Vyplýva to z analýzy, ktorú vykonala spoločnosť FAIRR (Farm Animal Investment Risk & Return), ktorá zďaleka nie je jedinou inštitúciou, ktorá poukazuje na negatívne aspekty produkcie a konzumácie mäsa.
Špecializovaná agentúra OSN Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo tvrdí, že globálny mäsový priemysel má dnes až 15-percentný podiel na produkcii skleníkových plynov. Podľa FAO navyše prílišná konzumácia živočíšnych bielkovín spôsobuje aj vážne zdravotné problémy. Mäso by sa tak mohlo v budúcnosti zaradiť na zoznam nebezpečných produktov, kde dnes figuruje napríklad tabak či cukor.
V súvislosti s narastajúcim trendom v konzumácii mäsových výrobkov investori zo spoločnosti FAIRR upozorňujú, že by konzumácia mäsa mohla globálnej ekonomike do roku 2050 spôsobiť zdravotné problémy a environmentálne náklady vo výške až 136 biliónov dolárov.
Investori začínajú uvažovať o mäse podobným spôsobom, akým uvažujú o klimatickom riziku, tvrdí odborníčka Zdroj: TASR
Ako píše český server iDnes.cz, mnohí investori preto zdanenie mäsa vítajú a veria, že vlády jednotlivých krajín nájdu spôsob, ako „mäsovú daň“ zaviesť do praxe. Chceli by totiž vraj zlepšiť verejné zdravie, ale aj v oblasti emisií splniť ciele, ktoré stanovila Parížska klimatická dohoda.
„Investori začínajú uvažovať o mäse podobným spôsobom, akým uvažujú o klimatickom riziku. Musíme sa teraz zaoberať živočíšnou výrobou a spotrebou, aby sme dodržali dohodu o dvojstupňovom limite globálneho otepľovania, ktorú signatári podpísali v Paríži,“ vyhlásila Rosie Wardlová zo spoločnosti FAIRR.
Čo má spoločné mäso a cukor
Špeciálna daň na mäso sa medzi ľuďmi stretáva so silným odporom. Napriek tomu v posledných dvoch rokoch o jej zavedení diskutovali politici v Dánsku, Nemecku, Švédsku, ale aj v Číne.
Aj napriek súčasnému odporu verejnosti český server poukazuje, že rovnaká situácia bola v USA aj okolo cukru. V Spojených štátoch vznikla iniciatíva na zavedenie dane z cukru ako reakcia na vzrastajúci trend obezity v krajine. Spočiatku vyvolala vo verejnosti vlnu nevôle, no napokon ju prijalo 18 amerických štátov.
V roku 2014 podobnú daň ako USA zaviedlo aj Mexiko na sladené nápoje. Jej dôsledkom bolo, že v priebehu troch rokov v krajine výrazne klesla spotreba sladených nápojov, čo sa začalo odrážať aj na zdravotnom stave obyvateľstva.