Prečo ste sa rozhodli stať tímlíderkou SaS pre osobné slobody?
Nebol to ani tak môj nápad, ale navrhli ma do tejto funkcie kolegovia, pretože sledujú moju prácu a vedia, že moja doterajšia činnosť úzko súvisela s ochranou ľudských práv. No a tie osobné slobody z toho nejako prirodzene vyplynuli a je mi cťou, že ma takto navrhli.
Pozíciu tímlíderky preberáte po Jurajovi Drobovi, ktorý sa ide plne venovať práci v župe. Budete pokračovať v jeho už rozbehnutých projektoch?
Z minulých období je už pripravených viacero legislatívnych návrhov, ktoré, bohužiaľ, ako vieme, neprešli, pretože SaS nebola v pozícii, z ktorej by si vedela vyrokovať širokú podporu. Na tom ale nakoniec nezáleží, pretože my naše návrhy predkladáme do národnej rady jednak preto, aby občania videli, že máme skutočný záujem na týchto veciach, ale najmä tak otvárame veľké celospoločenské diskusie. A vidíme, že tieto diskusie majú význam. Keby sme možno pred ôsmimi rokmi nezačali rozprávať o zatváraní detí za jednu cigaretu marihuany, dnes by sme neboli tak blízko k reálnemu návrhu zákona, ktorý má šancu získať dostatočnú podporu.
Hovoríte zrejme o návrhu z dielne ministerky Žitňanskej… Čo si o ňom myslíte?
Za poslanecký klub poviem, že sme o tomto návrhu diskutovali a mnohí kolegovia majú výhrady voči tomu, že dekriminalizácia tvrdých drog, ktorú zahŕňa, je pre nich príliš za hranicou tolerovateľnosti. Všetko je ale o diskusii. Nie sme vôbec proti tomu, aby sa v niektorých prípadoch trestnosť posunula z roviny trestného činu do roviny priestupku. Budeme ale veľmi radi, keď bude možnosť diskutovať s odborníkmi, ktorí túto novelu pripravujú a potom sme pripravení ju aj podporiť.
Šéfka rezortu spravodlivosti Lucia Žitňanská prišla s návrhom novely, ktorý hovorí o čiastočnej dekriminalizácii malého množstva drog. Zdroj: TASR
Čo hovoríte na to, že u mladých ľudí v posledných rokoch akoby stúpla tendencia experimentovať s rôznymi omamnými látkami?
Ja to vnímam z toho hľadiska, že sa často pohybujem medzi mladými ľuďmi a viem, že na školách alebo v komunitách mladých je naozaj výskyt drog pomerne vysoký. Myslím si, že je veľmi dôležitá osveta. Je potrebné aj na školách sa venovať predchádzaniu závislosti, lebo mladí ľudia často bezhlavým experimentovaním spadnú naozaj až do závislosti. A to je pre ich život, zdravie, ale aj celú spoločnosť veľmi nebezpečné. Takéto sociálno-patologické javy treba v spoločnosti podchytiť už v zárodku a to sa dá len osvetou.
Osveta je teda jedna vec, určite súhlasím, ale dá sa táto problematika aj nejako efektívne legislatívne podchytiť? Najmä v kontexte toho, že nové drogy sa objavujú takpovediac na dennej báze, nakoniec aj teraz médiami prebehla kauza fentanylových náplastí pre onkopacientov, ktoré sa zneužívali ako drogy…
Je pravda, že technicky každý deň môže vzniknúť nejaká nová látka a pri každej takejto novej látke sa bude musieť otvárať zákon a vkladať sa jej názov medzi zákonom definované drogy. To je nutnosť, ktorá z toho vyplýva, ak chceme viazať užívanie a obchod s drogami na trestný zákon. Musíme mať teda presne vymenované, aké látky sú drogy a aké majú chemické zloženie. Čo sa týka užívateľov drog, im sa treba primárne venovať iným spôsobom, prostredníctvom práve prevencie, ale aj následnej resocializácie. Bohužiaľ, resocializácia je popoluškou sociálno-právnej ochrany. Tam mnohokrát boli tolerované veci, ktoré nemali byť a potom takáto resocializácia mohla viac poškodiť ako pomôcť.
Poslankyňa Natália Blahová sa stala novou tímlíderkou strany SaS pre osobné slobody. Na snímke spolu s lídrom strany Richardom Sulíkom Autor: df
Aby sme teda zhrnuli túto tému. Osobné slobody áno, ale do istej miery, a dôležitejšie ako legislatívne represie sú prevencia a resocializácia, chápem to správne?
Myslím si, že jedno aj druhé, legislatíva aj prevencia má svoje opodstatnenie. Osobná sloboda predovšetkým, ale osobná sloboda znamená aj osobná zodpovednosť, ktorú si človek bude za svoje činy musieť niesť. Keď ale chcem urobiť skutočnú spoločenskú zmenu, ťažisko musí byť na vzdelávaní, osvete a na predchádzaní negatívnym javom. A to sa týka nielen drog.
Prejdime na tému registrované partnerstvá a vzťahy osôb rovnakého pohlavia. Na Slovensku ide ešte stále o pomerne kontroverznú problematiku. Myslíte, že to môže súvisieť aj s tým, že vysoké percento Slovákov sa hlási ku kresťanstvu a medzi konzervatívnym kresťanstvom a takýmito liberálnymi myšlienkami často dochádza k názorovému konfliktu?
Nemyslím si, že tieto myšlienky sú v konflikte. Nakoniec vidíme, že aj pápež František sa vyznal z toho, že by sme mali byť všetci, veriaci či neveriaci, ústretoví k ľudom, ktorí sa hlásia k LGBTI komunite. Čiže nevidím v tom žiaden rozpor a ak ho niekto hľadá, tak ho hľadá zrejme umelo. Ani z kresťanskej ideológie nevyplýva, že by sme mali komukoľvek brať práva a poškodzovať mu život preto, že je nejakým spôsobom iný. A verím, že v našej spoločnosti je mnoho vyspelých ľudí, ktorí sú veriaci a tento rozpor tiež nevidia.
Máte aj v tejto oblasti, rovnako ako pri spomínaných drogách, stanovené nejaké hranice, čo si ešte SaS vie predstaviť presadzovať a čo už je za hranicou? Mierim k takým veciam, ako napríklad rodovo neutrálne toalety či uznávanie viacerých ako dvoch pohlaví a podobne…
Myslím, že registrované partnerstvá sú niečo, čo už tu naozaj malo dávno byť. Vidíme, že je niekoľko desiatok krajín, kde už majú toto zavedené a vidíme, že žiadne ohrozenie väčšinovej populácie z toho nevyplýva. Takže importované strachy, o akých hovoríte, sú podľa všetkého zbytočné. Neviem, ako by to mohlo v tomto zmysle spoločnosti škodiť. Priam naopak, treba všetkých obyvateľov Slovenska vnímať ako občanov prvej kategórie. Pretože práve táto skupina ľudí sa skutočne často vníma ako občania druhej kategórie. Pracujú, platia dane, sú pre spoločnosť prínosom a za to im spoločnosť nevráti ani len toľko, aby mohli žiť s partnerom, ktorého si sami vyberú, a aby to štát uznal. Tu ide o dedenie, informovanie sa o zdravotnom stave, vyrovnanie majetku a ďalšie veci, ktoré im bez toho komplikujú život.
Ilustračná snímka z pražského gay pridu. “Pracujú, platia dane, sú pre spoločnosť prínosom a za to im spoločnosť nevráti ani len toľko, aby mohli žiť s partnerom, ktorého si sami vyberú a aby to štát uznal,” hovorí Blahová. Zdroj: TASR
Viete si teda predstaviť, že budú predmetom diskusie aj také veci, keď pôjdem do krajnosti, ako sú spomínané rodovo neutrálne toalety?
Neviem, či práve tieto toalety sú také krajné. My tiež doma nemáme toalety zvlášť pre dámy a pre pánov a je nás v domácnosti šesť. Takže mne to pripadá ako skôr podružná téma. Ide o to, kto chce akú tému nakoľko nafúknuť. Ja to za krajnosť nevnímam a poznám už aj reštaurácie, kde je takáto toaleta, takže horor by som z toho nerobila.
Aké budú vaše prvé kroky vo funkcii tímlíderky pre osobné slobody?
Určite urobíme revíziu všetkých dokumentov, ktoré sú už k téme osobné slobody v SaS pripravené. Určite chcem do týchto dokumentov priniesť aj nejaký vlastný vstup. Chcem si obnoviť tím ľudí, ktorý sa bude téme venovať a rada by som oslovila odborníkov v tejto oblasti. V ďalšom rade budeme do parlamentu predkladať návrhy, ktoré sme už aj opakovane predkladali, ale aj ďalšie, čiže čaká nás veľa práce a ja dúfam, že Slovensko bude slobodný demokratický štát a také témy, o akých sme sa rozprávali, už nebudú v dohľadnom čase kontroverzné.
Vnímate záujem o oblasť osobných slobôd aj medzi ostatnými politickými stranami, respektíve nejakú podporu z ich strany?
Naopak, vnímame skôr nezáujem a nepodporu. Je to smutné, ale je to tak. Takže je to teraz na nás, akým spôsobom si tú podporu budeme získavať. Určite komunikáciou, určite vysvetľovaním. Nie nejakým násilným trieskaním do stola. Lebo sú to témy, ktoré sa dajú vysvetliť, ktoré sa dajú pochopiť. Sú o ľudských právach a osobných slobodách, a myslím si, že tam by sme mali byť všetci ľudia za jedno.
