Profesor Keller: Dnes je v kurze hovoriť, že demografické problémy vyrieši vlna migrácie. Nezmysel. Navyše mierny úbytok ľudí nie je zlou správou pre ekológiu

0
Český europoslanec Jan Keller (Autor: TASR)

Ako hodnotíte rok 2017 z hľadiska českej politickej scény? Ktoré udalosti boli podľa vás kľúčové? Čo možno hodnotiť kladne a čo, naopak, záporne?

Za kľúčové považujem jesenné parlamentné voľby a ich výsledky. Politická scéna nimi bola úplne preoraná. Všetky doterajšie strany utrpeli straty, pre niektoré z nich to boli straty katastrofálne, ktoré nastoľujú otázku ich ďalšej existencie. Hore išli takzvané protestné strany, teda Babišovo ANO, Okamurova SPD a piráti. Bude potrebný nejaký čas, aby sme si uvedomili, aký veľký zvrat to pre doterajšie fungovanie politiky znamená. Až po niekoľkých mesiacoch bude možné pokúsiť sa nezaujato rozhodnúť, nakoľko bol tento otras pozitívny a nakoľko je slepou uličkou. Čiernobiely scenár hodnotenia je už dnes krajne nepravdepodobný. Tým skôr, ak s ním prichádzajú tí, ktorí utrpeli vo voľbách historický výprask.

Čo bude podľa vás v Česku podstatné v roku 2018? Na čo sa treba sústrediť a ktoré veci „ustrážiť“?

Bude dôležité mať čo najskôr funkčnú vládu. Ak sa budú spory o ňu vliecť príliš dlho, neponesie nikto zodpovednosť za smerovanie krajiny a všetci si budú umývať ruky aj v prípade, že vonkajšie tlaky nadobudnú taký charakter, že to zbaví Českú republiku zvyškov suverenity. Je potrebné, aby konkrétni ľudia zodpovedali za to, ako sa týmto tlakom postavíme, ak skutočne prídu, o čom som presvedčený.

Dôležitá bude iste prezidentská voľba. Ako odhadujete výsledok prvého a druhého kola?

Zhruba mesiac pred voľbami to vyzerá, že s Milošom Zemanom pôjde do druhého kola Jiří Drahoš. Pretože pred druhým kolom väčšina neúspešných kandidátov vyzve, aby ich voliči podporili toho, kto postúpi za Zemanom, bude pre súčasného prezidenta dôležité, aby ho v prvom kole volili aspoň dve pätiny voličov, ak nie viac.

Funkčné obdobie prezidenta Zemana sa chýli ku koncu. Ako ho hodnotíte?

Domnievam sa, že keby pred piatimi rokmi zvíťazil miesto Miloša Zemana Karel Schwarzenberg, mali by sme už teraz problémy s vysokými počtami migrantov na našom území, boli by sme považovaní za vazala či už Nemecka, alebo USA a z Česka by zostal len polozabudnutý geografický pojem. Zrejme by sme opäť hostili posádky spriatelených armád, ktoré by na hraniciach vítal pán Kocáb. Pri akejkoľvek oprávnenej kritike niektorých Zemanových názorov a výrokov je nutné mať tieto detaily na pamäti.

Výraznou osobnosťou, ktorá rozvírila doposiaľ pokojnú debatu pred prezidentskými voľbami, je expremiér Mirek Topolánek. Ako ho hodnotíte ako kandidáta a akú má šancu?

To, že práve neúspešný bývalý premiér kandiduje na funkciu prezidenta SR, považujem za prejav neskutočnej drzosti a nehanebnosti.

Mirek Topolánek presadil v parlamente Lisabonskú zmluvu, ktorá zakotvuje spoločnú migračnú politiku. Je v nej zakotvený princíp spoločnej imigračnej politiky, ktorej cieľom je vo všetkých etapách účinné riadenie migračných tokov a ktorá sa riadi zásadou solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti medzi členskými štátmi, a to aj na finančnej úrovni… Mali by to voliči pri svojej voľbe zohľadniť?

Mali by to zohľadniť a zďaleka nielen to. Mali by mu pripomenúť, ako energicky presadzoval so Sašom Vondrom a Martinom Bursíkom americký radar v Brdoch, ako ocenil vrahov zviazaných obetí, ako sa znemožnil v Európe pádom svojej vlády v čase predsedníctva EÚ. Zvyšok mu iste v pravý čas pripomenie Marek Dalík.

Je to už evergreen, ale ako podľa vás nakoniec dopadne rokovanie okolo vlády? Vznikne nejaká koalícia či tichá podpora?

V Česku je možné úplne všetko. Neviem, či nakoniec podpora pre vládu vznikne, ale dúfam v to. Je potrebné dať Andrejovi Babišovi príležitosť, aby sa buď preslávil, alebo znemožnil. Nepatrím ani medzi jeho nekritických stúpencov, ani medzi jeho hysterických odporcov. Skrátka nech ukáže, čo vie. Nie sú namieste obavy, že svoju funkciu zneužije. Čo chcete ešte zneužiť po vládach pánov Nečasa či už spomínaného Topolánka, po hospodárení Miroslava Kalouska, po ekologickej osvete Kataríny Jacques a po budovaní armády Vlastou Parkanovou? V každom prípade treba už prestať s dnes takým módnym zvykom neuznávania výsledkov demokratických volieb. Takýto postoj je pre fungovanie demokracie stokrát horší než to, čo môže Babiš v úrade napáchať v prípade, že nie je taký dobrý, ako si myslia.

V Senáte neprešla novela ústavy zakotvujúca právo občanov držať zbraň. Čo na to hovoríte?

Vývoj v Európe sa líšil od vývoja v USA okrem iného tým, že zbrane boli stiahnuté už v 18. storočí od mešťanov a sedliakov do kasární. Je otázka, či je správne, že chceme zrazu kopírovať v tejto veci Ameriku. Je u nás skutočne nebezpečnejšie, než bolo v 18. storočí? Pokiaľ bude pokračovať migračná kríza a ak zostanú hranice Európy i Česka voľne priechodné, obávam sa, že nám nepomôže ani to, keď budeme všetci chodiť ovešaní bambitkami a po vreckách nosiť odistené granáty.

A čo očakávate v oblasti smernice Bruselu o zbraniach? A ako sa teda máme brániť?

V stredoveku sa ľudia bránili mestskými bránami a hradnými valmi. S nástupom modernej doby prešli k ochrane hraníc celých národných štátov. V stredoveku také hranice neexistovali, pretože sa ľudia bránili lokálne. Hradby už dávno neexistujú a my rušíme štátne hranice a nestrážime riadne vonkajšie hranice Európy. Keď ľuďom v tejto situácii zbrane nedáte, budú ľahko zraniteľní. Keď im ich povolíte, môže sa stať, že sa pozabíjajú navzájom v snahe každý sám seba čo najlepšie a pokiaľ možno preventívne ochrániť. Je zvláštne, že v spoločnosti, ktorá rozvíja deľbu práce mnohokrát až do nezmyselných detailov, prestáva platiť deľba práce na tých, ktorí druhých chránia, a na tých, ktorí sú chránení. Vypovedá to o ťažkej anomálii v dnešnom stave spoločnosti.

Už sme hovorili o tom, že Česko je hospodárskou kolóniou Nemecka či Západu. Možno sa prípadne z tohto postavenia nejako vymaniť?

Bude to oveľa ťažšie, než sa do takého postavenia dostať. Jeden z europoslancov za stranu Marine Le Penovej sa na nedávnom zasadnutí výboru pre sociálne otázky otvorene opýtal: „Prečo si vlastne, milí kolegovia zo strednej a východnej Európy, myslíte, že má niekto záujem, aby ste vyspelosťou svojej ekonomiky a svojou životnou úrovňou dohnali Západ?“ Na túto jednoduchú otázku nedokázal nikto odpovedať.

Svetovo známy historik Emmanuel Wallerstein ukázal, že kapitalizmus všade na zemeguli funguje tak, že vytvára prosperujúce jadro a závislú perifériu. Nepoznám žiadnu ekonomickú, politologickú či sociologickú štúdiu, ktorá by dokazovala, že v prípade Európskej únie tento železný zákon kapitalizmu neplatí. Empirické fakty, naopak, preukazujú, že platí aj pre Európu. Logicky sú z tejto situácie len dve možné východiská. Môžeme sa snažiť pripojiť sa k centru a spolu s ním profitovať na úkor závislej periférie. Alebo sa môžeme snažiť z EÚ vystúpiť a riskovať sankcie, ktoré spôsobia, že na tom budeme horšie, ako keď sme boli ešte na periférii. Nemci hovoria takému výberu voľba medzi morom a cholerou. Celkovo sa z pochopiteľných dôvodov málo hovorí o tom, že aj slobodná voľba môže byť voľbou medzi morom a cholerou.

Český štatistický úrad informoval, že od januára do konca septembra sa narodilo takmer 85 669 detí. Podiel tých, ktoré sa narodili mimo manželstva, vzrástol na 48,9 percenta. Sobášov bolo od januára do konca septembra uzavretých 45 596, rozvodov prebehlo takmer 19-tisíc. To svedčí o kríze tradičnej rodiny, ktorá sa okrem iného odráža aj v nízkej natalite pôvodnej českej populácie. Mal by štát ekonomicky aj spoločensky viac ochraňovať a podporovať rodiny? Prípadne ako?

Tie čísla sú podobné pre väčšinu krajín Európy. Dnes je v kurze hovoriť, že demografické problémy vyrieši vlna migrácie. Je to nezmysel. Táto vlna povedie z demografického hľadiska len k tomu, že o pár desaťročí by sme sa stali krajinou starnúcich migrantov. Chcieť omladiť populáciu prílivom mladých z iných krajín a kontinentov je v podstate formou lietadlovej hry. Môže fungovať len tak dlho, kým sa nájdu stále noví a noví záujemcovia. Po čase musí každá lietadlová hra už zo svojej povahy krachnúť. Smerovanie ku krachu lietadlovej hry je oficiálnou politikou súčasného vedenia EÚ. Jazykom diplomacie si trúfam povedať, že takáto stratégia nie je možno najracionálnejšou. Ale späť k vašej otázke. Podpora rodín s malými deťmi by mala byť na prvom mieste sociálnej politiky zodpovednej vlády. Stagnácia obyvateľstva či jeho mierny úbytok nie je však zase zlou správou pre ekológiu. A v čase, keď hrozí, že ekonomika v dôsledku digitalizácie a robotizácie bude výkonnejšia aj s oveľa menším počtom ľudí, to nie je zlá správa ani pre budúcnosť dôchodkového systému.

- Reklama -