Nemecko a Francúzsko sa starajú o cudzie dane miesto svojich. Ekonómka Šichtařová odhaľuje, čo je v pozadí. A pridáva šokujúce zistenie

0
Markéta Šichtářová (Autor: Hans Štembera)

Francúzsky ekonóm Thomas Piketty, autor bestselleru o nerovnosti v spoločnosti Kapitál v 21. storočí, upozornil, že východné krajiny Európskej únie sú v skutočnosti už dávno čistými platcami. Suverénne najhoršie pritom vychádza Česko, pretože v rokoch 2010 – 2016 odišlo 7,6 percenta českého hospodárskeho výkonu v kapitálových príjmoch na západ, zatiaľ čo opačným smerom z európskeho rozpočtu to bolo 1,9 percenta. Tvrdí tiež, že európska integrácia síce východným krajinám priniesla vyššiu produktivitu ich ekonomík a pracovné miesta, ale zisky sú z veľkej časti transferované na západ, a preto vzniká pocit koloniálnych pomerov. Čo si myslíte o tejto jeho úvahe?

Vcelku trefná úvaha. Doplnila by som k nej ešte jeden dôležitý čriepok. Aj keby – čisto hypoteticky – bolo naše členstvo v EÚ rozpočtovo neutrálne, teda keby sme do spoločného rozpočtu zaplatili rovnaký objem peňazí, aký by sme potom zasa vyčerpali na dotáciách, našu krajinu by to poškodilo. A to preto, že by tým došlo k chybnému prerozdeleniu peňazí: vlastne by sme vybrali peniaze od tých, ktorí sú šikovní a vedia ich svojím podnikaním vytvárať, a na dotáciách by sme ich potom venovali tým, ktorí efektívni nie sú a peniaze generovať nevedia.

Čiže aj keby sme boli vo vzťahu k EÚ rozpočtovo neutrálni, našu ekonomiku (českú – pozn. PL.sk) by to spomaľovalo! To môže byť pre mnoho ľudí šokujúce zistenie, ale pritom je úplne neodškriepiteľné. Je teda dobre, že nielen u nás, ale aj v západoeurópskych krajinách sú ľudia, ktorí si tú strašnú neefektívnosť fungovania Európskej únie uvedomujú.

Nemecko a Francúzsko vo štvrtok predstavili návrhy na ďalšie prehĺbenie spolupráce v EÚ a v eurozóne. Ide im o to, zladiť výšku firemných daní, pretože považujú za nekalú konkurenciu skutočnosť, že Írsko a Maďarsko umelo udržujú extrémne nízke daňové sadzby pre firmy. Je zámer stanoviť minimálne sadzby firemnej dane, proti ktorému je tradične aj Česko, ďalším zo súbojov veľkých a malých členských krajín?

Preboha, čo je na maďarskej sadzbe 19 percent pre právnické osoby „extrémne nízke“? A ak chcete namietať, že pri splnení určitých podmienok môžu malé firmy platiť „len“ 10 percent, tak vám na to poviem, že Maďarsko má zase najvyššiu DPH z celej EÚ, a to 27 percent. Takýto daňový systém nepovažujem ani v najmenšom za mäkký.

Ja si nemôžem pomôcť, ja tie nekalé konkurenčné praktiky vidím skôr na strane Nemecka a Francúzska, ktoré namiesto toho, aby sa starali o svoje vlastné dane a o to, ako uľaviť firmám, majú starosť o cudzie dane, aby náhodou niekto nebol schopný vyrábať a predávať svoj tovar lacnejšie ako tieto krajiny. V skutočnosti si musíme uvedomiť, že Nemecko a Francúzsko všetko pomaly pripravujú na európsku federáciu. Jej atribútmi budú vo finančnej oblasti rovnaké dane, jediný minister financií, spoločné európske dlhopisy, spoločný Európsky menový fond.

Takto vyslovené to vyzerá nevinne. Lenže nevinné to nie je – ide v podstate o to, že Nemecko, a najmä Francúzsko si už konečne uvedomili, že dlhy juhoeurópskych krajín sú nesplatiteľné. Buď sa tieto krajiny nechajú natvrdo zbankrotovať, čo doslova a do písmena položí rad nemeckých i francúzskych bánk, alebo zavčasu sa tento dlh rovnomerne rozprestrie po celej EÚ tým, že sa z Európskej únie stane federácia. Pochopiteľne, sa najväčšie krajiny rozhodli pre túto druhú možnosť. Nám, strednej Európe, ale poväčšine ešte nedochádza, čo v pozadí týchto nápadov na harmonizáciu daní a ďalších vecí stojí.

Európskym centrálnym bankárom sa nepáči príliš silné euro a niektorí z nich vrátane viceprezidenta Vítora Constância tento stav v posledných dňoch kritizovali. Je namieste proti silnému euru nejako zasiahnuť a dá sa od ECB v rámci boja proti nemu očakávať niečo viac než len slovné intervencie?

To je plač na úplne nesprávnom hrobe. ECB si za silnejúce euro môže sama. Keby totiž neexperimentovala s nulovými úrokovými sadzbami a s tlačou peňazí, mala by teraz ešte nejaký manévrovací priestor a mala by k dispozícii nástroje, ako silné euro prípadne ovplyvniť, ak by sa jej nepáčilo. V minulosti si však všetku muníciu vystrieľala a teraz toho so silným eurom veľa nenarobí bez toho, aby to spôsobilo spúšť niekde inde. Klasické devízové intervencie tak, ako ich poznáme napríklad od ČNB, sú v prípade takej veľkej menovej zóny, ako je eurozóna, skôr nepravdepodobné, alternatívne len úplne krajnou a nezvyklou možnosťou. Okrem toho, že bude ECB brblať, toho veľa iného asi neurobí. Brblať ale môže maximálne tak sama na seba.

Vďačnou témou tohto týždňa sa pre médiá stal prudký pokles ceny bitcoinu a ďalších kryptomien. Bitcoin sa ešte pred Vianocami predával tesne pod 20-tisíc dolárov, uprostred tohto týždňa spadla na niektorých burzách jeho cena aj pod 10-tisíc dolárov za kus. Je za tým len obava, že ázijské krajiny, Južná Kórea, Japonsko a Čína, chcú obchodovanie s kryptomenami zakázať alebo obmedziť? A nepodpíše sa tento náhly a masívny prepad na dôveryhodnosti kryptomien do budúcna?

Že bitcoin a ďalšie kryptomeny skorigujú svoju predchádzajúcu cenovú bublinu, bolo úplne jasné, otázka je niekde inde: je to už definitívne prasknutie bubliny alebo príde ešte druhá fáza? Inými slovami: už od kryptomien utiekli skutočne všetci tí, ktorí sa s nimi len špekulatívne hrali, a zostali už iba skutoční skalní fanúšikovia alebo ešte kryptomeny sú stále ovládané prevažne špekulantmi?

Ak je správna prvá možnosť, potom by teraz kurzy kryptomeny mali nejaký čas skôr stagnovať a potom začať znovu, ale už len pozvoľna, rásť. Ak platí druhý variant, potom cena znovu vyletí a potom sa znovu prepadne, ale ešte hlbšie ako dnes. Ja sa prikláňam skôr k druhému variantu.

Obavy, že mnohé krajiny uvalia na kryptomeny regulácie, sú skutočne opodstatnené. Tá snaha tu je. Kryptomeny sú totiž vážnym konkurentom tradičného bankovníctva a tradičné banky by teda najradšej kryptomeny zadupali do zeme. Lenže na druhú stranu, kryptomeny na akúkoľvek zmienku o regulácii reagujú neprimerane citlivo, pretože ako vrcholne špekulatívny inštrument sú precitlivené – také zmienky sa stávajú rozbuškou prudkých cenových pohybov.

Treba dodať, že nemajú pravdu tí, ktorí tvrdia, že kryptomenu regulovať nemožno. Možno. Napríklad tak, že bankám zakážete transferovať platby smerom ku kryptomenovým burzám a späť. Tým veľmi efektívne zamedzíte konvertibilite kryptomeny za národnú menu, čo je jeden z ľahkých spôsobov regulácie a ich potlačenia.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu