sa to niektorým páči alebo niektorým nie. Politika sa však nedá robiť tak, aby vás všetci milovali. Tento náš spoločný postup môže vzbudzovať takúto emóciu, ale my sme sa aj doteraz bavili o cestách.

Na župách sa neriešia interrupcie. My máme určitý hodnotový svet, máme ho aj v stanovách a každý, kto s nami spolupracuje, vie, čo od nás môže očakávať. Neviem však nič o tom, že by sa na župách predkladali návrhy napríklad o interrupcii či homosexuálnych manželstvách. Chceli sme vyslať signál, že sa vieme dohodnúť a táto dohoda sa podarila v ôsmich krajoch, pričom nám niekde aj svitá svetielko nádeje, že sa podarí uspieť a to je to, čo ľudia chcú.

- Reklama -