Rybanič pri Kaliňákovom účte konal správne. Máme tu síce rezort spravodlivosti, no spravodlivosť ako taká neexistuje, tvrdí politológ

    0
    Na archívnej snímke Filip Rybanič Foto: r: TASR)

    Podľa Štefančíkových slov absolútne neobstojí názor zamestnancov Kaliňákovho komunikačného úradu z ministerstva vnútra, podľa ktorého mal obvinený Filip Rybanič získané informácie poskytnúť výlučne banke alebo polícii, ale nie médiám. Ako totiž ukazuje slovenská prax, polícia, pokiaľ nie je pod verejnou kontrolou, má v politických kauzách len minimálnu efektivitu práce, poukazuje vo svojom komentári v Denníku N.

    Ako ďalej poznamenáva, na Slovensku existujú početné podozrenia z porušenia zákonov, o ktorých boli informovaní najskôr policajti, a práve policajtmi boli zamietnuté pod koberec. „Ich aktérmi totiž boli ´naši ľudia´. Ľudia v správnej strane, správnej funkcii, možno s kontaktmi na vyšších policajných funkcionárov,“ hovorí politológ.

    Minister vnútra Robert Kaliňák vystupuje v kauze Filipa Rybaniča ako svedok. Zdroj: TASR 

    Podľa Štefančíka je dnes situácia na Slovensku taká, že síce máme ministerstvo spravodlivosti, ale samotná spravodlivosť tu neexistuje. Polícia podľa neho zároveň pod vedením súčasného ministra Roberta Kaliňáka dlhodobo stráca na svojom renomé, a to aj napriek tomu, že v nej pracujú desiatky statočných a poctivých ľudí.

    Facka polície slušným ľuďom

    „Dnes už zľudovená fráza ´skutok sa nestal´ je fackou slovenských policajtov do tváre slušných ľudí,“ píše Štefančík. A práve pre spomínané veci považuje za geniálny krok, že Rybaničov právny zástupca požiadal súdny dvor Európskej únie o preskúmanie otázky, či by jeho mandant nemal v zmienenom súdnom spore vystupovať ako takzvaný whistleblower.

    Bez ohľadu na to, ako tento pojem chápe slovenská legislatíva, každý demokratický štát, ktorý  spravidla reprezentujú jeho najvyšší ústavní činitelia, kam jednoznačne patria aj ministri, ochraňuje whistleblowerov a poskytuje im útočisko a ochranu pred prípadnými represiami zo strany podozrivých osôb, upozorňuje politológ.

    „V modernej histórii západných demokracií existuje niekoľko prípadov, keď v médiách zverejnené podozrenia viedli k abdikáciám verejných funkcionárov. Spravidla ten, kto je podozrivý, z funkcie odstupuje. Na Slovensku je to však stále akosi inak,“ zhrnul politológ.

    - Reklama -