Aká je teraz bezpečnostná situácia vo Francúzsku? Ako to vyzeralo v mestách počas konania predvianočných a vianočných trhov?
Naposledy som bol vo Francúzsku v septembri, v októbri a v novembri. Nemôžem sa teda vyjadriť bezprostredne o predvianočných trhoch. Ale neviem o žiadnom atentáte spáchanom tento rok pri tejto príležitosti.
Sú známe prípady z Európy, keď sa rušia vonkajšie kresťanské prejavy Vianoc, aby to „neurážalo“ moslimov. Ako to vyzerá vo Francúzsku? Poznáte nejaké podobné prípady?
Viem len, že v decembri 2016 sa nekonala polnočná svätá omša v historickom rímskokatolíckom kostole v centre obce Châtillon na parížskom predmestí, kde býva najväčšia časť mojej rodiny.
Napísali ste: „Paríž, kedysi kultúrna metropola Európy, je čoraz viac africkým a arabským mestom.“ Môžete to rozviesť a opísať, ako to v hlavnom meste vyzerá?
V Paríži a na predmestiach sa skrátka stále zmenšuje podiel obyvateľov európskeho pôvodu. Povedal by som, že v súčasnosti predstavujeme len asi polovicu populácie. Druhú polovicu tvoria tí, ktorí sú zjavne pôvodom z Afriky a Ázie. Medzi nimi sú, samozrejme, aj kresťania alebo príslušníci iných vyznaní, ale väčšinu z nich tvoria moslimovia.
V parížskej oblasti je aj mnoho moslimov európskeho pôvodu. Sú to predovšetkým Francúzky, ktoré sa vydali za moslimov. Mnoho z nich, ale nie všetky, možno ľahko rozoznať podľa toho, ako sú oblečené. A deti prakticky všetkých týchto zmiešaných párov sú, samozrejme, vychovávané ako moslimovia.
Ďalej ste uviedli: „Navštívil som teraz aj Marseille. Vystúpil som na stanici Saint-Charles, kde 1. októbra 2017 moslimský terorista zabil dve mladé Francúzky. Terorista sa zdržiaval vo Francúzsku ilegálne. Zadržali ho, ale nebol ani vypovedaný z krajiny, ani umiestnený v takzvanom centre de détention administrative (stredisku administratívnej väzby). Všetky sú totiž preplnené. Vo všetkých týchto strediskách vraj majú miesto pre 1 800 osôb. Pritom vraj každoročne zatýkajú asi 90 000 osôb, ktoré sa zdržiavajú vo Francúzsku bez povolenia.“ Takže vo Francúzsku tých ilegálov či teroristov potom púšťajú na slobodu?
Teroristov, ktorí zjavne spáchali zločin, samozrejme, na slobodu nepúšťajú. Často však púšťajú tých, ktorých zadržali bez dokladov oprávňujúcich ich na pobyt vo Francúzsku. To bol konkrétne prípad toho Tunisana, ktorý v októbri zabil dve Francúzky na stanici Saint-Charles v Marseille.
A ako to vlastne vyzerá v Marseille? Je pravda, že už je to prakticky moslimské mesto?
Povedal by som, že väčšina marseillských štvrtí je zmiešaná, v proporcii podobná ako v parížskej oblasti. Lenže v Marseille sú aj štvrte, kde sa zdá, že tam bývajú len samí moslimovia. V obchodoch, v kaviarňach tam vidíte prakticky len severoafrické tváre.
Bývalý predseda Francúzsko-českej obchodnej komory Jean-Pierre Hottinger a kandidát francúzskeho Národného frontu do parlamentu v posledných voľbách v rozhovore pre server ParlamentníListy.cz povedal, že vo Francúzsku sa schyľuje k občianskej vojne… Je to tak?
Obávam sa, že to tak skutočne je. Ale povedal by som, že to je ešte pomerne optimistická perspektíva. Počíta totiž s tým, že aspoň časť Francúzov sa ešte bude chcieť brániť. Ja sa obávam viac toho, že Francúzi sa jednoducho podriadia nadvláde moslimov bez boja.
Posledná vojna, ktorú Francúzi vyhrali, sa skončila pred 99 rokmi. Odvtedy už len stále a všade prehrávali. Už v roku 1940 hovorili: „Lepšie byť živým Nemcom ako mŕtvym Francúzom!“ A vtedy si ani nemohli byť istí, že ich Nemci prijmú medzi seba, do svojho národa. U moslimov to majú isté. Islam učí, že jeho verní majú povinnosť viesť džihád, svätú vojnu proti neveriacim, kým sa neobrátia na islam alebo sa aspoň nepodriadia nadvláde moslimov.
To, že moslimovia zaútočia, sa mi teda zdá možné. Ale oni vlastne ani nebudú musieť útočiť. Budú sa do Francúzska pchať čím ďalej, tým viac. Z mnohých Francúzov sa stanú moslimovia a potom budú môcť spoločne úplne demokraticky ovládnuť krajinu. A že sa im aspoň niektorí Francúzi budú chcieť brániť, to sa mi zdá už oveľa menej isté.
Čo hovoríte na vládnutie prezidenta Macrona?
Vládnutie prezidenta Macrona mi nedáva príliš veľkú nádej, že bude chcieť niekedy Francúzsko brániť. A, bohužiaľ, nie je sám.
Vieme, že Macron sa odlúčil od socialistov a založil svoju vlastnú stranu. Jej vedenie zveril svojmu priateľovi, dlhoročnému socialistickému poslancovi Richardovi Ferrandovi. Ten predtým viedol Zväz francúzsko-palestínskej solidarity, ktorý je pokladaný nielen za antisionistický, ale aj vyložene za antisemitský. Snažil sa, mimochodom, aby bol Hamas vyňatý zo zoznamu teroristických organizácií.
Napriek tomu veľký rabín Francúzska pred druhým kolom prezidentských volieb vyzýval svojich veriacich, aby volili Macrona. Ja som k tomu vo Francúzsku napísal, že si kladiem otázku, či pán veľký rabín vie, že ak judaizmus učí ctiť pamiatku predkov, tak ešte viac nalieha na povinnosť zabezpečiť prežitie potomkov. A pridal som aj citáty krajne brutálnych protižidovských prejavov vyslovených moslimskými vedúcimi činiteľmi. Tie som uverejnil aj tu v Prahe na serveri eurabia.cz, v článku O knihách rabína Jonathana Sackse, ktorý bol uverejnený 23. decembra 2017.
Emmanuel Macron Zdroj: TASR
Aká je situácia Národného frontu? Banky mu vraj odmietajú poskytnúť služby a táto strana je v kríze…
Čítal som, že jediná banka, ktorá nakoniec poskytla Národnému frontu úver, bola istá česko-ruská banka. Povedal by som, že naša krajina a ostatné kedysi komunistické krajiny by mohli viac pomáhať západoeurópskym krajinám sa mobilizovať. My nepotrebujeme trpieť žiadnym komplexom viny, že sme moslimov kolonizovali. My sme im dodávali zbrane na dlh a ešte dnes od nich ťažko vymáhame naše pohľadávky. Cvičili sme, školili sme a liečili sme ich teroristov.
Pamätám si, že som o tom hovoril v Suchdole, po výbuchu nálože na palestínskom diplomatickom zastupiteľstve. Pripomínal som tiež, že Palestínčania sa priatelili nielen s Hitlerom, ale aj s Brežnevom. Súčasný prezident palestínskej autonómnej správy Mahmúd Abbás študoval v 70. rokoch v Moskve. Napísal tam doktorskú tézu, v ktorej tvrdil, že nacisti žiadnych Židov nevraždili. To bol vraj len výmysel sionistov, ktorí tak chceli ospravedlniť, že zabrali Palestínu jej obyvateľom.
Existuje vôbec pre Francúzsko ešte nejaká šanca, aby sa politika posunula k lepšiemu a krajina sa zachránila pred islamizáciou? A neskončí sa to tak, že krajina bude rozdelená na islamské a neislamské časti, ako sa o tom už hovorí?
Nemyslím si, že Francúzsko bude len tak rozdelené na islamskú a neislamskú časť. Islamisti budú chcieť ovládnuť celé Francúzsko. Ak sa im Francúzi budú brániť so zbraňou v ruke, tak, samozrejme, nemožno vylúčiť, že, prinajmenšom dočasne, k rozdeleniu dôjde.
„Západná demokracia“ je nám predkladaná ako vzor, ako ideál. Ale vieme, že Marine Le Penová je perzekvovaná za to, že na Twitteri zverejnila fotografie popraveného amerického novinára Islamským štátom vrátane odrezanej hlavy. V Nemecku odsúdili žurnalistu Michaela Stürzenbergera na šesťmesačné podmienečné väzenie za zverejnenie fotografie, na ktorej si jeruzalemský mufti hadži Amin al-Husseini podáva ruku s Adolfom Hitlerom… Existuje na Západe stále sloboda a demokracia?
Povedal by som, že zo Západu k nám dnes prichádza predovšetkým odraz zbabelosti a zdegenerovanosti tamojších ľudí.
Čo sa týka Michaela Stürzenbergera, povedal by som, že jeho prípad to ilustruje obzvlášť zreteľne. Veľký jeruzalemský mufti hadži Amin al-Husseini bol strýkom Jásira Arafata (ktorého skutočné priezvisko bolo tiež Husseini). Písal som, že v meste Ramallah, kde sídli palestínska autonómna administratíva, som videl hlavnú triedu s názvom Amin Husseini. A že som precestoval štyri kontinenty, aby som na predmestí Jeruzalema videl triedu, ktorá nesie meno nacistického vojnového zločinca.
Amin Husseini organizoval masakre Židov v Jeruzaleme a v Hebrone v rokoch 1920 a 1929. Potom viedol povstanie proti Britom. Po jeho potlačení utiekol do Iraku, ktorý vstúpil do vojny na strane nacistického Nemecka. Potom utiekol do Nemecka, kde ho prijal Hitler. Aj vo veľkom židovskom náučnom slovníku Encyclopaedia Judaica je fotografia Amina Husseiniho, ktorý sa priateľsky zhovára s Hitlerom.
Husseini potom organizoval moslimské divízie SS v okupovanej Juhoslávii, ktoré sa zúčastnili na vyvražďovaní Židov a masakroch Srbov. Na konci vojny dobre vedel, kým sa má nechať zajať. Nechal sa zajať Francúzmi. Tých Juhoslávia požiadala o jeho vydanie. Ale Francúzi predsa nemohli nechať padnúť tohto moslimského hrdinu do rúk Juhoslovanov, ktorí by ho iste odsúdili na smrť. Museli predsa rešpektovať svojich moslimských poddaných, od ktorých už vtedy boli takí závislí. Tak mu umožnili utiecť.
Ak Michaela Stürzenbergera nemecký súd odsúdil za uverejnenie spomínanej fotografie, tak to dobre ilustruje pokrytectvo, povedal by som úplnú morálnu zdegenerovanosť súčasného Nemecka. Oni predsa dnes nechávajú zaplaviť svoju krajinu Arabmi a nútia aj ostatné krajiny Európskej únie nechať sa nimi zaplaviť, aby svetu dokázali, že oni predsa nemajú nič spoločné s tými zlými rasistami, ktorými boli ich rodičia a starí rodičia! Oni si napokon vybrali za hlavu štátu bývalú vernú občianku komunistického východného Nemecka. Oni sú predsa pokrokoví, aj keď úplne zlikvidovali „reálny socializmus“ v bývalej NDR a aj keď im prosperujúci kapitalizmus umožňuje toľko konzumovať.
Čo sa týka Marine Le Penovej, uverejniť fotografiu amerického novinára zavraždeného islamistami – to je predsa podnecovanie občanov k nenávisti voči moslimom. A na to sú paragrafy!
„Myslím si, že dnes sú krajiny ako Česká republika pre nás dobrým príkladom a vzorom. Stoja pevne proti Európskej únii, ktorá im chce nadiktovať, koľko majú prijať ľudí. A EÚ hovorí, že tieto štáty bude penalizovať, ak to nesplnia. Tieto štáty strednej Európy podporujem v ich postoji a v ich odpore k Bruselu. V súčasnosti štáty ako Česká republika, Poľsko, Maďarsko (pán Orbán) a Slovensko bránia Európu tak, ako ste to robili v minulosti. Bojovali ste proti Turkom a mnohým ďalším inváziám a teraz to robíte znovu. Znovu môžeme byť zachránení Čechmi a ďalšími národmi strednej Európy a som hrdý na to, že tu s vami môžem byť. Prial by som Holandsku, Belgicku, Spojenému kráľovstvu a Francúzsku, aby mali takých politických lídrov, akých máte vy. Takých lídrov, akým je Tomio,“ povedal v rozhovore pre Parlamentné listy Geert Wilders. Čo si o tom myslíte?
Plne súhlasím so slovami Geerta Wildersa. Ľutujem, že som sa nemohol zúčastniť na stretnutí Hnutia za Európu národov a slobody, ktoré sa konalo 16. decembra v Top hoteli Praha.
Čo sa týka konkrétne Českej republiky, myslím si, že môžeme byť hrdí napríklad na to, že náš prezident Miloš Zeman podporil iniciatívu amerického prezidenta uznať Jeruzalem za nedeliteľné hlavné mesto Izraela.
Čo sa týka strednej Európy ako celku, myslím si, že vytvorenie koaličnej vlády v Rakúsku, ktorej sedem členov z 22 predstavuje stranu FPÖ, by mohlo slúžiť ako model konkrétne Francúzsku. A vo francúzskych médiách som čítal, že predstavitelia tejto strany sa budú usilovať, aby aj Rakúsko premiestnilo svoje veľvyslanectvo z Tel Avivu do Jeruzalema.
Už vlani som písal, že Rafi Eitan, bývalý náčelník generálneho štábu izraelskej armády, bývalý predstaviteľ tajných služieb, ktorý v roku 1960 organizoval únos Adolfa Eichmanna z Argentíny, prišiel v lete 2016 do Viedne podporiť kandidatúru Norberta Hofera z FPÖ na post prezidenta republiky.
Čo sa týka Tomia Okamuru, oceňujem, že nezaváhal porovnať islam s nacizmom. V každom prípade, antisemitizmus týchto dvoch ideológií je veľmi podobný. Ešte raz vyzývam čitateľov pozrieť sa na server eurabia.cz na môj článok O knihách rabína Jonathana Sackse, ktorý tam uverejnili 23. decembra 2017. Veľmi ma potešilo, že v novembri bol pán Tomio Okamura zvolený za podpredsedu Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky. Dúfam, že urobí ešte dobrý kus práce, aby sme mohli ešte dlho zostať slobodnými občanmi našej vlasti.
Marine Le Penová, Tomio Okamura a Geert Wilders Zdroj: Lukáš Petřík
Dr. Martin Janeček (narodený v roku 1942 v Prahe) má po matke židovských predkov a jeho otec bol katolík. Má český, francúzsky a izraelský pas. V roku 1964 odišiel antikomunista Janeček do zahraničia a usadil sa vo Francúzsku, kde získal občianstvo. Na Parížskej univerzite vyštudoval dejiny, dejiny umenia a medzinárodné vzťahy. Po dosiahnutí doktorského titulu pôsobil ako učiteľ na škole výtvarných umení v Orléanse a v Paríži, od roku 1976 až do dôchodku pracoval na francúzskom ministerstve školstva. Od roku 1979 žije striedavo v Prahe a v Paríži. Publicisticky sa angažuje v problematike vzťahov s moslimským svetom, o ktorom sa veľa dozvedel počas svojich ciest od Maroka až po Malajziu. Svoje poznatky a názory publikuje vo francúzskych a českých médiách (Prostor, Křesťanská revue, Proglas, Slovo z Jeruzaléma). Je autorom knihy Islámská rozpínavost včera, dnes a zítra.
