“Pokiaľ ide o počet mandátov, strany podporujúce nezávislosť Katalánska (t. j. vznik samostatnej Katalánskej republiky) získali väčšinu. Takmer 70 z celkových 135 kresiel v tamojšom regionálnom parlamente. Treba však zdôrazniť, že tento výsledok je ovplyvnený nastavením volebného systému. Pretože keď sa pozrieme na celkový počet odovzdaných hlasov, väčšina voličov (aj keď tesná – 52 percent) podporila jednu z tamojších strán, ktorá je proti separácii Katalánska,” objasnil politológ z brnianskej Masarykovej univerzity.
Po voľbách je podľa politológa zrejmé, že sa zástancovia i odporcovia vyhlásenia nezávislosti Katalánska nevyhnú ústupkom. “Domnievam sa, že ochota robiť kompromisy alebo aspoň viesť nezaujaté rokovania je v súčasnosti úplnou nevyhnutnosťou. Akýkoľvek jednostranne mierený krok by pravdepodobne znamenal, že jedna alebo druhá polovica bude nespokojná,” spresnil odborník na politické vedy.
“Najbližšie dni a týždne ukážu, či volebné výsledky privedú aktérov tohto problému k istým ústupkom,” uviedol Dvořák a zdôraznil, že doposiaľ sa dialóg, na ktorý už toľkokrát mnohí upozorňovali, neodohral.
Štvrtkové hlasovanie sprevádzala rekordne vysoká, až 82-percentná účasť voličov.
Na čele Katalánska, bohatého regiónu na severovýchode krajiny, s osobitnou kultúrou a jazykom, stál donedávna so svojou vládou premiér Carles Puigdemont, ktorý 1. októbra zorganizoval referendum a inicioval proces odtrhnutia sa od Španielska. Tento krok však následne vyvolal ústavnú krízu.
Konzervatívnu vládu španielskeho premiéra Mariana Rajoya to viedlo k rozpusteniu regionálneho parlamentu v Barcelone, nastoleniu kontroly zo strany Madridu a vypísaniu nových regionálnych volieb. Puigdemont a jeho štyria ministri utiekli do Bruselu, niekoľko ďalších členov jeho kabinetu bolo zatknutých.
