utorok, 29 novembra, 2022
2.4 C
Bratislava
ÚvodArénaZo špióna prezident. Putin má našliapnuté na štvrté volebné obdobie v Kremli

Zo špióna prezident. Putin má našliapnuté na štvrté volebné obdobie v Kremli

Putin má podľa decembrových prieskumov podporu (approval rating) 75 až  83 percent voličov. Víťazstvo v prezidentských voľbách má tak súčasný šéf Kremľa takmer isté. Konkurentov medzi kandidátmi nie je možné pri spomínanej Putinovej podpore nájsť. Opozícia je v tomto smere bezbranná, keďže jej lídrovi Alexejovi Navaľnému ruské úrady nedovolili kandidovať. Dôvodom je odsúdenie v kauze Kirovles, v ktorej mal Navaľnyj podľa súdu vytunelovať peniaze zo štátnej spoločnosti na ťažbu dreva pomocou finančných machinácií. 
 
Okrem Navaľného, ktorý je hlasným kritikom Kremľa a politiky Vladimira Putina, sa bude o funkciu ruského prezidenta uchádzať v mene opozície televízna moderátorka Xenija Sobčaková. Tá má v prieskumoch podporu približne jedného percenta voličov. Sobčaková svoju kandidatúru oznámila ešte v októbri a Navaľnyj jej odkázal, že len zbytočne delí hlasy opozície. To ešte nebolo jasné, že mu Centrálna volebná komisia zakáže kandidovať. 
 
Ostatní kandidáti, ktorí sa postavia proti Putinovi v marcových prezidentských voľbách, nemajú podobne ako Sobčaková, takmer žiadnu šancu na úspech. Len pripomeňme, že Sobčaková je dcérou bývalého starostu Petrohradu. Zosnulý Anatolij Sobčak bol jedným z prvých ruských demokratov po páde Sovietskeho zväzu a jeho poradcom bol práve Vladimir Putin. 
 
O kreslo v Kremli sa uchádzajú tiež niektoré dobre známe tváre ruskej politiky aj veteráni prezidentských volieb, ako napríklad ultranacionalista Vladimir Žirinovskij či Grigorij Javlinskij. Ruská Komunistická strana postavila na kandidátku namiesto šéfa strany Genadija Zjuganova nečakane Pavla Groudinina, riaditeľa farmy na jahody neďaleko Moskvy.

Macho štýl á la Putin

Putin bude teda zrejme vládnuť Rusku aj po marcových voľbách. Na to, aby ho ľudia volili, nepotrebuje chodiť do televíznych debát so svojimi oponentmi a rovnako nepotrebuje ani tradičnú kampaň. Už roky volí celkom inú taktiku, ktorá, zdá sa, účinkuje na Rusov stále rovnako dobre v jeho prospech. 
 
Či už loví ryby v ľadových vodách, trénuje džudo, jazdí na koni, alebo zachraňuje ohrozené druhy zvierat, je Putin vždy prezentovaný ako “ruský superman”. Na jeho imidž v očiach Rusov nemajú vplyv zrejme ani sankcie, ktoré si Rusko vyslúžilo za účasť v bojoch na východe Ukrajiny a anexiu Krymu z marca 2014. 
 
Šesťdesiatpäťročný Putin sa netají, že plánuje pri moci zostať. Zmenený zákon mu už v roku 2012 umožnil vládnuť v Kremli šesť rokov, a tri mesiace pred voľbami to vyzerá tak, že sa v prezidentskom kresle udrží až do roku 2024. 
 
Putin sám seba rád prezentuje ako ochrancu etnických Rusov, ktorí zostali žiť na územiach bývalých sovietskych republík. Prejavilo sa to napríklad pri Rusmi organizovanom referende na Krymskom polostrove, kde sa údajne takmer všetci obyvatelia vyslovili za oddelenie od Ukrajiny. 
 
Nechýbajú ani typicky “západné” spôsoby prezentácie hlavy štátu. Putin na viacerých fotkách pre médiá pózuje so psami, jazdí na koni do pol pása vyzlečený alebo loví ryby v ľadovej rieke. Okázalá podpora športovcov a športu v Rusku je samozrejmosťou. Ukázalo sa to pri olympiáde v Soči, pred ktorou vznikli honosné športové areály, dnes zívajúce prázdnotou. 
 
Putin sa kamaráti aj s motorkármi z gangu Noční vlci a je známy tiež svojou láskou k pravoslávnej cirkvi, ktorej predstavitelia ho vo veľkej väčšine podporujú. Rovnako sa Putin rád prezentuje v spoločnosti celebrít. Pripomeňme napríklad chvíľu, keď osobne odovzdával ruský pas hercovi francúzskeho pôvodu Gérardovi Depardieuovi. 

Z agenta prezident

Vladimir Putin sa na najmocnejšieho muža v Rusku a jedného z najmocnejších ľudí na svete vypracoval po rokoch práce agenta KGB vo východnom Nemecku. Neskôr, keď už bol Putin v politike, sa niektorí jeho bývalí kolegovia z KGB dostali na vedúce pozície v štátnej správe. 
 
V 90. rokoch bol Putin jedným z vrchných poradcov starostu Petrohradu Anatolija Sobčaka, ktorý ho učil právo. V roku 1997 sa za vlády Borisa Jeľcina dostal do Kremľa. Z Putina sa stal šéf Federálnej bezpečnostnej služby (FSB), ktorá bola de facto pokračovateľkou sovietskej KGB. 
 
Neskôr sa z Putina stal premiér a v roku 1999 ho Boris Jeľcin po odchode menoval úradujúcim prezidentom. To bolo prvýkrát, keď sa Putin chopil moci v Kremli. V marci 2000 ho ľudia veľkou väčšinou zvolili za prezidenta a rovnaký scenár sa opakoval v roku 2004. Voľby vždy čelili kritike zo strany Západu, ktorý tvrdil, že hlasovanie je manipulované a je vopred jasné, kto vyhrá. 
 
Tretíkrát po sebe Putin prezidentský úrad podľa zákona zastávať nemohol a ani nemôže. Na jedno volebné obdobie si preto vymenil miesto v Kremli so svojím osobným priateľom Dmitrijom Medvedevom. Na štyri roky ho nahradil v premiérskom kresle a už v roku 2012 Putin znova vyhral prezidentské voľby. Po zmene zákona je prezidentský mandát šesťročný. 
 
Aj po 15 rokoch striedavého vládnutia je Putin napriek tlaku Západu najobľúbenejší politik v Rusku. Voľby, ktoré sú v roku 2018 naplánované na 18. marca, mu s najväčšou pravdepodobnosťou prinesú štvrté funkčné obdobie v Kremli. Objavili sa však špekulácie, že aj po roku 2024 by sa Putin mohol stať prezidentom, ak sa zmení zákon alebo ak si to znova na jedno funkčné obdobie “vymení” s Medvedevom. 
 
Už teraz je Putin najdlhšie vládnucim ruským lídrom od čias Stalina. Na konci volebného obdobia 2018 – 2024, ak sa stane prezidentom a dožije, to bude 24 rokov na čele Ruska, či už vo funkcii prezidenta, alebo premiéra. 
 
Sankcie a neutíchajúci tlak zo strany Západu, ktorý je reakciou na politiku Moskvy, sú jedným z dôvodov, pre ktoré sa Rusku hospodársky nedarí. V roku 2014 bol rubeľ k doláru najslabší od roku 1998. Ekonomicky Rusku veľmi poškodil konflikt na Ukrajine, ktorý vypukol koncom roka 2013 a na východe krajiny trvá dodnes. 
 
728*90
- Reklama -

NAJČÍTANEJŠIE

- Reklama -