„Rozhodne som nečakal, že ma budú trestne stíhať za to, že som založil štát,“ odpovedal niekdajší šéf HZDS na otázku, či v minulosti rozmýšľal, čo bude robiť, keď bude Slovenská republika oslavovať 25 rokov samostatnosti. Iný dôvod pokusy o jeho stíhanie podľa neho nemajú. „Je to pokus o politický proces, aké boli v päťdesiatych rokoch, iniciovaný tými, ktorí tento štát nechceli. Hľadala sa nejaká zámienka, tak sa preto menila ústava,“ nazdáva sa Mečiar.
Bývalý premiér sa v rozhovore pre Hospodárske noviny nelichotivo vyjadril o filme Únos, pojednávajúcom o únose prezidentovho syna, z ktorého obviňujú práve Mečiara a vtedajšieho šéfa Slovenskej informačnej služby Ivana Lexu. „Únos, to je taká chrapúnčina, že som to ani nepozeral. Vznikol v kooperácii so skupinou ľudí z Verejnosti proti násiliu a KDH, ktorí boli proti vzniku štátu a minister kultúry Maďarič to financoval,“ konštatoval Mečiar, pričom poukázal na niekoľko rokov známe rozhodnutie generálneho prokurátora, vylučujúce spojitosť orgánov štátnej správy so smrťou Remiáša.
Hovorí o zneužití
O filme Mečiar, na ktorom spolupracoval, povedal, že ho režisérka Tereza Nvotová zneužila. „Súhlasil som, že to urobím pre tú režisérku ako dokument k diplomovej práci. Zneužila ho a vložila doň vyjadrenia ľudí, ktorí v roku 1992 spracúvali legendu mojej diskreditácie. Tú vtedy robili ľudia z VPN, prezident Havel a federálne zložky bezpečnosti. A lživé veci z týchto dokumentov odzneli vo filmoch ako pravda. Diskreditácia pokračuje,“ uviedol.
„Zákon o rozdelení Česko-Slovenska bol prijatý ako nový ústavný zákon. Po druhé, zákon o referende vznikol preto, aby rozdelenie nebolo možné,“ reagoval Mečiar na výčitku, že o rozdelení Česko-Slovenska v roku 1992 rozhodol on sám s Václavom Klausom bez referenda, ktoré odporúča v prípade Ficovho smerovania do jadra. Expremiér tým myslel zákon o referende z roku 1991, podľa ktorého sa mala vystupujúca republika zriecť majetku v prospech zostávajúcej republiky.
