Schulzov návrh na Spojené štáty európske rozčúlil slovenských poslancov. Je to neomarxistický knihovník, ktorý sa úplne zbláznil. Čistá absurdita, zaznelo

    0
    Martin Schulz (Autor: TASR)
    Zdá sa, že opozícia ani Smer-SD či vláda pod vedením Roberta Fica nemajú v pláne podvoliť sa návrhom Martina Schulza na schválenie spoločnej európskej ústavy a vytvorenie superštátu po vzore USA. Poslanec a šéf Výboru NR SR pre európske záležitosti Ľuboš Blaha (Smer-SD) v reakcii pre Parlamentné listy uviedol, že Schulzovo vyjadrenie môže poškodiť sociálnej demokracii v Nemecku. 
     
    „Bez ohľadu na to, aké má pán Schulz osobné predstavy, musí rešpektovať realitu a mám pocit, že tak trošičku lieta v oblakoch a nerieši to, že problémy nemeckých robotníkov nie sú o jeho snoch o (európskej) federácii, ale o tom, aby mali lacnejší nájom a lepšie podmienky. Ešte silnejší je tento moment v strednej Európe, kde ľudia potrebujú mať vyššie mzdy, väčšiu rovnosť a viac dôstojnosti. To sú hlavné témy, ktoré musia zaujímať sociálnu demokraciu, a nie blúznenie o federálnej Európe,“ povedal Blaha pre PL. 
     
    Šéf parlamentného výboru pre európske záležitosti uviedol, že Schulz chcel svojím vyhlásením zrejme osloviť istú skupinu voličov v Nemecku. „Je to čistá absurdita a predpokladám, že tým chce osloviť nejakú časť liberálnych mestských, kaviarenských voličov, ktorí majú tento druh problémov za hlavný. Z pohľadu strednej Európy je táto jeho predstava, že ak nechcete, tak odíďte, vyslovene arogantná, ale aj z pohľadu jeho vlastných voličov je to ubližujúce,“ uzavrel poslanec. 

    Vzácna zhoda

    V tomto smere dochádza na slovenskej politickej scéne k pomerne vzácnej zhode názorov medzi opozíciou a koalíciou. Podobne ako šéf Výboru Národnej rady SR pre európske záležitosti sa k vyjadreniam Martina Schulza postavil aj poslanec Milan Uhrík, hovorca opozičnej ĽSNS. Strana Mariana Kotlebu je pritom známa svojou euroskeptickou rétorikou. 
     
    ĽSNS je podľa Uhríka jednoznačne proti návrhom na federalizáciu Európskej únie, ktoré načrtol šéf nemeckých sociálnych demokratov. „Na druhej strane to len potvrdzuje to, čo hovoríme dávno, že európske elity dlhodobo plánujú federalizáciu a vytvorenie akéhosi európskeho superštátu. Postupne nielen Schulz, ale aj ďalší európski predstavitelia tieto plány potvrdzujú,“ povedal Uhrík pre PL. 
     
    Kritikou na adresu Martina Schulza nešetril ani líder hnutia Sme rodina Boris Kollár, ktorého sme tiež oslovili so žiadosťou o reakciu. Jeho stanovisko bolo síce krátke, ale o to tvrdšie a nemecký politik schytal poriadnu dávku kritiky. „Toto je vyjadrenie pána Schulza, neomarxistického knihovníka, ktorý sa úplne zbláznil,“ povedal Kollár. 
     
    „Kto je dnes Schulz? Veď je to len starý prepitý marxistický blázon bez zmyslov. Ako môže dávať takéto ultimáta. Kto je dnes Schulz? To je podobné, ako keby sa k tomu vyjadroval Schuster,“ dodal Kollár pre PL. 
     
    Líder hnutia Sme rodina uviedol, že ak bude môcť v budúcnosti ovplyvniť, či sa z EÚ stane alebo nestane federácia, tak to nikdy nedovolí. Kollár dodal, že s nápadmi na federalizáciu podľa neho súvisí aj súčasná rétorika okolo takzvaného jadra Európskej únie. „Fico nám tu motá motúzy okolo jadra a pozrite sa, ako na nás to jadro kašle,“ myslí si opozičný poslanec. 

    Extrém

    Liberáli z SaS považujú Schulzove vyjadrenia za extrém. Predseda nemeckých sociálnych demokratov totiž vyhlásil, že EÚ by mala prijať spoločnú ústavu a tie krajiny, ktoré s ňou nebudú súhlasiť, automaticky vypadnú z Únie. Saskári v oficiálnej reakcii píšu, že Európsku úniu nenahlodávajú len euroskeptici, ktorých cieľom je vystúpenie členských štátov, ale rovnaký účinok má podľa liberálov aj arogantné horlenie za pretvorenie Európskej únie na superštát. 
     
    „Ohlásenie vzniku Spojených štátov európskych so spoločnou ústavou na rok 2025 je z jeho (Schulzovej) strany čistá utópia mimo európskej politickej reality,“ povedal predseda SaS Richard Sulík. Europoslanec pripomína, že na vytvorenie takéhoto „superštátu“ chýba jeden základný prvok, a tým sú európski občania. „Schulzove výroky, že členské štáty, ktoré sa s jeho utópiou nestotožnia, majú EÚ opustiť, sú vrcholom arogancie. Úplne popierajú hodnoty spolupráce a vzájomného rešpektu, na ktorých EÚ stojí,“ dodáva Sulík. 
     
    K návrhu Martina Schulza na vytvorenie akýchsi Spojených štátov európskych do niekoľkých rokov sa odmietavo postavilo aj hnutie OĽaNO. Poslankyňa Veronika Remišová (OĽaNO) uviedla, že zodpovední politici by nemali ľahkovážne vyzývať na rozvrat EÚ. Na sociálnej sieti varovala, že Schulzova strana SPD môže byť súčasťou budúcej nemeckej vládnej koalície. „O to viac ma jeho plán prekvapuje, keďže by s veľkou pravdepodobnosťou viedol k rozbitiu európskej spolupráce,“ píše Remišová. 
     
     
    Podľa poslankyne hnutia OĽaNO nemá federalizácia Európskej únie podporu u ľudí. „Takéto iniciatívy iba zbytočne podkopávajú stabilitu Európskej únie a snahu o vzájomne výhodnú spoluprácu členských štátov,“ pokračuje Remišová. OĽaNO navyše vyzýva premiéra Roberta Fica ako lídra sociálnych demokratov na Slovensku, aby „sa dištancoval od plánov svojich nemeckých partnerov a aby sa v mene Slovenska zasadzoval za pokračovanie európskej integrácie založenej na vzájomnej dohode a partnerstve“.

    Most-Híd pripúšťa diskusiu

    Vyjadrenie staronového predsedu nemeckých sociálnych demokratov Martina Schulza, že z Európskej únie by sa mali stať Spojené štáty európske, nie je postoj nemeckej vlády. Treba ho považovať za ďalší návrh v diskusii o budúcej Európe. Pre TASR to uviedol vládny Most-Híd, ktorý je zástancom užšej spolupráce.
     
    Dlhšie hovoríme o tom, že naším strategickým cieľom je byť v jadre. Slovensko aj v súčasnosti je v najužšej možnej forme integrácie, je členom Schengenu aj eurozóny a pristúpilo aj k PESCO,“ uviedla hovorkyňa strany Klára Debnárová.
          
    Podľa Mosta-Híd sú však aj také oblasti, v ktorých by ďalšia integrácia mohla byť riziková. Preto je dôležité, aby sme si doma stanovili priority, ale aj hranice a červené čiary, ktoré nemienime prekročiť,“ doplnila Debnárová.
          
    Pripomína, že od samotného založenia európskych spoločenstiev bola cieľom väčšia integrácia smerujúca potenciálne až k federácii. Myšlienka teda nie je nová, obsahuje len nový prvok, časový horizont, ktorý však považujeme za nereálny,“ uviedla Debnárová.
          
    Schulzov názor treba podľa Mosta-Híd vnímať v kontexte súčasného politického diania v Nemecku. Teda ako súčasť agendy, s ktorou vstupuje do koaličných rozhovorov s Angelou Merkelovou,“ poznamenala strana.

    Domáca kritika

    Schulzovu tézu, že EÚ by sa mala do roku 2025 transformovať na Spojené štáty európske so spoločnou ústavou, prijali veľmi kriticky aj v Kresťanskosociálnej únii (CSU), kým kancelárka a predsedníčka nemeckých kresťanských demokratov (CDU) Angela Merkelová na ňu reagovala len zdržanlivo.
          
    Martin Schulz na zjazde v Berlíne vyhlásil, že „Európa je našou životnou poistkou“, pričom kládol osobitný dôraz na potrebu posilňovania EÚ. Spoločná európska ústava je podľa Schulza jediná šanca, ako môžeme udržať krok v súťaži s inými veľkými regiónmi tohto sveta. „A keď ju (európsku ústavu) budeme mať, musí byť predložená v členských krajinách (na hlasovanie). A kto potom bude proti, ten pôjde z Európskej únie preč,“ navrhol Schulz svoj radikálny plán.
     
    Členské štáty, ktoré by navrhovanú federálnu ústavu nepodporili, by podľa Schulza museli Úniu automaticky opustiť. Federálna Európa by pritom pre jednotlivé štáty vraj nemala byť hrozbou, ale zmysluplným doplnkom. 
     
    - Reklama -