Na Facebooku ste uviedli, že sa na sklonku minulého roka dočkala významného ocenenia vaša najnovšia kniha Příběhy obyčejného uzdravení, pretože jeden výtlačok si zakúpila aj knižnica Kancelárie prezidenta republiky, takže o zdravie pána prezidenta Zemana sa už preto netreba obávať. Keď opomeniem tú ľahkú iróniu, našli by ste niečo konkrétne, čo by ste Milošovi Zemanovi a jeho najbližšiemu okoliu na Pražskom hrade odporučili si z vašej knihy prečítať a vziať k srdcu?
To, že si knižku kúpil Pražský hrad, je pre mňa obrovské povzbudenie. Možno aj nádej, že si niektoré pasáže pán prezident vezme k srdcu. Jeho zdravotný stav považujem za veľmi vážny. Nemám tým vôbec na mysli problémy telesné, napokon prezident Roosevelt zvládal funkciu na invalidnom vozíku, ale predovšetkým rozpad osobnosti, stratu sebareflexie. Nepredpokladám, že by zvládol ďalšie volebné obdobie. Neohrozuje ho Drahoš, Horáček ani iný protikandidát. Najväčším súperom Miloša Zemana je Miloš Zeman. Ten boj nemôže vyhrať. Verím, že k nemu budú voliči ohľaduplní a umožnia mu odchod na zaslúžený odpočinok.
Stotožňujete sa teda s argumentmi Zemanových protikandidátov, že už nie je spôsobilý zastávať úrad hlavy štátu?
Zdravotný stav pána prezidenta je však takého charakteru, že sám odísť nedokáže, odvolateľný nie je. Jemu by bolo najlepšie na Vysočine, s pohárikom mutěnickej slivovice. Lenže to jeho radcovia, najbližší spolupracovníci ani pán Babiš nemôžu pripustiť. Budú ho vo funkcii udržiavať za každú cenu, podopierať, zachytávať alebo aj nosiť. Naliehavo potrebujú, aby pokryl ich podnikateľské aktivity. Z Pražského hradu a štátu si urobili zlatú baňu. Oni už neslúžia jemu, ale on im. Ak sa Masarykovi hovorí prezident-osloboditeľ, Miloš Zeman sa zapíše do histórie ako prezident-pokrývač.
Andrej Babiš. Zdroj: TASR
Miloš Zeman sa rozhodol pred druhou priamou voľbou nechodiť do diskusií s ďalšími kandidátmi, za čo ho komentátor časopisu Reflexu Bohumil Pečinka nazval sráčom. Mirek Topolánek zase uviedol, že Miloš Zeman je v zásade zlý a nemá rád ľudí. Ako z tohto pohľadu vnímate prezidenta vy a ako je to s harmóniou tela a duše, podpisujú sa zdravotné problémy tela vždy negatívne na povahe a správaní dotyčného?
Rozoberať osobnosť a stav pána prezidenta považujem za bezpredmetné. Pohybuje sa v inej realite. Problémom je jeho okolie. Bojuje o zdroje zisku, teplé miesta, možno dokonca o policajné vyšetrovanie. Ak by na Pražský hrad nastúpil niekto poctivý a nezávislý, odkryl ich aktivity, bol by to pre nich obrovský problém. Podobne ako OLAF klepol po prstoch pánovi Babišovi. Miloša Zemana preto chránia pred akoukoľvek priamou konfrontáciou s ostatnými kandidátmi, vystavia ho len v ochrannej atmosfére prostredia TV Barrandov, rádia Frekvence 1 alebo na stretnutí s vybranými občanmi, ktorí mu kladú vopred pripravené nekonfliktné otázky. Beda tomu, kto si dovolí narušiť scenár a pustí Modlitbu pro Martu.
Zatiaľ čo Tomáš Halík otvorene označuje Zemanových voličov za hlúpych a nevzdelaných, spevák Tomáš Klus sa pokúsil zistiť, o koho ide, pretože vo svojom okolí nemá „nikoho, kto by pána Zemana volil“. Keď neprevezmeme pohľad, že súčasného českého prezidenta volia len „hlúpi a starí“, čo hovoríte na úvahu, že ho volia ľudia, ktorí majú dosť toho, že sú roky masírovaní hlavne jediným, správnym, slušným a ,západným‘ názorom?
Urážanie voličov Miloša Zemana ničomu neprospieva. Zovšeobecnenie, že ide o hlúpych a starých ľudí, odmietam. Podľa môjho názoru ide predovšetkým o ľudí vystrašených, neistých. Ľudí, ktorých znepokojuje ekonomická kríza, korupcia, príliv imigrantov, zmena klímy… Nerozumejú tomu, nepoznajú riešenie a hľadajú niekoho silného, ku komu by sa mohli primknúť, kto by ich ochránil. To je ideálna príležitosť pre sebaistých, bezcitných, dravých a egocentrických psychopatov. Víťazstvo Miloša Zemana v priamej voľbe, ale aj úspech Andreja Babiša vo voľbách do Poslaneckej snemovne vidím predovšetkým v tom, že ostatní politici ich voličom nedokázali zrozumiteľne interpretovať problémy súčasného sveta. Nechali ich napospas manipulácii psychopatov. Mám s tým osobnú skúsenosť. Podobne ako Tomáš Klus som pátral, kto v mojom okolí volí Zemana alebo Babiša. Po parlamentných voľbách som zistil, že susedka v dedine, kde máme chalupu, volila ANO. Je slušná, pracovitá, citlivá a hlboko veriaca. Každú nedeľu v kostole. Keď som sa jej spýtal, prečo Babiš, odpovedala: „Bol u nás na besede a rozprával veľmi pekne, sľúbil, že bude makať, zaistí vyššie dôchodky, zdravotnú starostlivosť, potom ešte rozdal šišky.“ A je to. Ona celý život verí v Boha, nikdy ho nevidela, nič jej nesľúbil, nič jej nedal. Teraz sa jej zjavil Babiš. Upokojil, sľúbil, obdaroval. Tak sa mu odovzdala.
Miloš Zeman býva obviňovaný, že rozdeľuje spoločnosť. Ale jeho odporcovia pohŕdajú tými, ktorí ho volia, a označujú ich za luzu. Na sociálnych sieťach sa objavila okrem iného výzva „Voláme českú inteligenciu. Zastavte Zemana a jeho luzu!“. Ako vnímate vy to delenie na vyvolených a luzu?
Miloš Zeman určite nie je vzorom mravnosti a cnosti. Ale ak rozdeľuje on, tak rozdeľujú aj tí, ktorí sa označujú za povolanú inteligenciu a ostatných označujú za luzu. Len čo sa nejaký človek sám označí za výlučného, inteligentného a povolaného, ostatných začne známkovať a odsudzovať, s najväčšou pravdepodobnosťou je to nebezpečný manipulátor a psychopat. Dokonale to reprezentuje Donald Trump, ktorý o sebe nedávno vyhlásil: „Som nielen múdry, som génius, veľmi vyrovnaný génius.“
….to President of the United States (on my first try). I think that would qualify as not smart, but genius….and a very stable genius at that!
— Donald J. Trump (@realDonaldTrump) January 6, 2018
Zdroj: Twitter/Donald J. Trump
Často označujete politikov za psychopatov, čo má od vás ako lekára inú váhu, než keby sa tak vyjadroval človek bez medicínskeho vzdelania. Čo vás k tomu vedie a ako z tohto pohľadu hodnotíte českú politickú scénu?
Ako malý chlapec som miloval jarmočné atrakcie, najviac obludárium. Na jednej strane som sa ho bál, na strane druhej ma magicky priťahovalo. Pri pozorovaní politickej reprezentácie mám pocit, ako keby som prechádzal obludáriom. Z temnoty tu päsťou hrozí rozpadnutý alkoholik, hneď vedľa na šišku vábi klamársky miliardár, za ďalšou zákrutou sa škerí popletený Japonec, potom vyskočí príslušník pohotovostného pluku s obuškom… Návšteva obludária môže byť občasnou atrakciou, ale problém je, ak sa v ňom človek zdržiava dlhšie alebo dokonca žije. Sám sa potom stáva súčasťou psychopatológie obludária. Návštevníkom preto odporúčam atrakciu čo najrýchlejšie opustiť, exponátom nevenovať pozornosť, zamerať sa na riešenie zásadných problémov nášho života: udržiavanie dobrých medziľudských vzťahov, zníženie spotreby energie, ochranu životného prostredia.
Po nežnej revolúcii politici sľubovali, že v priebehu niekoľkých rokov možno dostihnúť vyspelé štáty západnej Európy, ako sú Nemecko a Francúzsko. Prečo sa to ešte nestalo?
Po páde železnej opony sme boli ako vypustení z kotercov zoologickej záhrady socialistického tábora. Neskúsení, naivní. Viac než sloboda a demokracia nám však imponoval západný životný štýl, ponuka tovaru, možnosť cestovať. Počiatočné nadšenie vystriedalo vytriezvenie. Zistili sme, že druhá stana mince slobody je zodpovednosť za seba, za ostatných, zo tento svet. Chceme sa mať dobre ako Nemci, ale nechceme pomáhať imigrantom, chceme dotácie z Európskej únie, ale sami nikoho dotovať nebudeme. Zistili sme, že okolitý svet je plný nebezpečenstiev a predátorov, vyžaduje odvahu a zodpovednosť. Toho sa obávame. Odovzdane sa preto vraciame do kotercov farmy zvierat, ktoré nám otvára hospodár Babiš. Uniká nám, že sa tým zbavujeme toho najcennejšieho – osobnej slobody. Hlavne aby tam bolo teplo, pokoj a dostatok otrúb.
Ako by sa mohlo Česko z tých kotercov zase dostať von?
Hlavne by sme sa do nich nemali s takou ľahkosťou vracať. Problém nemá riešenie len vo voľbe prezidenta. Ten má byť predovšetkým symbolom, mravným vzorom. Podstatná je zmena prístupu každého z nás. Obávam sa, že väčšinovo ju môže vyvolať len obmedzenie konzumu, voľného pohybu osôb. Potom by mohlo dôjsť aj na prejavy občianskej neposlušnosti. To už by bolo neskoro. Ide o to, aby sme namiesto boja s psychopatmi investovali svoju energiu do podpory pozitívneho. Podpory odvážnych, nezávislých a slušných politikov, policajtov, sudcov, žurnalistov… Trvali na dodržiavaní morálky a zákonnosti, sami sa tak správali.
