„V každom prípade sa týmto mení politická mapa Slovenska,“ uviedol vedecký pracovník Ústavu politických vied SAV pre TASR. „Je to pre Smer-SD naozaj nečakané. Domnievam sa, že sa príliš spoliehal na to, že voličské hlasy má viac-menej isté, garantované,“ poukázal Marušiak. Tvrdí, že najsilnejšia vládna strana bude musieť uvažovať o zmenách vo svojej politike, aj tej personálnej.
„Bude musieť uvažovať aj o tom, že sa môže stať jedného dňa, po pomerne dlhom období vládnutia, opozičnou stranou,“ predznamenal politológ. Domnieva sa, že výsledok volieb skomplikuje život súčasnej vládnej väčšine. “Doteraz vláda prebiehala pri dobrých vzťahoch s väčšinou predsedov samosprávnych krajov. Teraz veľkú časť regiónov bude mať nová vláda v opozícii,“ doplnil.
Na margo úspechu spojenej pravice, ktorá získala päť predsedov samosprávnych krajov, Marušiak uviedol, že si nemyslí, že samotná pravica očakávala takýto výsledok. Prehru Smeru-SD podľa neho podmienilo, že sa spoliehal vo viacerých krajoch na už opotrebovaných kandidátov, ktorí boli vo funkciách niekoľko volebných období. „Smer-SD doplatil aj na úpravu volebnej legislatívy, ktorú sám presadil, keď zrušil druhé kolo volieb. V ňom by mohol nepriaznivú situáciu ešte zvrátiť,“ doplnil.
Neúspech lídra ĽSNS Mariana Kotlebu, ktorý neobhájil post predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja, Marušiak vníma ako čiastočné zvrátenie trendu nástupu krajnej pravice v Európe. „Ukázalo sa, že mobilizácia voličov bola úspešná a, samozrejme, že bola aj nutná,“ uviedol politológ na margo snáh demokratickej časti politického spektra. „Na druhej strane považujem za veľmi zlú tendenciu, že práve líder takejto strany, akou je ĽSNS, sa stal hlavnou témou krajských volieb,“ uzavrel politológ.
