VIDEO Ľavica alebo pravica? Ja som volič Smeru, hovoril ešte v roku 2009 šéf Progresívneho Slovenska

Ivan Štefunko sa na videu z roku 2009 vyjadril jasne: „Ja som volil Smer, lebo som si povedal, že to bude šanca… Volil som Smer a preto ja mám plné právo sa pýtať, akým spôsobom Smer vládne, pretože som jeho volič… Ja som nikdy nepovedal, že Smer tu niečo zle robí. Ja som povedal, že ľavičiari nie sú tí, ktorí kradnú.“ 

 

Tieto vety predniesol novopečený predseda Progresívneho Slovenska v diskusii, na ktorej sa pred deviatimi rokmi zúčastnil aj poslanec Smeru Ľuboš Blaha a analytik Eduard Chmelár, známy svojimi ľavicovými názormi. Parlamentné Listy oboch pánov, ktorým Štefunko na videu tyká, kontaktovali a dali im priestor vyjadriť sa.

 

Podľa Chmelára sa Štefunko dnes snaží navodiť dojem, že Progresívne Slovensko bude ľavicové. „Politika, ktorú majú, však časť ľavicových voličov sklame,“ dodal analytik pre PL. Šéf progresívnych však na sneme vyhlásil, že Progresívne Slovensko (PS) je „centristické a liberálne hnutie, lebo staré nálepky ako ľavica a pravica už neplatia“. 

Po takmer desiatich rokoch od chvíle, keď súčasný líder hnutia PS priznal, že svojho času volil Smer-SD, sa jeho politické preferencie, zdá sa, zmenili. Aspoň podľa toho, ako ostro sa Štefunko dištancoval od prípadnej spolupráce s najsilnejšou politickou stranou na Slovensku. 

 

Líder progresívnych na sneme hnutia v Žiline vyhlásil, že PS chce efektívnejšie fungovanie štátu, odstránenie korupcie a zlepšenie podnikateľského prostredia, a to všetko bez smerákov. „Smer-SD tu vládol 10 rokov a nepriniesol žiadne zásadné zlepšenie života ľudí. Preto si myslíme, že generácia, ktorá tam je, nemá šancu uspieť a efektívne vládnuť tejto krajine,“ vyhlásil Štefunko. 

 

Zdroj:YouTube/n3zavisly

 

K odmietavému postoju voči prípadnej politickej spolupráci so Smerom aj k výrokom Ivana Štefunka spred niekoľkých rokov sa poslanec Ľuboš Blaha pre PL vyjadril takto: „Ivan veľmi ostentatívne spomínal, že Smer-SD volil a aj keď ho kritizoval, tak sa predstavoval ako volič Smeru, takže toto jeho momentálne salto mortale, ktoré predvádza, je tak trošku kuriózne. Jeho vyjadrenia o tom, že vylučuje zo spolupráce len stranu Smer, politologicky vnímam ako signál voličom Smeru, že tu nie je pre nich. (PS) je jedna normálna liberálna pravicová strana, ktorá chce osloviť voličov SaS,“ myslí si Blaha. 

Poslanec koaličnej strany dodal, že Štefunko podľa neho odmietnutím Smeru iba splnil základnú poučku platnú pre každého, kto chce osloviť voličov SaS. „Musíte nenávidieť Fica viac ako Sulík. To je jediný spôsob, ako môže Štefunko osloviť tento druh voliča,“ zdôvodnil Blaha. 

 

Smerák si myslí, že PS nemá zrejme záujem osloviť ľavicového voliča, čo odvodzuje z vyjadrení predsedu hnutia. „Keby chcel (Štefunko) osloviť ľavicového voliča, tak by v prvom rade neurážal voličov Smeru, de facto aj seba. Lebo keď poviete, že nebudete spolupracovať s danou stranou, tak tým urážate aj jej voličov. Ako keby sa chcel (Štefunko) ešte prudšou rétorikou voči Smeru vyviniť z toho, čo každý vie, že kedysi Smer minimálne volil,“ povedal Blaha pre PL. 

 

„Nechcem mu ale nijakým spôsobom odkazovať niečo cez médiá. Nikdy som s ním nemal osobný konflikt a pokiaľ sa mu podarí osloviť nejakých pravicových voličov, ktorí sú už znechutení z populizmu Richarda Sulíka, tak verím tomu, že Progresívne Slovensko by bolo určite civilizovanejším zástupcom pravicového liberalizmu, ako je SaS,“ dodal na záver krátkeho rozhovoru poslanec. 

K tomu, akých voličov PS nakoniec osloví, sa vyjadril aj analytik Eduard Chmelár. Ten budúcnosť nového hnutia nevidí v ružových farbách. 

 

„Naozaj môže byť maximálne doplnkom na politickej scéne a tá strana je postavená úplne zle. Progresívne Slovensko je stredopravá strana, ktorá pomýlila ľavičiarov, ktorí si myslia, že to tak má byť. Je to podobné ako saska, ktorá mala liberálnych voličov, ale Sulík ich veľmi rýchlo vyviedol z omylu. Toto bude podobné,“ predpovedá Chmelár. 

 

Analytik Eduard Chmelár (zdroj: TASR)

 

Chmelár predpovedá „progresívnym“ pri najlepšom možnom vývoji podporu siedmich až ôsmich percent voličov, aj to iba pri ideálnych politických podmienkach a tie podľa analytika nie sú nikdy ideálne. Chmelár si myslí, že Štefunko skutočným ľavičiarom nikdy nebol, ale chcel byť vždy v politike. „Jeho zameranie je skutočne bližšie k liberalizmu,“ dodal analytik pre PL. 

Na to, či sa Štefunko skutočne pripravil o ľavicových voličov, keď odmietol spoluprácu so Smerom, ako tvrdí Blaha, sa Parlamentné Listy opýtali Jána Baránka. Analytik je iného názoru a myslí si, že to vôbec nemusí byť pravda a dodáva aj dôvody. 

 

„Smer nie je totiž typická ľavicová strana. Má veľa z konzervatívnej strany a vníma ľavicovosť trochu inak ako sociálne demokracie v Európe. Smer vníma ľavicovosť prostoreko prostredníctvom ad hoc sociálnych zvýhodnení, ako sú balíčky a podobne, ale Smer v ideologickej oblasti nie je vôbec ľavicová strana,“ povedal analytik. 

 

Na otázku, či je Progresívne Slovensko viac ľavicovo alebo pravicovo orientované, Ján Baránek uviedol, že na takéto hodnotenie si budeme ešte musieť počkať. „Z toho, čo vieme, je to ľavicovo liberálna strana, ale aká bude nakoniec, nevieme, pretože už som zaregistroval isté názorové rozdiely vo vedení,“ vysvetlil. 

 

Analytik dodal, v čom vidí rozkol vo vnútri mladého politického hnutia, ktoré si tento mesiac zvolilo svoje prvé vedenie. „Niektorí z predstaviteľov tejto novej strany napríklad agendu LGBTI vôbec nepovažujú za prvoradú a môžu ju nakoniec odsunúť niekam na koniec,“ uviedol Baránek príklad. 

Zdroj: Facebook/Progresívne Slovensko

 

Podľa analytika dnes nie je dosť dobre možné deliť strany na ľavicové a pravicové, ale skôr na liberálne, konzervatívne a neomarxistické. „Veľa prvkov toho, čo dnes mylne nazývame liberalizmom, je vlastne neomarxizmus. To nemá s liberalizmom nič spoločné, lebo ak si napríklad vezmete agendu LGBTI, tak to nie je pôvodne agenda liberálov. Pôvodne ju začali presadzovať komunistické strany, ktoré boli riadené Moskvou a najlepšie sa to ukázalo na Komunistickej strane USA, ktorá túto agendu úplne prevzala v osobe Angely Davisovej, ktorá bola predsedníčkou Komunistickej strany USA,“ načrel analytik do histórie. 

 

Baránek ďalej uviedol, že nevie, prečo LGBTI agendu komunistov postupne prebrali liberálne strany, ale podľa neho sa tým stali ľavicovými stranami s istými prvkami liberalizmu. 

 

V prípade Progresívneho Slovenska záleží podľa Baránka na tom, ktoré krídlo v strane začne nakoniec prevažovať. Na to si však budeme musieť počkať. V tom, komu by mohli progresívci nakoniec odoberať voličov, sa Baránek zhoduje s poslancom Ľubošom Blahom (Smer-SD). 

 

„Keď prevládne to názorové krídlo, ktoré začne posúvať feminizmus a LGBTI otázky, tak neviem, odkiaľ budú brať hlasy, lebo toto nie je na Slovensku populárna agenda medzi voličmi. Pokiaľ prevládne to iné krídlo, tak potom to bude strana, ktorá sa môže uchádzať o voličov typu SaS a SDKÚ,“ povedal analytik. 

 

Analytik Ján Baránek (zdroj: TASR)

 

To, či sa nakoniec podarí hnutiu Progresívne Slovensko preraziť až do Národnej rady SR, bude podľa Jána Baránka závisieť od toho, akú agendu budú jeho predstavitelia nakoniec presadzovať. 

V súvislosti s ideovým a politickým smerovaním PS len pripomeňme, že súčasný, novozvolený šéf tohto hnutia sa v minulosti profiloval ako presvedčený ľavičiar, pričom bol aj členom Mladej demokratickej ľavice. V rozhovore pre denník Sme z roku 2006 Štefunko hovorí aj o stredoeurópskych nadáciách financovaných z amerických peňazí, ktoré robia protikubánsku kampaň. 

 

„Podľa mňa proletariát 21. storočia sú rôzne väčšie či menšie utláčané menšiny, ktoré sú spoločensky znevýhodnené. Odpoveď pre ľavicu, ktorá by chcela mať dlhodobý a trvalo udržateľný program, by mala byť integrácia týchto novodobých proletariátov do spoločnosti,“ povedal denníku Štefunko pred dvanástimi rokmi. 

 

Líder progresívnych v tom istom rozhovore vyjadril aj svoj vzťah k federalizácii Európy. Koncept národného štátu označil Štefunko za mŕtvy, pretože podľa neho v dnešných ekonomických globálnych pomeroch nemá šancu uspieť. „Federálna Európa by nepripustila utláčanie malých štátov či malých národov, alebo kultúr práve preto, že tých malých štátov a malých kultúr je v celej EÚ prevaha,“ uviedol. 

 

So žiadosťou o odpoveď na otázku, prečo a kedy Ivan Štefunko zmenil názor na Smer-SD, sme sa obrátili na hnutie Progresívne Slovensko, ktorému predsedá. Reakciu sme však do vydania článku nedostali a text s ňou budeme aktualizovať.