Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan nazval podľa CNN Izrael teroristickým štátom, ktorý vraždí deti. „Jeruzalem pre nás predstavuje mimoriadne dôležité mesto, ktoré rozhodne neprenecháme štátu, ktorý okupuje cudzie územie a vraždí deti. Budeme pokračovať v boji za ľudské práva a demokraciu. Z Istanbulu sa budeme aj naďalej usilovať o zjednotenie islamských krajín. Vyhlásenie amerického prezidenta o Jeruzaleme má nulovú výpovednú hodnotu,“ vyhlásil Erdogan.
Reakcia z Izraela na seba nenechala dlho čakať a Erdogan sa jej dočkal priamo z úst premiéra Benjamina Netanjahua. „Nehodlám si zvykať na poučovanie o morálke od vodcu krajiny, ktorá bombarduje kurdské dediny v Turecku, väzní novinárov, pomáha Iránu obchádzať medzinárodné sankcie a podporuje teroristov. Vrátane tých, ktorí sa pohybujú v pásme Gazy. Erdogan skutočne nie je tým, kto by mi mohol dávať také kázania.“
Netanjahu zároveň počas svojho stretnutia v Paríži s Emmanuelom Macronom konštatoval, že Jeruzalem bol vždy hlavným mestom Izraela. „Nikdy nebol hlavným mestom iného národa. Čím skôr prijmú Palestínčania túto vec ako fakt, tým skôr sa posunieme k mieru,“ uviedol izraelský premiér.
Benjamin Netanjahu (vpravo) a Emmanuel Macron počas stretnutia v Elyzejskom paláci v Paríži. Zdroj: TASR
Turecký prezident je však v ostatných dňoch zjavne v bojovej nálade a okrem Izraela a Spojených štátov si stihol znepriateliť aj Grécko. Počas svojej návštevy Atén minulý týždeň požadoval zmeny medzinárodnej zmluvy, ktorá upravuje hranice medzi oboma krajinami. Niečo také je však pre grécku stranu neprijateľné a ak mala návšteva prispieť k zahojeniu starých rán, tak sa to veľmi nepodarilo. Grécky prezident Prokopis Pavlopoulos akékoľvek zmeny zmluvy vylúčil. Turecký prezident si však trval na svojom stanovisku a poukazoval na skutočnosť, že zmluva bola podpísaná už pred takmer sto rokmi a vyžaduje zmeny.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan (uprostred) po boku svojho gréckeho partnera Prokopisa Pavlopulosa v Aténach. Zdroj: TASR
„Kladné body“ u svojich gréckych hostiteľov nezískal Erdogan ani za svoje tvrdenie, že turecká menšina, ktorá žije predovšetkým v severnej časti krajiny, je značne diskriminovaná. „Ani vy by ste určite netolerovali, keby sme sa podobným spôsobom správali ku gréckym občanom, ktorí žijú v Turecku,“ poznamenal Erdogan, ktorého grécky premiér úctivo uistil, že vláda rešpektuje náboženské menšiny a aktuálne sa napríklad sústredí na opravu mešít.
Veľmi priateľské vzťahy nemá momentálne Turecko ani so žiadnou európskou krajinou. Ankara sa však vzhľadom na svoje obchodné aj politické záujmy snaží hľadať nových spojencov. Iránsky denník Financial Tribune píše, že by túto rolu mohlo zohrať Francúzsko. „Macron už naznačil, nakoľko je pre Francúzsko dôležité konzultovať otázky Blízkeho východu s Erdoganom,“ uvádza denník a dodáva, že utužovanie vzájomných väzieb prichádza v čase, keď sú, naopak, vzťahy medzi Tureckom a Nemeckom na najnižšej úrovni za minulé roky.
