Do Afriky sa posielajú kozy, somáre alebo iná háveď, a na čo to je? Svetovo uznávaný prírodovedec Ziegler vyvracia súčasné populárne nezmysly

0
Václav Ziegler, uznávaný český geolog a paleontológ (Autor: Václav Fiala)

Bol ten uplynulý rok tuctový či “abnormálne vyvinutý”? Budeme na neho, prosím, spomínať veselo, zmierlivo alebo radšej zabudneme, že vôbec niečo také bolo?

Aký bol minulý rok? Ak to budem hodnotiť zo svojho osobného života, bol pre mňa veľmi smutný. Ale vy sa na môj osobný život určite nepýtate. Inak sa však musíme zmieriť s tým, že bol taký, aký bol, a ľudská pamäť si zaznamenáva viac-menej len to lepšie, čo sa stalo.

Keď si raz budú naši potomkovia čítať kroniky z roku 2017, budú sa čudovať, že sme sa trápili s Bocianím hniezdom, s výsledkami volieb a s tým, že sú na svete štáty, v ktorých právo väčšiny platilo na úkor menšiny, a ktoré bránia svoju územnú integritu. Dajme tomu napríklad Španielsko, USA, Japonsko, Austrália, Čína, Turecko či Rusko. A nám ani nenapadne kritizovať niektoré z nich. Zato si to vynahrádzame na iných. Možno aj tomu sa budú raz naši potomkovia diviť.

Ak chceme končiaci rok hodnotiť, musíme si tiež uvedomiť, aké správy sa k ľuďom dostávajú. Poznáme totiž takmer dopodrobna postup šírenia požiaru v Kalifornii, ale nevieme nič napríklad o zemetraseniach, ktoré tento rok postihli ázijské krajiny. Máme podrobné správy o postupe irackej armády, ale o tej sýrskej vieme len to, že ohrozuje civilné obyvateľstvo. Vieme presne, že tretina zbraní Islamského štátu pochádzala z takzvaného východného bloku, ale o pôvode dvoch tretín ich zbraní nemáme žiadne správy. To isté platí o situácii na Ukrajine, v Poľsku, v Nemecku, v Rakúsku, v Maďarsku, ale aj v ďalších štátoch, ktoré patria medzi našich spojencov, rovnako ako v štátoch Južnej Ameriky, Afriky a vôbec v krajinách nám vzdialených rovnako tak ďaleko, ako sú USA. Vieme veľa o ovplyvňovaní amerických volieb Ruskom, ale už oveľa menej o ovplyvňovaní situácie v Rusku a ďalších štátoch Amerikou, i keď aj k tomu dochádza.

A tak si myslím, že uplynulý rok bol v podstate rovnaký ako tie predchádzajúce, pretože ani jedna strana nechce ustúpiť, aby sa o nej nehovorilo, že je slabá. Poučenie tu je z minulosti, keď jedna z veľmocí ukázala zmierlivejšiu tvár. Z nedávnej minulosti.

V zahraničí okrem konfliktov, samozrejme, “ide” environmentálna vlna – bio, eko, klimatické zmeny. Všetko je však, ako sa zdá, tak trochu inak. Na jednej strane chránime, na druhej strane klčujeme napríklad pralesy. Kupujeme fair trade výrobky, ktoré nepomáhajú žiadnemu malému farmárovi. Posielame do Afriky peniaze na kozy, aby im tam spásli aj tú poslednú trávičku. Je toto normálne, logické alebo šalieme?

Zdá sa, že snaha skutočných vedcov-ekológov vyznieva v súčasnosti naprázdno. Lebo ekológia, a odpustite, že sa opäť opakujem, je veľmi vážna veda o vzťahoch v prírode, ale nie je braná pri všetkých tých bio, eko, envi a tak ďalej vôbec do úvahy. Klimatické zmeny hodnotíme podľa poznatkov získaných v priebehu niekoľkých posledných desaťročí. Všetkým by som prial, aby si aspoň prelistovali knihu autorov Slobody, Vaška a Cílka: Veľká kniha o klíme krajín Koruny českej. Možno by sa im viac otvorili oči.

Áno, zmeny prebiehajú, ale my nevieme, ako sa napríklad tieto zmeny uskutočňovali na začiatku súčasnej doby poľadovej a napríklad v jej prvej polovici. Prečo? Nuž, preto, že na to nie sú peniaze, pretože tie sú na “výskum” politického dejepisu z pohľadu niektorých. Kto trošku sleduje výchovné programy v televízii, dozvedá sa, že v južnej Ázii sa rúbu pralesy len preto, že zahraničné koncerny objavili výnosný obchod s palmovým olejom, a zmeny klímy zvádzajú na stáda kopytníkov, ktoré, samozrejme, pri pastve a zložitom trávení takzvaných producentov, teda rastlín, vypúšťajú plyny. Ale to bolo vždy, na rozdiel od nemravne obrovských plantáží palmy olejnej.

Neviem, ako veľa sa posiela dnes do Afriky kôz, oslov a inej domácej hávede a neviem, aký to má skutočný efekt. Myslím si však, že prerábať ľudské myslenie je hrozná chyba a číry nezmysel. A tiež si myslím, že keď sa z takzvaných farmárov zase raz stanú poľnohospodári ryjúci pôdu, bude na svete lepšie.

Naše správanie a vnucovanie našich predstáv druhým je prinajmenšom správaním nenormálnym, nelogickým a šialeným. Rovnako tak by sme si nemali nechať brať náš spôsob života, ktorý sa vyvinul z nášho etnika, z jeho jazyka, práce a tradícií predchádzajúcich pokolení.

Zvieratká sú asi na prvom mieste. ZOO Praha bude mať pandu. Plzenská ZOO zas chce mať slony a údajne je na to projekt za miliardu. Je to cesta k lepším zajtrajškom? Asi ako pre koho…

Príklady, ktoré ste uviedli, asi nie sú tie najlepšie. Lebo zoologické záhrady sú cesty za poznaním a tiež za vedeckým pochopením života iných organizmov, a výchovným zariadením, ktoré má mimoriadny vplyv na ochranu života na Zemi. Tu by sa asi peniazmi šetriť nemalo. Ale ono sa šetrí. Šetrí sa dokonca aj hodinami výučby prírodopisu na školách. A to je veľká chyba.

Ale vy ste mali na mysli asi úplne niečo iné. Myslím tým ľudskú, často až veľmi prehnanú starostlivosť, ktorú venujeme domácim miláčikom, dnes najmä psom, koňom a ďalším zvieratám. To máte úplnú pravdu, že niekedy býva skutočne veľmi prehnaná. Dnes je to móda a ľudia sa predháňajú, kto bude mať čo najexotickejšie. Namiesto toho, aby sa viac pozornosti venovalo trebárs starým ľuďom či voľnej prírode.

Jasali sme, že u nás máme vlkov, dnes mnohí chovatelia kôz a oviec zvádzajú na tieto zvieratá všetko zlé, čo sa odohrá v ich stáde. Ale nikde som na trhu nevidel lacné ovčie či kozie mäso, vzhľadom na to, koľko sa dnes týchto zvierat chová a na čo dostávajú tí farmári dotácie od štátu či od EÚ. Ale pozemky zabrané sú, prechod krajinou sa znížil na minimum. A pritom mnohí takzvaní chovatelia ani nevedia, ako s tými zvieratami zaobchádzať. Potom sa objavujú extrémy, keď hladom trpia kone, dobytok aj tie kozy, ovce, psy, a nielen týmito extrémami sa ničí naše prírodné prostredie.

Kiež by ste mali pravdu a zvieratá, respektíve živočíchy, by mali byť na prvom mieste. Zatiaľ je na prvom mieste ľudská chtivosť, chamtivosť, móda a sebeckosť. A to rozhodne nie je cesta k lepším zajtrajškom!

Obráťme list a prejdime do sveta módy. Keď sme si v mladosti niekedy natrhli gate, bol doma krik. Dnes sú roztrhané nohavice “in”, pokiaľ možno s nahými kolenami vonku, a to aj v mrazoch. ´Onuce´ sa tiež nenosia, naopak, pekne bez ponožiek alebo len v tých maličkých, aj keď je zima a nôžky modrajú. Babičky by nám vynadali, že budeme chorí. Že by táto nová generácia bola tou, ktorej sa choroby vyhýbajú na viac ako sto honov?

Ak som si všimol, tak dnešná generácia voči chorobám odolná vôbec nie je. Samé alergie, dyslexie, choroby zhubné, choroby latentné, veľa liekov a drog, že sa v tom jeden už ani nevyzná. Vezmite si napríklad nádchu. Za môjho detstva nebola nádcha žiadna choroba, s tým sa k doktorovi nechodilo. Dnes sú plné celé čakárne, a čo je len tých prípravkov. Aj návykových! Alebo – korčuľovali sme na rybníkoch a zamrznutých mlákach. Hocikedy sa pod nami prelomil ľad. Kým sme došli domov, “zvonili” sme. A čo sme dostali? Okrem toho, že na zadok, tak aj teplý čaj s rumom.

Ak sme prechladli, vypotili sme sa a na druhý deň sa šlo korčuľovať znova. Ľad už bol pevnejší. Keď sme prechladnutí neboli, aspoň sme sa zahriali. A alkoholici sa tiež z nás nestali. Naši rodičia, starí rodičia a vôbec celá spoločnosť nepovažovala čaj s rumom za hriech. Hriechom bolo nectíť si rodičov a starších, klamať, kradnúť, a tak by som mohol vymenovať celé desatoro. Tým, že dnes deti nepijú čaj s rumom, sa naša morálka nezlepšila. Povedal by som, skôr naopak. Koľko je len stíhaných vysokopostavených politikov pre krádeže a takzvanú korupciu.

A s tými natrhnutými gaťami? Áno, raz som si natrhol nové tepláky, keď som liezol cez drôtený plot za kamarátkou. Doma som dostal, čo sa do mňa vošlo. Oblečenie sa po vojne zháňalo ťažko. Na druhej strane sa mi však tá roztrhaná móda páči. Je taká sexy. Aspoň na dievčatách.

Poďme k hodnoteniu roka – čo vás osobne prekvapilo, v dobrom i zlom, čo dokonca vás zdvihlo zo stoličky?

Neprekvapila ma naša ekonomika, to už bolo vidieť na predchádzajúcich rokoch, že je na vzostupe. Či to bolo aj pričinením vlády? Asi tiež trochu bolo, ale trend vo svete na to poukazoval v tých predchádzajúcich dvoch rokoch rovnako. A aké dobré by asi boli výsledky, keby nebolo prihlúplych sankcií.

Veľmi ma sklamala politika niektorých strán. V snahe ukázať, aké sú dobré, vymýšľali si strany nových a nových nepriateľov, a to či už z iných strán, alebo ich hľadali aj vo vlastných. Takže na základe toho ma neprekvapili ani výsledky volieb. Ľudia jednoducho nemajú radi hašterenie, najmä hlúpe hašterenie, a tým stranám, ktoré sa tak správali, svoj hlas jednoducho nedali. A zdá sa, že mnohé strany si z toho poučenie nevzali a po voľbách začali svoje chyby, priznajme si, že hlúpe, ešte prehlbovať. Keby mali byť predčasné voľby, tak si myslím, že mnohé z tých strán sa do parlamentu vôbec nedostanú. Celkom by som im to aj prial. Hlupákom.

Čo ma príjemne prekvapilo? Určite nie zvýšenie dôchodkov. Pretože zďaleka nepokrýva zvýšenie cien potravín a bývania a kladiem si otázku, prečo k tomu zvýšeniu cien asi došlo. Napríklad pri masle, kde sa ešte v roku 2016 hovorilo o znižovaní stavu dojníc, a dnes je nedostatok mlieka. Komu sme zase vyšli v ústrety? Rozmýšľame? Alebo len lietame od steny k stene? Pán minister poľnohospodárstva dnes už bývalej vlády o tom vždy takticky mlčal a previedol reč inam. Čo si mám o tom myslieť?

Príjemne by ma asi prekvapilo, keby bolo zákonom schválené sociálne bývanie, ale nie pre darmožráčov žijúcich zo sociálnych dávok a neochotných pracovať. Keď už je nedostatok pracovných síl. Rovnako by ma príjemne prekvapilo, keby sa v školách zase začalo viac učiť a menej politizovať. Alebo by bola zákonom stanovená zodpovednosť za vykonanú prácu tak, aby o nekvalitnej práci nemuseli rozhodovať súdy. Či aby prijímacie a maturitné skúšky mohli vykonávať školy pod vedením príslušného ministerstva a nie pod vedením pochybného zariadenia, ktorému by som nezveril výchovu ani betónových schodov. A tak by som mohol pokračovať. Je toho veľa pre zlepšovanie našej spoločnosti, aj keď sa nám žije relatívne dobre v porovnaní so zahraničím.

A, prosím, čo by mohlo ašpirovať na titul “nezmysel roka”? Máte nejaký návrh?

Podľa mňa je to takzvaná školská inklúzia. A nechcite po mne, aby som to viac rozoberal. A potom by som mal ešte jeden tip – možné ovplyvnenie našich prezidentských volieb Kremľom, ako to prezentoval jeden z prezidentských kandidátov bez toho, aby mal v ruke jediný, hoci nepatrný dôkaz. Už za to by sa prezidentom stať nemal, šíril totiž poplašnú správu. A o tom azda hovorí aj náš zákon.

V novom roku začneme pekne čerstvo. Voľbou prezidenta. O funkciu je veľký záujem, aj keď by sa určite “šikla” aj žena. Ako vidíte niektorých kandidátov? Kto zasadne na Hrade?

Prečo by sa mala šiknúť? Ak by dotyčná mala záujem o funkciu prezidenta republiky, mala splniť požadované podmienky. Sú všeobecne známe a ako je vidieť aj splniteľné pre mnohých. Sú medzi nami také ženy, ktoré by to hravo dokázali. Zrejme nechcú pokúšať hlas ľudu, hlas boží.

A kto zasadne na Hrade? Nuž, svojho kandidáta mám a verím, že vyhrá. Už som sa o ňom zmieňoval. Na druhej strane: kedysi sa v bývalom Československu premietal výborný americký film – áno, sú aj také! – ktorý sa volal Ten najlepší. Pripomeniem, že išlo o americké prezidentské voľby, v ktorých boli dvaja horúci favoriti, ktorí na seba striedavo hádzali špinu, až vyhral ten tretí, ktorý bol úplne vzadu a špinu na nikoho nehádzal. Nuž, a taký je život. A tak si prajem, nech vyhrá ten najlepší, ktorý na nikoho špinu nehádže, poctivo pracuje a nazýva veci pravými menami.

Na záver niečo trochu osobné. Čo by ste si priali do nového roka?

Viete, som už človek starší a tak prajem všetkým a teda aj sebe veľa zdravia, zdravie a zase zdravie, a tiež trochu šťastia, pohodu, mier a pokoj, dobré spanie – to vraj mávajú tí s čistým svedomím – a veľa dobrých ľudí okolo seba, s ktorými sa dajú robiť dobré veci v prospech nás všetkých. A prajem to všetkým ľuďom na svete. Veď aj oni sú mamičkami, babičkami, oteckami a dedkami a dobrými deťmi. A deti sú vždy dobré, a keď hnevajú, tak len trošku! Ale to musí byť! Pamätajme všetci na to! Možno, že je to želanie také fádne, ale málokedy sa skutočne podarí. Tak teda, nech všetci žijeme! Na zdravie!mi. A deti sú vždy dobré, a keď hnevajú, tak len trošku! Ale to musí byť! Pamätajme všetci na to! Možno, že je to želanie také fádne, ale málokedy sa skutočne podarí. Tak teda, nech všetci žijeme! Na zdravie!

 

- Reklama -