Hoci Eritreu ľudskoprávne organizácie aj samotná OSN opisujú ako „africkú KĽDR“, na prvý pohľad tak podľa reportérov nemeckého magazínu nepôsobí. Aj keď majú konkrétne v Nemecku eritrejskí utečenci najväčšiu šancu na získanie azylu hneď po tých sýrskych, len za minulý rok sa ich späť do krajiny vrátilo vyše stotisíc. Je navyše bežné, že aj úspešní žiadatelia o azyl chodia do krajiny na pravidelné návštevy. Denne ich údajne opustí krajinu 5 000.
Miestna vláda to vraj toleruje predovšetkým preto, že navrátilci či návštevníci prinášajú potrebné financie. „Rada OSN pre ľudské práva vo svojej správe obviňuje eritrejskú vládu z prenasledovania svojich občanov, mučenia, znásilňovania a popráv. OSN tiež kritizuje úrady za neúmerne dlhú a tvrdú vojenskú službu, ktorá pripomína otrocký systém. Koncom roka 2015 odkryla OSN, že z krajiny utieklo takmer 500 000 ľudí, teda 10 % populácie.“
Práve z týchto dôvodov majú eritrejskí utečenci značnú šancu uspieť so svojimi žiadosťami o azyl. „Konkrétne v Nemecku vlani uspelo 92 % žiadateľov a tento rok je to len o niekoľko málo percent menej,“ píše Spiegel a dodáva, že na prvý pohľad je v Eritrei všetko štandardné. „Ľudia sa voľne pohybujú po uliciach, mladé ženy nosia džínsy a muži posedávajú v kaviarňach. Útlak zo strany vlády je často skutočne neviditeľný,“ pokračuje.
„Za nebezpečné miesto pre novinárov označujú Eritreu aj Reportéri bez hraníc. Ale za celý týždenný pobyt v krajine to nemôžeme potvrdiť. Na rozdiel od KĽDR nás nikto nesleduje a nikto nám nehovorí, kam nesmieme ísť,“ píšu autori reportáže. Všetky obvinenia pri osobnom stretnutí vyvracia aj minister pre informácie Yemane Gebremeskel, ktorý hodnotí znepokojujúce správy OSN ako „urážku pre celú Eritreu“. Porušovanie ľudských práv bagatelizuje s tým, že „niečo také sa deje všade“.
Eritrea je dlhé roky vo vojnovom konflikte so susednou Etiópiou a aj z toho dôvodu disponuje obrovskou armádou, v ktorej je údajne až 200 000 mužov. Ako však uvádza magazín, mnohí z nich sú nútení slúžiť so zbraňou v ruke aj desať a viac rokov. Rozpory strán v hodnotení tamojšej situácie však panujú aj medzi predstaviteľmi Západu. „Zástupcovia Európskej únie napríklad obviňujú Radu OSN pre ľudské práva z nevyváženého pohľadu. Tvrdia, že väčšina ľudí neodchádza pre politické represie, ale pre dlhú vojenskú službu a zlú ekonomickú situáciu.“
Podľa Spiegelu tak vzniká problém, ako by mali postupovať pri udeľovaní azylu Eritrejčanom samotné nemecké migračné úrady, keď sa na zhodnotení tamojšej situácie nezhodnú ani EÚ a OSN. „Švajčiarsko už napríklad od minulého leta azyl Eritrejčanom neposkytuje. Porovnanie s KĽDR popierajú aj niektorí Eritrejčania, ktorí inak vládu kritizujú. Postarší muž, s ktorým sa stretávame v kaviarni, hovorí, že Eritrea je skôr taká africká Kuba.“
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU.
