Dolné Sasko je minimálne z pohľadu SPD a Martina Schulza v strede pozornosti. Podľa prieskumov socialisti v tejto spolkovej krajine so šiestimi miliónmi voličov tesne vedú nad CDU. Hrá sa tam nielen o pokračovanie koalície v zložení SPD a Zelení, ale aj o politickú budúcnosť niekdajšieho predsedu Európskeho parlamentu Schulza. Pod jeho vedením totiž socialisti prehrali už troje krajinské voľby a nedávno utrpeli debakel aj v spolkových voľbách.
Ak si SPD neudrží v Dolnom Sasku svoje postavenie, Schulz by mohol podľa mnohých čelo strany opustiť. K úspechu konkurenčnej CDU by teraz mohlo prispieť rozhodnutie radnice viac ako stotisícového mesta Salzgitter neprijímať žiadnych ďalších utečencov. Na nemecké pomery odvážne rozhodnutie v rozhovore pre magazín Focus obhajuje starosta Frank Klingebiel, člen kresťanských demokratov.
Martin Schulz. Zdroj: TASR
Celý rozhovor sa nesie v duchu politickej korektnosti a starosta v úvode konštatuje, že utečenci boli v jeho meste vždy vítaní a správali sa veľmi dobre. Ale ubytovacie aj ďalšie kapacity mesta už nie sú schopné pojať tisíce nových prichádzajúcich osôb. „My sme vždy vítali utečencov s otvorenou náručou. Začiatkom roka 2016 u nás žilo viac ako 2 000 utečencov. No v ostatných mesiacoch k nám prišlo ďalších 2 400 utečencov a ich celkový počet 5 800 je pre nás už neúnosný,“ vysvetľuje Kliengebiel.
Podľa starostu prišlo do mesta príliš veľké množstvo utečencov. „My chceme, samozrejme, ďalej pokračovať v ich úspešnej integrácii, ale v tejto chvíli už jednoducho nemáme kapacity. V druhej polovici roka 2016 za mnou začali prichádzať ľudia s obavami z prudko narastajúceho počtu utečencov. V niektorých materských škôlkach a školách ich pomer predstavuje 60 až 80 percent. A ľudia mi hovoria, že nechcú nechávať svoje deti v triedach, kde sa v podstate nehovorí po nemecky.“
Starosta aj ďalší obyvatelia mesta sa obávajú, že by v budúcnosti mohla v meste vzniknúť paralelná spoločnosť. Podmienky na úspešnú integráciu sú podľa ich názoru už teraz zložité. „Potrebovali by sme viac sociálnych pracovníkov, pedagógov, ktorí hovoria po arabsky. Integrácii prichádzajúcich osôb nepomáha ani fakt, že je u nás 11-percentná nezamestnanosť. Teda dvojnásobok priemeru v celom Nemecku. Od roku 2015 sme už navyše na utečencov vydali 20 miliónov eur,“ sťažuje sa starosta.
Už teraz je vraj v niektorých školách v meste 30- až 40-percentné zastúpenie detí bez znalosti nemčiny. „Miera negramotnosti medzi deťmi utečencov je takmer 50-percentná. Na to, aby sme dokázali týmto problémom čeliť, potrebujeme oveľa viac peňazí, ako dostávame. Napríklad v susednom kraji Gifhorn žije omnoho menej utečencov, ale aj napriek tomu tam dostávajú desaťnásobne viac peňazí. Očakávam, že federálna aj krajinská vláda čo najskôr vytvoria finančný plán, podľa ktorého dôjde k úhrade nákladov miest a obcí na integráciu.“
autor: Josef Provazník
