Ostrov Manus patrí Papue Novej Guinei, ale od roku 2013 Austrália platila za to, aby na jeho území mohla držať v zariadení stovky migrantov, ktorí sa pokúsili nelegálne dostať na austrálsky kontinent. Posledný októbrový deň ukončil fungovanie tábora a OSN dva dni nato varovala pred „rozvíjajúcou sa humanitárnou krízou“.
V zariadení bolo približne 600 ľudí, prevažne dospelých mužov z Blízkeho východu a juhovýchodnej Ázie. Väčšine sa podľa amerických úradov podarilo získať azyl v USA, ale 200 chovancov bývalého tábora pre imigrantov odmieta miesto opustiť napriek katastrofálnym podmienkam a odporu domácich obyvateľov.
Ľudia, ktorí sa rozhodli zostať, nemajú v odstavenom zariadení žiadnu elektrinu a dochádzajú im potraviny. Vodu majú len z provizórnej studne. Odísť odmietajú napriek tomu, že im ponúkli premiestnenie do iných táborov na ostrove.
Do iných zariadení sa migranti z austrálskeho tábora na ostrove Manus odmietajú presunúť aj preto, že sa boja údajného násilia zo strany domácich obyvateľov.
Situáciu na mieste zachytáva krátke video, ktoré sa objavilo aj na sociálnej sieti Facebook. Jeden z migrantov sa na zázname hnevá, že austrálske úrady nepovedali ani zbohom a nechali ich tam. „Nedali nás Austrálčanom ani miestnym úradom a jednoducho odišli,“ tvrdí muž na zázname. (Text pokračuje pod videom.)
Ďalší z nelegálnych migrantov Behrouz Boochani, kurdský novinár z Iránu, tvrdí, že ľuďom, ktorí ostanú v tábore, hrozia vážne zdravotné problémy. Mnohí sú už teraz dehydrovaní, hladní a boja sa ochorení. „Toto nie je protestná hladovka. Je to situácia, ktorú vytvorila austrálska vláda tým, že odmietla hladujúcim ľuďom v týchto ťažkých podmienkach ponúknuť bezpečné miesto na presídlenie,“ tvrdí kurdský novinár.
Kto za to môže?
Tvrdenia zvyšných obyvateľov detenčného zariadenia na ostrove Manus však nie sú tak celkom pravdivé. Podmienky sú síce katastrofálne, ale nie je pravda, že by nemali možnosť sa presťahovať do iných táborov. Podľa informácií denníka New York Times sa migranti jednoducho odmietli presunúť do ponúknutých zariadení. Dôvodom mali byť opakované útoky zo strany miestnych, pri ktorých prišlo podľa migrantov o život najmenej šesť ľudí z tábora.
Inkriminovaný tábor bol zriadený v roku 2001 za vlády bývalého austrálskeho premiéra Johna Howarda. Hoci tábor v roku 2008 formálne zatvorili, zariadenie obnovili v roku 2012, keď sa vzrastajúca migračná vlna stala hlavnou politickou témou labouristickej vlády v Austrálii.
Za súčasnú situáciu skutočne môže austrálska vláda a jej prísna migračná politika. Každý človek, ktorý ilegálne prekročí výsostné vody Austrálie, totiž prakticky stráca nárok na azyl a čaká ho návrat do krajiny pôvodu. Cieľom je odradiť ľudí, aby platili za služby pašerákov a riskovali svoje životy pri plavbe do Austrálie. Takýto prístup k migrantom je však dlhodobo terčom kritiky zo strany ochrancov ľudských práv, medzinárodných organizácií, ale aj viacerých štátov.
- Reklama -
