Suchánek tak reagoval na informácie z blogu Júlie Mikolášikovej o zrušení už druhého obvinenia za údajný predražený nákup CT prístroja v piešťanskej nemocnici. Blogerka cituje z uznesenia krajskej prokurátorky Moniky Piknovej z 21. decembra 2017.
Poslanec nesúhlasí so závermi prokurátorky, že nebola preukázaná subjektívna ani objektívna stránka konania obvinených. Vidí to úplne inak. “Objektívna stránka konania bola naplnená tým, že cena CT-čka, za ktoré hlasovali obvinení členovia správnej rady nemocnice, a ktoré kúpila riaditeľka, bolo nepochybne o 600.000 eur drahšie ako prístroj vysúťažený dva roky predtým v roku 2012,“ zdôraznil Suchánek. Subjektívnu stránku podľa neho dokumentujú listinné dôkazy vo vyšetrovacom spise, zápisnice zo zasadnutí správnej rady, kde mali podľa Suchánka odmietnuť v roku 2012 kúpu CT z dôvodu neefektívnosti drahého nákupu, no v roku 2014 tí istí hlasovali za kúpu výrazne drahšieho prístroja.
Spomínané fakty podľa poslanca nepochybne preukazujú úmyselné konanie obvinených. “Jednoznačne vedeli, že ide o výrazne drahšie CT s rovnakými parametrami, ako malo CT v roku 2012, a napriek tomu zaň hlasovali. Prokurátorka sa s týmito dôkazmi vôbec nevysporiadala, hoci jednoznačne usvedčujú obvinených členov správnej rady,” uviedol.
Za posunom v konaní vidí Suchánek aktivity Smeru-SD, ovplyvňovanie práce polície a prokuratúry a snahu vládneho subjektu “zamiesť kauzu pod koberec”.
Smer-SD nazýva Suchánkovu kritiku nehoráznosťou. „Bol to práve on, ktorý, ako sa napokon ukázalo, bol osobne zodpovedný za manipuláciu tendra s cieľom nakúpiť predražené CT-čko pre nemocnicu v Piešťanoch, za čo napokon prišiel aj o ocenenie Biela vrana,” uviedla hovorkyňa predsedu vlády SR Beatrice Szaboóvá.
Podľa krajskej prokurátorky v Trenčíne Moniky Piknovej dôkazy zabezpečené po začatí trestného stíhania dostatočne neodôvodňovali rozhodnutie vyšetrovateľky vo vzťahu ku konkrétnym osobám. Skutková veta uznesenia o vznesení obvinenia nemá podľa prokurátorky základ vo vykonanom dokazovaní, tak ako je to opísané v odôvodnení uznesenia, okrem vymenovania vykonaných dôkazov, obsahuje “iba dedukcie vyšetrovateľky a subjektívne hypotetické úvahy a závery”.
Piknová namieta aj voči názorom znalca, jeho záver hodnotí ako subjektívny a ničím nepodložený. Prokurátorka poukazuje i na konštatovanie Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO), že ani formálne porušenie zákona o verejnom obstarávaní nemali vplyv na výsledok verejného obstarávania. Do pozornosti tiež dáva správu Protimonopolného úradu, z ktorej vyplýva, že úrad nemá dostatok dôkazov preukazujúcich protisúťažné správanie v tomto konaní. Podotkla tiež, že akékoľvek porovnanie s verejnou súťažou z roku 2012 je nenáležité, pretože išlo o úplne iný CT prístroj s inými parametrami.
“V žiadnom prípade nie je možné konštatovať, že obvinení úmyselne konali spôsobom, že by mali vedomosť o existencii efektívnejších a hospodárnejších alternatív k predmetu verejného obstarávania, že by bola cena nadhodnotená, respektíve, že by táto na konkrétny predmet bola zistiteľná z dostupných zdrojov a tiež by boli parametre CT prístroja nastavené diskriminačne,“ uzavrela Piknová.
Vyšetrovateľka protikorupčnej jednotky v prípade piešťanského CT opätovne vzniesla obvinenia v októbri 2017. Zo zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku vo forme pomoci bola obvinená bývala riaditeľka piešťanskej nemocnice Mária D. a ďalší. Prvé obvinenie v tejto záležitosti bolo vznesené v septembri 2015, v apríli 2016 ho GP, z dôvodu porušenia zákona, zrušila.
