Ako si vychutnávate vianočnú atmosféru, jedno z najkrajších období celého roka?
Sedím pri počítači a počúvam Českú omšu vianočnú Jakuba Jana Rybu. A tak si hovorím, aká strašná škoda by bola, keby sme prišli o svoje Vianoce. Nie, nezbláznil som sa, len, slovami Petra Pitharta, počujem trávu rásť. Keď som pred tromi rokmi napísal v jednom článku, že mi pripadá neuveriteľný zákaz postaviť na námestí vianočný strom, aby sa neurážal náboženský jemnocit moslimov, ako sa stalo v jednom belgickom meste, túto časť mi korektor vyškrtol, pretože ide vraj o neoverenú bulvárnu správu. A vôbec sa nehodila k ušľachtilej snahe pomáhať chudákom, ktorí riskujú životy a cez more utekajú do bezpečnej náruče Európy.
Odvtedy sa veľa zmenilo. Vianočné stromčeky a koledy zakazujú aj inde, vie sa o tom, píše sa o tom a nikto to neoznačuje za bulvárnu správu.
Prečo hovoríte o obave, aby si naše Vianoce zachovali pôvodnú nežnú a sentimentálnu tvár, akú im vtlačili celé generácie našich predkov, keď v našich končinách nikto nič nezakazuje?
Zatiaľ. Ale u našich susedov áno. A to preto, že tam majú zástupy utečencov, početné moslimské komunity a miestami šialených politikov, ktorým leží na srdci viac blaho cudzincov než vlastného ľudu. Takže len poznámka na okraj – ak sa nebudeme brániť, bude to u nás rovnaké. V Čapkovej Vojne s mlokmi sa českí meštiaci čudujú, prečo sa stále hovorí o mločom nebezpečenstve, keď u nás nie sú. A pritom si už niekoľko z nich pláva vo Vltave. A iní za hranicami boria celé kontinenty. Ak chceme byť Európanmi, dívajme sa na nebezpečenstvo európsky.
Keď hovoríte o zákazoch u susedov, nezačína sa napríklad v Rakúsku blýskať na lepšie časy po tom, ako už vo vláde vzišlej z októbrových volieb nebude sociálna demokracia (SPÖ), ktorej práve ležalo na srdci viac blaho cudzincov než domorodcov?
Kto sleduje rakúske politické pomery, dobre vie, aká obrovská priepasť zíva medzi Viedňou, v ktorej vládne rakúska „kaviareň“, a zvyškom krajiny. Vo Viedni tradične vládnu ľavicové a aktivistické sily, momentálne je to červeno-zelená koalícia, teda rakúski socialisti a zelení. Tamojšia radnica sa preslávila v ostatných rokoch otvorenou náručou voči migrantom, ktorých potreby nadradila potrebám rodených Viedenčanov. Mesto sa dramaticky zadlžilo, aby mohlo migrantom dávať bezbrehé podpory.
Potom sa zistilo, že nikto nekontroloval, komu sa dávali, stačilo vyhlásiť, že ste utečenec. Nemuseli ste mať ani doklady, stačilo čestné slovo. Mnohí bezdetní tak „fasovali“ dávky aj na desať alebo pätnásť detí. Nejako sa to zaretušovalo. Za neuveriteľné peniaze sa začali podporovať materské škôlky pre moslimov, v ktorých v rámci integrácie mnohé vychovávateľky nevedeli po nemecky a deti učili právo šaría. Toto všetko však Viedenčania prehltli a v nedávnych parlamentných voľbách opäť volili socialistov, našťastie, už nie zelených.
Zvyšok krajiny, teda ten nevzdelaný, xenofóbny – a aj keď sme v Rakúsku, pravdepodobne zaostalo protieurópsky a Putinom ovplyvnený – vidiek, volil ľudovcov a navyše, ó, hrôza!, stranu slobodných. To je tá, ktorú v minulosti preslávil diabol menom Haider. Stranu, ktorá od začiatku odmietala kvóty, odmietala migrantov a podporovala výstavbu plotov na hraniciach. Navzdory tomu bude práve táto strana v Rakúsku spolu s reformným Kurzom z ÖVP vládnuť.
Sebastian Kurz Zdroj: TASR
A myslíte si, že sa červeno-zelená koalícia po volebnom výprasku poučila? Vôbec nie – a vo Viedni ďalej tancuje svoje pomätené valčíky, ktoré však hudobne sprevádza turecká kapela. A tak sa stalo, že v najnovšom prieskume voličských preferencií prvýkrát za dvadsať alebo tridsať rokov podpora červených a zelených klesla vo Viedni tak hlboko, že ich predstihla koalícia ľudovcov a slobodných. Tej sa, len pre upresnenie, hovorí tyrkysovo-modrá. Tyrkys je takisto zelená farba, ale jemná, sympatická, na rozdiel od šialených sýtozelených ekológov.
Ako sa pomätené valčíky červeno-zelenej koalície vo Viedni premietajú obyvateľom hlavného mesta do Vianoc?
Viedenčanov radnica popudila mnohokrát. Ale pohár nakoniec vždy pretečie. Jednou z posledných kvapiek bol zákaz tradičných vianočných vencov, ktoré si ľudia vo Viedni vešali na vstupné dvere svojich domov a bytov. Rovnako ako iné zákazy, ktoré mali obmedziť v mene moslimov tradičné kresťanské prejavy, sa podobné zákazy zahaľovali do nenáboženského hávu. Lenže tentoraz to červeno-zelená koalícia naozaj prehnala.
Vešanie vianočných vencov na dvere vraj bolo zakázané v rámci nového protipožiarneho zákona, čo je dané tým, že vo Viedni možno vydávať krajinské nariadenia s platnosťou miestne obmedzeného zákona. Doslova sa tu hovorí, že na vstupné dvere a v ich blízkosti je zakázané vešať vence, kvetinové ozdoby a akékoľvek iné príležitostné dekorácie. Za porušenie hrozí pokuta až 21-tisíc eur. Dovolené sú len nehorľavé materiály, takže si vraj ľudia majú prípadne zavesiť na dvere keramické ozdoby. A vrchnosť ešte dodáva, že oheň nepozná sviatočné dni a konáre jedličiek priamo privolávajú požiare v bytoch.
To sa proti tomu ľudia v rakúskej metropole ani neozvú?
Obyvatelia Viedne, aspoň tí, ktorí nie sú červeno-zelení, majú zmysel pre humor, rovnako ako my Česi. V tom sme si podobní. A tak sa vzápätí vynorili tisíce posmešných komentárov, návrhov, vtipov, ale aj oficiálne sa tváriacich otázok.
Jeden podnet hovorí, že sa v poštových schránkach koncentrujú pri vstupných dverách horľavé papiere, a preto navrhuje, aby bola v rámci požiarneho zákona zakázaná pošta. Ďalší upozorňuje na obľúbený zvyk mať na oknách papierové ozdoby a záclony. Ak to platí pre dvere, nemalo by to platiť aj pre okná?
A tretí si – úplne v duchu, že počuje rásť trávu – zúfa, že budúci rok im radnica zakáže mať adventné vence a vianočné stromčeky aj doma, pretože aj tam môžu začať horieť. A že časom sa zakážu aj sviečky, tie sú príliš kresťanské, a nahradíme ich lampičkami, známymi z mešít. V reakcii na to viedenský radný upokojuje obyvateľstvo vyhlásením, že tento zákaz sa netýka vencov, ktoré majú ľudia doma.
Sú tradičné zvyky spojené s Vianocami ohrozené v Rakúsku skutočne aj v dôsledku rastúceho počtu moslimov v krajine?
Za niektoré ťažkosti nemôžu moslimovia, ale naša zjemnenosť a tiež hlúposť. V roku 2015 sa v západnej tlači objavila kauza mentálneho násilia na moslimských deťoch. Vo východnom Tirolsku v obci Virgen stál azylový dom pre migrantov. Tamojší spolok, ktorý tradične organizuje mikulášske obchôdzky v sprievode čertov, vyrazil aj tam, samozrejme, po dohode s radnicou. Ideou bolo, aby prišelci spoznali zvyky obce, kde hodlajú žiť. Aj keď sa čerti správali na tamojšie pomery nadštandardne jemne, podľa anglického Daily Mirror došlo k vystrašeniu detí a bezprecedentnému násiliu.
Vec sa však v obci vyriešila elegantne. Na nasledujúci deň tam prišli tí istí ľudia bez masiek a kostýmov, deťom opakovali zvyk v civile, dali im orechy a mandarínky a vysvetlili im, že sa nemusia báť. Keď je dobrá vôľa na oboch stranách a veci riešia ľudia sami a nie úradníci a médiá, potom sa určite dohoda nájde.
Nezačne sa zmrákať aj nad sprievodmi krampusov, ktoré sa konajú v horských dedinkách a mestách väčšinou od novembra až do januára, a alpské strašidlo tak budú poznať budúce generácie už len z rozprávania?
Áno, problém démonov, ktorým sa hovorí v alpských krajoch krampus, je diskutovaným problémom už veľmi dlho. Ide o to, že sprievody krampusov v démonických maskách mávali skôr magický zmysel, možno mali odrádzať skutočných démonov, aby zostúpili do údolia a škodili ľuďom. Výkladov je veľa a nie sú v tejto chvíli podstatné. Dôležité však je, že tieto masky mali byť hrôzostrašné a aj vždy boli. Mali naháňať strach svojím vzhľadom i správaním. O excesoch pri sprievodoch krampusov existujú správy už z minulého a predminulého storočia. Navzdory tomu táto zábava prežila doslova stáročia.
K akým najdiskutovanejším výstrelkom v poslednom čase pri sprievodoch došlo?
Tento rok sa v krátkom časovom rozmedzí stalo niekoľko úrazov. V jednej obci démon zlomil dievčatku z davu prst a šesť divákov zranil do krvi svojou reťazou. Inde vraj prosila matka démona, aby bral ohľad aspoň na jej dieťa, a nakoniec ju museli zachrániť ostatní diváci. Poznámka k tomu: Ako tieto sprievody vyzerajú, vedia v Rakúsku všetci, prečo tam teda chodila?
Riešenie problému bolo rýchle a vskutku európskoúniové. V niektorých miestach tieto sprievody zakázali. V Klagenfurte, kde sa tradične zíde až päťdesiattisíc divákov, museli každú skupinu krampusov sprevádzať pracovníci bezpečnostnej služby a chrániť divákov. V Korutánsku tamojšie sociálne úrady zriadili semináre proti strachu z krampusov. Školia tých, ktorí majú masky, aj tých, ktorí sa na nich pozerajú, aby zabránili ich úľaku. Sociálni pracovníci budú aj v teréne počas sprievodov. Ďalej sa krampusom zakazuje nosiť reťaze a správať sa tak, aby šírili paniku. „Buďte dobrí!“ ako sa hovorí v istom filme z budúcnosti.
Pochod čertov-krampusov v Piešťanoch Zdroj: TASR
V Česku k niečomu takému dramatickému v období adventu a po ňom nedochádza alebo by sa predsa len nejaké podobné zvyky našli?
Podobné sprievody poznáme aj zo severovýchodnej Moravy, konkrétne z Valašska. Tamojší preslávení valašskí čerti, aj tu sa im hovorí „krampusáci“, chodia po obci a strašia. Sú naozaj nádherní, a keby ste videli, ako dokážu niektorí poskakovať a dokonca v ťažkom kožuchu a maske tancovať… Ale beda vám, keď sa im dostanete do rúk. Hovorím o nás, neznalých ľuďoch. Ale väčšina miestnych obyvateľov si túto zábavu nenechá ujsť a dievča, ktoré by krampusák neprevetral, by uschlo od žiaľu.
Lenže aj tieto sprievody zasiahla komercia a niektoré mestá si pozývajú valašských čertov, aby pobavili ctihodné meštianstvo. A keď sa potom títo čerti správajú, ako im predpisuje rola, je ctihodné meštianstvo pobúrené. Ako je možné, že čerti nie sú korektní?
Korektnosť akoby bola všadeprítomná. Tou politickou už sme dočista nakazení, skončí sa to rovnako s korektnosťou tradícií a zvykov?
Zvyky sú na to, aby bavili tých, ktorí im rozumejú, a nie na to, aby to bolo divadlo pre šosákov. To platí aj o Vianociach. Existujú už celé stáročia preto, aby zabávali nás, ktorí im rozumieme. Sú časom rozjímania, zastávkou v neúprosnom behu času, sú to dni, počas ktorých by sme mali dávať radosť svojim deťom a blížnym. Sú to jednoducho naše sviatky. Nech nám do toho moslimovia nehovoria! Vianoce rozhodne nie sú politickou kartou, s ktorou sa hrá na multikultúrnom stole poker, kde sa ochrancovia ľudských práv a imámi predháňajú, aby mali „flush“.
