Americký prezident Trump počas svojej nedávnej návštevy Ázie hovoril o podpore proti agresívnemu severokórejskému režimu nielen s čínskym, ale aj s ruským prezidentom. Tieto aktivity sa však zrejme minuli účinku a severokórejský režim uskutočnil ďalšiu skúšku rakety, ktorá by už vraj mohla zasiahnuť aj územie USA. Biely dom potom vyzval všetky štáty sveta, aby s KĽDR prerušili kontakty. Aký môže byť ďalší vývoj tejto nebezpečnej situácie? Na druhej strane v médiách prebleskli správy, že americký Senát chce odhlasovať opatrenie, aby mal Donald Trump ťažší prístup k zbrojným jadrovým arzenálom USA. Ako tomu má čitateľ uvedených správ vlastne rozumieť?
Je dnes úplne jasné, že Rusko bez akýchkoľvek diplomatických tančekov túto žiadosť odmietlo a navyše tvrdí, že na eskalácii napätia má svoj veľký diel viny práve Biely dom. Čína sa správa trošku zdržanlivejšie, pretože má v USA svoje ekonomické záujmy, ale totálne hospodárske embargo voči KĽDR jej takisto veľmi nevonia. Ja si nemôžem pomôcť, ale zdá sa mi, že súčasná diplomacia Spojených štátov voči Severnej Kórei nie je práve šťastná, jednoducho to nehrajú dobre. Tým, samozrejme, nemyslím ich oprávnenú kritiku Kim Čong-una pre skúšky jadrových zbraní a medzikontinentálnych rakiet. Američania totiž už prestávajú byť kredibilitní a dosť dobre sa nevie, čo chcú vlastne robiť. Keby zvolili útok na Severnú Kóreu, tak narazia na Čínu, ktorá sa v tomto zmysle vyjadrila. Peking bude neutrálny len v prípade, že by prvý zaútočil Kim. Čína chce totiž zabrániť situácii, keď by sa v prípade vojny na jej územie valili milióny Kórejčanov, a zároveň jej Kimov režim slúži ako nárazníkové pásmo proti americkým jednotkám umiestneným v Južnej Kórei. Čo chce teda Trump ďalej robiť? Spojené štáty totiž nie sú schopné presadiť, čo vyhlásila ich hovorkyňa ministerstva zahraničia, teda zaviesť totálne embargo voči KĽDR, aby sa ekonomicky zrútila. Washington buď musí uznať Kóreu ako jadrovú veľmoc, alebo sa jej môže ďalej plano vyhrážať, ale tým postupne stráca tvár a stáva sa smiešnym. Svet sa tak blíži k jadrovému konfliktu, ktorý môže byť vyvolaný aj nejakou technickou chybou bez zámeru oboch menovaných súperov. Jadrový konflikt by však predstavoval katastrofu pre celý juhovýchodný Pacifik: vtiahol by do seba niekoľko krajín a destabilizoval by celú túto rozsiahlu oblasť. Ten veľkohubý poker medzi USA a Severnou Kóreou by sa mal skončiť.
Kim Čong-un Zdroj: SITA
A k vašej druhej otázke: Ak sú tie informácie pravdivé a niektorí americkí senátori skutočne uvažujú, že Trumpovi sťažia prístup k jadrovému arzenálu, čo by korešpondovalo aj s údajným vyhlásením šéfa amerického strategického veliteľstva generála Johna Hytena, tak to ukazuje, čo si myslia niektorí americkí politici o krokoch Donalda Trumpa. Zrejme ich hodnotia ako nezodpovedné a neuvážené. A to opäť znižuje prestíž USA, tentoraz nielen v očiach ich nepriateľov, ale aj ich európskych spojencov, pretože americký jadrový dáždnik chráni tiež celý „starý kontinent“.
Čo hovoríte na nedávne správy zo Sýrie, ktoré odhaľujú koniec bojov o hlavné mesto Islamského štátu Rakká? Podľa nich bola uzavretá dohoda, na základe ktorej spojenci proti IS vrátane USA nakoniec súhlasili s evakuáciou možno tisícov islamistických fanatikov aj s ich rodinami a plnou výzbrojou do inej časti Sýrie. Nenaplnil sa tak sľub ministra obrany Spojených štátov, ktorý vyhlásil, že všetci bojovníci IS budú buď zabití, alebo uväznení. Oslobodení islamskí radikáli potom hneď dobyli na určitý čas sýrske mesto Búkámal…
K tomu mám len informácie z médií, z ktorých som sa dozvedel, že došlo k nejakej dohode, ktorej ďalší obsah nie je známy. V hre bolo zachovanie ropného priemyslu v danej oblasti, takže sa dá konštatovať, že došlo k určitému vojensko-politickému rozhodnutiu, ktoré prevážilo nad základnými strategickými princípmi.
Po evakuácii radikálov majú opäť žatvu prevádzači, ktorí si účtujú za jedného IS bojovníka štyritisíc dolárov. Má sa teraz v súvislosti s návratom islamistov začať Európa viac báť, môžeme očakávať väčšiu intenzitu atentátov – zvlášť okolo Vianoc? Odporúčali by ste sa na túto alternatívu riadne pripraviť?
Na príchod radikálov z Islamského štátu sa upozorňuje už dlhšie. Ale nemyslím si, že po definitívnej porážke Islamského štátu sa všetci zrazu húfne vrátia do Európy. Skôr zatiaľ zostanú niekde v irackej púšti, z ktorej sa potom môžu preliať do iných štátov, ktoré majú väčšie vnútorné problémy, ako je napríklad Líbya. Veľké obavy z príchodu do niektorej zo susedných moslimských krajín alebo priamo do Ruska má teraz aj Moskva. Ako sme sa však presvedčili vlani za teroristického útoku v Berlíne, tieto činy väčšinou páchajú v Európe ľudia, ktorí žijú v danej krajine už druhú alebo tretiu generáciu a ovplyvňujú ich a aj materiálne podporujú islamskí radikáli.
Samozrejme, určité opatrenia sa musia urobiť, ale aj tak sa na takýto útok nedá dopredu stopercentne pripraviť, to jednoducho nie je možné. Skôr by sa mal človek naučiť, ako sa v takej situácii zachovať. Naozaj si nemyslím, že by práve počas týchto Vianoc malo v dôsledku porážky Islamského štátu dôjsť hromadne na viacerých miestach Európy k nejakým masívnym teroristickým útokom, aj keď nejaký lokálny prípad, samozrejme, vylúčiť nemožno.
Niektorí českí europoslanci (napríklad J. Keller a J. Zahradil) varujú, že sa v inštitúciách EÚ chystá zásadná revízia doterajších dublinských pravidiel, podľa ktorých musia prichádzajúce osoby požiadať o ochranu v prvej členskej krajine EÚ, do ktorej vstúpili. Tento systém má byť nahradený trvalým a povinným prerozdeľovaním migrantov bez akejkoľvek hornej hranice. Európsky parlament má o tom rokovať v najbližších týždňoch. Aký prístup k tomu zaujať, zvlášť v čase, keď sa zo Stredného východu vracajú radikáli z porazeného Islamského štátu?
Proti tomu by sme sa mali úplne zásadne ohradiť, pretože je len a len na vláde každého štátu, aby si rozhodol, koho a aký počet utečencov si na svoje územie pustí, aby neohrozil svoju bezpečnosť a ekonomiku. To mu nemôže diktovať nikto iný. Ak však túto legislatívu Európsky parlament alebo Európska komisia schváli, bude to ďalší krok k rozpadu Európskej únie, pretože, ako vieme, veľa štátov s tým nesúhlasí a migračná kríza mala predsa zásadný vplyv aj na voľby v susednom Nemecku a aj v iných krajinách.
To by bola taká obeť-pomoc najmä Taliansku a Grécku, lenže tak sa to skutočne riešiť nedá, zvlášť v prípade, keď sa cez schengenské hranice dostávajú celkom bežne nepreverené osoby.
