Podľa Hrnka by sa malo Slovensko rozdeliť na štyri župy. Sídlom Podunajskej župy by bola Trnava, Považská by sídlila v Žiline, Pohronská v Banskej Bystrici a Potiská v Prešove. Bratislava a Košice by fungovali samostatne, mimo uvedených žúp. Mali by svoj magistrát a boli by členené na mestské časti s vlastnými zastupiteľstvami. Termín poslanec by Hrnko vyhradil výlučne pre národný parlament. Je dehonestujúce a nelogické, aby sa predstavený 100-tisícovej Petržalky volal rovnako ako starosta zapadnutej dedinky s 20 obyvateľmi, informuje vo svojom blogu.
Staré členenie (farebne) s vytýčením nových župných hraníc (čierna). Zdroj: hrnko.sk
V roku 2001 národniari hlasovali za vznik ôsmich vyšších územných celkov z obavy pred vznikom 12 žúp navrhovaných vtedajšou Dzurindovou vládou. Hrozilo, že sa SMK podarí presadiť Komárňanskú župu, v ktorej by žili najmä etnickí Maďari.
V roku 2005 chceli poslanci SNS presadiť územnosprávne členenie Slovenska na tri kraje – Západoslovenský, Stredoslovenský a Východoslovenský, pričom Bratislava a Košice by mali samostatné postavenie. „Táto idea nie je dobrá, pretože bola vytvorená na pokyn z Prahy od Antonína Novotného (bývalý prezident ČSSR – pozn. PL.sk), ktorý tým presadzoval tvrdý protislovenský centralizmus,“ argumentuje Hrnko s tým, že trojité členenie republiky Slováci zrušili vždy, keď sa im naskytla príležitosť (v rokoch 1968 aj 1990 – pozn. PL.sk).
SMK by privítala jeden veľký južný kraj alebo tri malé južné kraje, poľnohospodársky región by však mohol byť spolu. Podľa bývalého predsedu strany Józsefa Berényiho boli Podunajská nížina a Žitný ostrov ťahúňmi v poľnohospodárstve. Aby sme v poľnohospodárskom priemysle mohli naštartovať ucelené programy, mohli by sme mať kompaktný región poľnohospodárskeho charakteru s dôrazom na cestovný ruch, keďže v týchto okresoch sú termálne kúpaliská, povedal v rozhovore pre Parlamentné listy. Viac sme o tom písali TU.
Podľa trenčianskeho primátora Richarda Rybníčka strany nezostavujú kandidátky na základe potreby v regiónoch, ale na základe potreby strany a sympatie. V parlamente sa tak vytvára skupinka elitárov. Pomerný systém by Rybníček zachoval, ale jednomandátový volebný obvod by zmenil na viacero obvodov, pričom by museli byť zostavené kandidátky aj v regiónoch, a tak by bolo viac poslancov priamo odtiaľ. „V rámci parlamentu by boli dve komory, ale nie tak ako v Česku, ale časť parlamentu by bola volená inak, pomerným systémom, a časť priamo v obvodoch,“ uvádza v rozhovore pre PL.sk. Viac TU.
Členenie nám historicky vyhovuje, problém sa týka infraštruktúry, tvrdí analytik
Parlamentné listy požiadali o stanovisko k Hrnkovmu návrhu analytika Jána Baránka. „Je pravda, že hranice VÚC, tak ako sú dnes dané, v mnohých prípadoch nerešpektujú historické prirodzené hranice,“ pripustil a ako príklad uviedol regióny Hont a Spiš. V konečnom dôsledku by podľa neho nemusel byť problém v hraniciach, keby fungovala medziregionálna koordinácia.
Uviedol k tomu aj viacero príkladov. „Železničnú dopravu ako takú má pod palcom štát, ak sa teda nebavíme o súkromných prepravcoch. Lenže autobusovú dopravu majú pod palcom VÚC-ky. A keď štát zruší železničnú linku z dôvodu nerentabilnosti, nie je tam koordinácia, aby chýbajúca kapacita bola nahradená autobusmi,“ konštatuje analytik. Problém sa takisto podľa neho týka infraštruktúry. Ako príklad uviedol odhŕňanie snehu, kde za tabuľou VÚC je odhrnutý sneh a pred ňou nie. Alebo sa za tabuľou skončí rovný asfalt. „Dostávate sa na tankodróm,“ konštatoval analytik a politikom odkázal, nech riešia toto a nešpekulujú nad hranicami a počtami.
Baránek pre PL.sk komentoval aj návrh analytika Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Dušana Slobodu, ktorý by namiesto 2 900 obcí, z ktorých dve tretiny majú menej ako tisíc obyvateľov, navrhoval vytvorenie od 160 do 300 municipalít. Malé obce totiž majú malé rozpočty, a teda malé možnosti rozvoja v prospech občanov.
Systém, ktorý máme, podľa Baránka pretrváva prakticky od Rakúsko-Uhorska. „Máme ho historicky veľmi osvojený a nevidím dôvod to meniť po vzore nejakej inej krajiny,“ uviedol s tým, že náš systém nám historicky vyhovuje. „Niektoré obce naozaj vymierajú a nemajú ani na vlastnú obsluhu, takmer ani na to, aby zaplatili sekretárku na miestnom úrade,“ uznal, no riešil by to cestou geografickej gravitácie sídel.
„Na Slovensku chýba zmysluplný projekt gravitačných sídelných bodov. To je veľmi komplikovaná záležitosť, lebo, zaiste, treba zohľadňovať dopravu, orografiu terénu… Slovensko je veľmi hornatá krajina, čo to naozaj komplikuje. To si málokto uvedomuje,“ prízvukoval analytik. Navrhoval by teda pričlenenie menších sídel k najbližšiemu „gravitačnému“ sídlu, pričom gravitáciou rozumie „vťahovanie“ obyvateľov, či už dočasne pracujúcich, alebo prisťahovaných.
