„Hlúposti typu kampane Me Too, keď údajne pred tridsiatimi rokmi niekto niekomu siahol na koleno a ten druhý mal z toho tridsať rokov traumu. Alebo ako je možné, že pani Vášáryová radí Čechom také múdrosti, napríklad že musia prijať väčšie množstvo imigrantov, lebo to vraj potrebuje náš hospodársky rast – keď pritom po odstránení ideologického závoja je na hrubých dátach ľahko dokázateľné, že imigranti hospodársky rast dlhodobo spomaľujú, nie zrýchľujú. Ako je možné, že regulácia a zakazovanie neustále rastie a už znovu začalo byť ťažké podnikať, lebo miera štátnej buzerácie presiahla prahovú úroveň,“ napísala ekonómka na blogu iDnes.cz.
Neskôr sa pokúsila vysvetliť, kde sa v nás tento “samovražedný” sklon berie. Požičala si na to údaje amerického behaviorálneho vedca Johna B. Calhouna (1917 – 1995). Ten študoval správanie. Keďže je však pre jedného vedca ťažké mapovať správanie niekoľkých generácií ľudí, zameral sa na správanie niekoľkých generácií myší. A na všeličo prišiel.
Vzal osem myší a vytvoril im absolútne dokonalé podmienky pre život. Myši mali dosť jedla, pitia, mali svoj pokoj, nemali prirodzených nepriateľov, dostali sa skrátka do raja. A začali sa rýchlo množiť. Neustále sa oddávali sexuálnym radovánkam. Lenže zrazu sa niečo pokazilo. Niektoré myši sa začali správať veľmi sebecky a nechceli mať mladé, aby sa nemuseli deliť o svoj blahobyt. Ďalšie myši sa začali správať zvláštne, zo všetkého mali obavy a boli veľmi chúlostivé na akúkoľvek zmenu.
Na jednej strane sa totiž staršia generácia naučila žiť v takých dokonalých podmienkach, že sa nemusela s nikým deliť o potravu, nemusela brániť svoje mláďatá pred predátormi alebo brániť gravidné samice. A stala sa veľmi sebeckou. (Spoznávate dnešných dospelákov, ktorí odmietajú mať deti, aby si neznížili životnú úroveň?)
Na druhej strane mladá generácia nemala od koho odpozerať sociálne správanie. Nevedela sa prispôsobiť skupinovému spolužitiu, vybojovať si svoje miesto na slnku. Starší teda zrazu prestali byť v podmienkach hojnosti ochotní obetovať trochu svojho pohodlia mladým, a mladí zase boli nezocelení akoukoľvek nepohodou, takže správanie okolia ich doslova psychicky zlomilo (Spoznávate systém ´trigger warning´ na amerických školách?),“ píše Šichtařová.
Ľudia z neziskových organizácií naše zdroje rozdávajú konkurenčnému etniku, naznačuje Šichtařová
Takto vypiplaná skupina mladých myší sa v prvom rade začala starať o svoj vzhľad. Starali sa o svoje kožúšky, ale nič viac ich nezaujímalo. Dokonca aj sex ich prestal zaujímať. Mladé samce prestali prejavovať záujem o samice a boli celému spoločenstvu akosi na nič.
„A situácia sa ďalej zhoršovala. Tieto zbytočné samce a v menšej miere aj zbytočné samice, ktorí sa prejavovali len tým, že žrali a starali sa sami o seba, začali vykazovať psychické poruchy od hyperaktivity cez patologickú plachosť, agresivitu až po kanibalizmus. A, pochopiteľne, zvláštne intersexuálne správanie. (Spoznávate rodové štúdie a novú gender módu?)
Ako táto generácia silnela, začala svoju neznášanlivosť obracať proti mláďatám a zabíjať ich. Pôrodnosť klesala, samice, ktoré často v agresii zabili svoje vlastné mláďatá, sa odsťahovali do vzdialenejších častí klietky, kde dožili v relatívnej izolácii a umierali napriek menšiemu počtu potomkov mladších ako ich matky (Spoznávate klesajúcu pôrodnosť “pôvodného” európskeho obyvateľstva?).“ Pýtala sa ďalej Šichtařová.
Ekonómka tvrdí, že paralela so súčasným svetom ľudí žijúcich na Západe musí byť zrejmá každému. Pôrodnosť klesá, ľudia riešia nezmysly ako Me Too, zopakovala Šichtařová, a ľudia z neziskových organizácií naše zdroje rozdávajú konkurenčnému etniku, ktorému naše blaho rozhodne na srdci neleží. To je cesta do pekiel.
Ľudia však majú oproti myšiam jednu výhodu. Majú viac rozumu. Dokážu si uvedomiť, že sa rútia do pekiel a niekedy svoj pád dokážu zastaviť. Ekonómka dúfa, že si aspoň niektorí ľudia zachovajú zdravý rozum.
- Reklama -
