streda, 23 septembra, 2020
14.4 C
Bratislava
Úvod Aréna Jozef Banáš: Autonehoda Alexandra Dubčeka nebola náhoda. Predchádzali jej zvláštne okolnosti

Jozef Banáš: Autonehoda Alexandra Dubčeka nebola náhoda. Predchádzali jej zvláštne okolnosti

Autor románu o najznámejšom slovenskom politikovi v zahraničí a vedúcej osobnosti reformných udalostí z roku 1968 upozorňuje na zvláštne okolnosti, ktoré predchádzali osudnej autohavárii. Medzi nimi i na fakt, že Dubček bol ako svedok pozvaný na Ústavný súd Ruskej federácie, ktorý, po zmarenom pokuse o puč v Moskve v auguste 1991, obnovil rokovanie o ústavnom zákaze činnosti Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ).

Išlo o veľký majetok

Výnosom vtedajšieho prezidenta Ruskej federácie Borisa Jeľcina mal byť odňatý majetok komunistickej strane. Na súdne pojednávanie boli ako svedkovia prizvaní aj ďalší dvaja vedúci predstavitelia východného bloku v 70. a 80. rokoch. Okrem československého vodcu Dubčeka mali zločineckú podstatu činnosti KSSZ v medzinárodnej oblasti dosvedčiť poľský premiér Jaroszewicz a afganský prezident Nadžíbulláh.

“Dubček mal byť jedným z kľúčových svedkov pojednávania proti komunistickej strane, ktorá vládla nielen obrovským územím, ale najmä obrovskými finančnými zdrojmi, a práve na tie si mnohí noví i staronoví lídri v Sovietskom zväze robili nárok,” podčiarkol Banáš s tým, že vysokí funkcionári si odložili do švajčiarskych bánk v časoch rúcania sa impéria približne 300 miliárd rubľov.

“Čo sa rovnalo tretine hrubého ročného národného dôchodku celého štátu. Bývalý pokladník strany a jej posledný manažér spáchali samovraždu, strácali sa dokumenty, dokonca mizli i fascikle vyšetrovateľov aj s niektorými vyšetrovateľmi. Ak by bola komunistická strana tento proces prehrala, 300 miliárd rubľov by sa zo švajčiarskych trezorov presunulo na kontá nastupujúcich vládcov Ruska.”

Alexander Dubček Zdroj: TASR

Podľa Banáša mal byť Dubček jedným z tých, s pomocou ktorých sa malo vniesť do tejto džungle svetlo: “Dlho váhal, či má svedčiť, napokon sa však rozhodol do Moskvy cestovať. Povedal: Chcem, aby sa ľudia dozvedeli pravdu. A do Moskvy odkázal, že príde. Svedčiť na Ústavnom súde mal 5. septembra 1992. Proces sa napokon nekonal.”

Autonehoda tesne pred odchodom, kufrík sa stratil

Služobné vozidlo Alexandra Dubčeka malo 1. septembra 1992, ktorý bol pre Slovenskú republiku historickým dňom, keďže večer o 22.26 h schválila Slovenská národná rada Ústavu SR, autonehodu. Osudným sa mu stal 88. kilometer diaľnice D1 z Prahy do Bratislavy. Ťažké BMW v rýchlosti okolo 130 km/h vyletelo z vozovky pri českom Humpolci, prevrátilo sa na strechu a zostalo opäť na kolesách. Šofér aj s cestujúcim ostali ležať na trávniku asi desať metrov od vozidla.

“Palubné hodiny sa zastavili na 09.25. Kufrík, v ktorom mal Dubček tajné dokumenty aj pozvanie na moskovské rokovanie Ústavného súdu, sa ocitol na tráve. Vyšetrovatelia neskôr kufrík vzali – a odvtedy sa stratil,” poznamenal Banáš a pridal ďalšie zaujímavé fakty.

“V noci z 31. augusta na 1. septembra bol vo svojom varšavskom byte zavraždený druhý svedok moskovského procesu, bývalý poľský premiér Piotr Jaroszewicz aj s manželkou. Páchateľa sa dodnes nepodarilo odhaliť,” pripomína s tým, že Jaroszewiczov syn pripustil, že motívom vraždy mohlo byť získanie dokumentov, ktoré jeho otec nechcel nikdy zverejniť.

A aký osud stretol tretieho sľúbeného svedka moskovského procesu? “Afganského vodcu Muhammada Nadžíbulláha, ktorému sa úspešne darilo kľučkovať medzi tlakom Moskvy a vrúcnym vzťahom k afganským tradíciám, partizáni nastupujúceho Talibanu vytiahli z azylu v budove OSN neďaleko kráľovského paláca Darulaman, južne od Kábulu. Zastrelili ho na futbalovom štadióne, keď predtým jeho telo na nepoznanie zohavili. Stalo sa to 28. septembra 1992,” pripomína Jozef Banáš vraždy, na ktorých mohla mať svoj podiel podľa rôznych teórií sovietska KGB.

Nedôstojný prevoz do Bratislavy

Nehoda Alexandra Dubčeka nebola podľa spisovateľa Ľuboša Juríka nikdy uspokojivo objasnená. Za nedôstojný označil aj prevoz Dubčekovho tela do Bratislavy. “Aj dátum – piatok trinásteho – akoby symbolizoval smutnú rozlúčku Alexandra Dubčeka s Prahou. Na letisko v Ruzyni, odkiaľ mali rakvu previezť do Bratislavy, prišlo len 20 ľudí,” spomína Jurík s tým, že s Dubčekom, vedúcou osobnosťou reformných udalostí z roku 1968, sa prišli rozlúčiť iba priatelia, medzi nimi aj nový predseda Federálneho zhromaždenia, neskorší prvý prezident samostatnej Slovenskej republiky Michal Kováč.

“Rakva bola zahalená do československej zástavy, čestná stráž vzdala mŕtvemu poctu minútou ticha. Potom čestná stráž odišla, odišiel aj Michal Kováč a zriadenci letiska požiadali prítomných, aby odišli do letiskovej haly. Rakva stála pri lietadle ako zabudnutá batožina. Až po polhodine ju naložili na pás a ten ju vyniesol do útrob lietadla,” opísal Jurík pre TASR pražskú rozlúčku so zosnulým Dubčekom.

Ľuboš Jurík Zdroj: TASR

“Jediný človek, ktorý odprevádzal Dubčekovo telo do Bratislavy, bol jeho syn Milan. Pohreb sa konal 14. novembra, rakva s nebohým bola vystavená v budove Slovenského národného divadla. Tisíce ľudí sa trpezlivo posúvalo v dlhom rade, aby sa mohli naposledy rozlúčiť s legendou Pražskej jari,” rekapituloval autor románu Alexander Dubček – Rok dlhší ako storočie (2015), ktorý v týchto dňoch vychádza v českom a ukrajinskom preklade.

České špičky ignorovali pohreb

Na pohreb prišlo veľa významných politikov a osobností z celého sveta. Dubčekov pohreb však ignorovali české politické špičky. “Neprišiel Václav Havel, Milan Uhde ani Václav Klaus, verejnosť – česká aj slovenská – to vnímala ako neúctu a aroganciu. Napriek tomu prišli na smútočný ceremoniál predsedovia či podpredsedovia parlamentov z Južnej Kórey, Moldavska, Luxemburska, Belgického kráľovstva, Talianska, Ukrajiny, Bulharska, Nemecka, Rakúska, Poľska, Maďarska, Švédska, Európskeho parlamentu a ďalší,” prízvukoval spisovateľ, ktorý v tom čase pôsobil ako poradca a hovorca predsedu Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR).

Podľa protokolu bola organizáciou pohrebu poverená práve NR SR. “Vo vládnom salóniku hotela Bôrik sme pripravili provizórnu prijímaciu miestnosť, v ktorej predseda NR SR Ivan Gašparovič prijímal oficiálne návštevy. Bol som pri všetkých rokovaniach aj ceremóniách spojených s pietnou rozlúčkou Alexandra Dubčeka,” objasnil Jurík, ktorý celý priebeh aj rozhovory s oficiálnymi návštevami opísal v knihe Pokušenie moci (2001).

Alexandra Dubčeka pochovali na bratislavskom cintoríne Slávičie údolie. Na pohrebe sa zúčastnila len jeho rodina a najbližší priatelia. Rozlúčkovú reč nad hrobom predniesol spisovateľ Ladislav Ťažký.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

NAJČÍTANEJŠIE

Učiteľský odborár Sebelédi: Azda neostane len pri úvahách a platy učiteľov sa skokovo zvýšia

Ako je to s rúškami na školách? A ako je predseda Nových školských odborov Ľudovít Sebelédi spokojný s navrhovaným skokovým rastom platov...

Odosielateľka zásielky s ricínom žiadala Trumpa, aby stiahol kandidatúru

Predpokladaná odosielateľka zásielky, ktorá bola adresovaná Bielemu domu a obsahovala jed ricín, v priloženom liste žiadala prezidenta USA Donalda Trumpa, aby sa...

Británia hlási najviac prípadov nákazy COVID-19 od mája a úmrtí od júla. Premiér Johnson oznámil nové opatrenia pre Anglicko

Britský premiér Boris Johnson v utorok oznámil sprísnené epidemiologické nariadenia pre Anglicko, ktoré by podľa neho mohli platiť až nasledujúcich šesť mesiacov....

Odklad daňových priznaní sa ruší, treba ich podať do konca októbra

Daňové priznania za minulý rok bude potrebné podať k 31. októbru tohto roka. Týka sa to tých, ktorí ich doteraz nepodali pre...

Biden by ukončil umelú obchodnú vojnu s EÚ, povedal jeho poradca

Ak by demokratický kandidát Joe Biden vyhral prezidentské voľby v USA, ukončil by „umelú obchodnú vojnu“ s Európou, povedal to v utorok...

Lekári kritizujú povinnosť zabezpečiť ochranné prostriedky na jeden mesiac

Ambulantní lekári kritizujú povinnosť zabezpečiť ochranné prostriedky na jeden mesiac za takmer 4000 eur. Hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva SR Zuzana Eliášová uviedla, že...

Súdny dvor EÚ: Británia môže poskytnúť štátnu pomoc na výstavbu elektrárne

Británia môže poskytnúť štátnu pomoc na výstavbu jadrovej elektrárne Hinkley Point C v grófstve Somerset. Rozhodol o tom v utorok Súdny dvor...
Slovensko
Pozitívne vzorky 6,931 Úmrtí 40 Uzdravení 3,668 Infikovaných 3,223 Last updated: 23. septembra 2020 - 06:08 (+02:00)
Koronavírus (COVID-19), súhrn a štatistiky