Nielen v Česku sa hovorí, že je ohrozená západná „liberálna demokracia“. Ale môže byť vôbec Západ vzorom? Napríklad Marine Le Penovú stíhajú za to, že na Twitteri zverejnila fotografie popraveného amerického novinára Jamesa Foleyho Islamským štátom vrátane odrezanej hlavy. V Spojenom kráľovstve pokutovali muža, ktorý verejne čítal vyjadrenie Winstona Churchilla o islame. V Nemecku odsúdili žurnalistu Michaela Stürzenbergera na šesťmesačné podmienečné väzenie za zverejnenie (inak z verejných zdrojov dostupnej) fotografie, na ktorej si jeruzalemský mufti hadži Amin al-Husseini podáva ruku s Adolfom Hitlerom. Od 1. októbra platí v Nemecku zákon, podľa ktorého sú sociálne siete ako Facebook, YouTube alebo Twitter povinné do 24 hodín odstrániť zo svojich stránok „kriminálny obsah“, napríklad „ohováranie“, a to bez ohľadu na to, či sú zverejnené fakty pravdivé alebo nie. Pokuta môže dosiahnuť až päťdesiat miliónov eur…
Najprv opravme niekoľko nepresností z týchto uvedených informácií, ktoré sa široko tradujú a opakujú.
Prosím…
Predseda malej strany Liberty GB Paul Weston, s ktorým sa osobne poznám, nebol za citáciu Churchilla pokutovaný, ale zatknutý, vypočutý, po niekoľkých hodinách prepustený a zbavený obžaloby. Pozoruhodné na tomto prípade však bolo, že udanie za možné podnecovanie k rasovej nenávisti (či ako presne znie paragraf, podľa ktorého mal byť obžalovaný) nepochádzalo od niekoho takýmto zločinom postihnutého, ale od pohoršenej Angličanky, ktorá už zrejme citácie Churchilla pokladala za trestný čin a zavolala políciu, ktorá Westona prišla zatknúť s antonom a šiestimi uniformovanými. Vypovedá to viac o pomätenosti Britov uchyľujúcich sa k udavačstvu než o čomkoľvek inom. To bolo už v roku 2014 a tá pomätenosť odvtedy ešte zosilnela a vtelila sa do zákona o „hate speech“, ktorá je definovaná ako čokoľvek, čo ktokoľvek ako nenávistný prejav vníma, pričom nevinu musí dokazovať obžalovaný.
Na fotografii, ktorú zverejnil Stürzenberger, nie je s jeruzalemským muftim Hitler, ale nejaký gauleiter s hákovým krížom na rukáve. Stürzenbergera absurdne obžalovali za zverejňovanie nacistických symbolov, ktoré je v Nemecku trestné. Čo, samozrejme, nič nemení na fakte kolaborácie arabských (a v tomto prípade hlavne bosnianskych) moslimov s nacizmom. Radil by som však nebrať práve toto ako paušálny dôkaz kolaborácie islamu s nacizmom. Proti nemecko-taliansko-japonskej Osi tiež bojovali tri milióny indických moslimov v britských uniformách a marockých moslimov vo francúzskych uniformách.
A teraz k tej „liberálnej demokracii“ – a ospravedlňujem sa, že na to idem zdĺhavo, aby nám bolo jasné, čo sa vlastne deje…
Tak poďme teda k tej stále omieľanej „liberálnej demokracii“…
Česi horliaci za obranu liberálnej demokracie zamrzli v 90. rokoch a nevšimli si, že tá ctená liberálna demokracia sa v západnej Európe – ale tiež v Kanade a sčasti aj v USA za Obamovho prezidentovania – medzitým premenila na čosi podobné socializmu s ľudskou tvárou. Rozdiel je v tom, že ten český sa pokúšal smerovať od totality k demokracii, zatiaľ čo tento smeruje od demokracie k totalite.
Barack Obama Zdroj: SITA
Ekonomicky to znamená rozširovanie štátneho sektora, rastúce percento štátnych zamestnancov a osôb prijímajúcich rôzne formy štátnej finančnej podpory, subvencií a grantov. Takzvaný „welfare state“, čiže štát sociálneho zabezpečenia, často česky chybne prekladaný ako „štát blahobytu“. Financuje sa to čiastočne zvyšovaním daní, ale z väčšej časti dlhom. Ten vo väčšine západných krajín dosahuje takú hodnotu, že ho nestačia splácať a požičiavajú si čoraz viac. Kedy tá bublina praskne a celá západná ekonomika sa zosype, je predmetom špekulácií, ale že sa to nevyhnutne jedného dňa stane, sa už nedá pochybovať.
Je v tom politický zámer, pretože čím viac ľudí je závislých od štátu, tým viac ich bude voliť vlády, ktoré ich budú zabezpečovať. To núti aj pôvodne konzervatívne (alebo ekonomicky liberálne) strany robiť zabezpečovaciu politiku, až sa aj tie nominálne pravicové stávajú prakticky ľavicovými. Čiže celé politické spektrum sa posúva doľava, a čo bolo kedysi obyčajne konzervatívne (teda spoliehajúce sa na individuálnu zodpovednosť, ktorá nezávisí od štátu), sa označuje za extrémne pravicové. A čo bolo vtedy liberálno-demokratické, sa dostáva do područia extrémnej ľavice, ktorá sa na to už pol storočia pripravovala postupným prenikaním do inštitúcií a posilňovaním takzvaných neziskových či mimovládnych organizácií (NGO). Dnešná „liberálna demokracia“ je teda politická štruktúra extrémnej ľavice, ktorá vstrebáva aj také javy, ako je rýdzo fašistické hnutie Antifa. Naľavo od nej už nič ľavicovejšie nie je.
S ekonomickou kontrolou štátu prichádza ruka v ruke aj kontrola politická, kultúrna, informačná a vzdelávacia. Tým sa marxistická nenávisť k samotnej podstate západnej civilizácie (individuálna zodpovednosť, absolútna sloboda slova, rovnosť príležitostí bez zaručenej rovnosti výsledku, malý štát) presúva z opozície do vlád. Tie sa potom snažia konsolidovať moc globálne, v nadnárodných štruktúrach, akou je typicky Európska únia. A nie je to len nejaké sprisahanie niekoľkých stoviek „globalizátorov“, ale aj masívna hypnotizácia miliónov ľudí podieľajúcich sa na výkone akejkoľvek moci, od nadnárodnej a štátnej po lokálnu, mediálnu, justičnú a edukačnú.
Zoštátňovaniu a znadštátňovaniu spoločnosti sa potom nemôžu vyhnúť ani veľké korporácie a nezostáva im nič iné, ako sa pripojiť k zoštátňovacej a nadštátňovacej politickej hre, pričom vzniká ekonomicko-politický systém, ktorý by sme mohli nazvať „štátny kapitalizmus“ alebo „korporačný socializmus“ podľa toho, z ktorej strany sa na neho pozeráme. Ekonomická moc sa presúva z rúk prirodzeného kapitalizmu veľkého počtu organicky vznikajúcich a zanikajúcich stredných a malých podnikov (čiže strednej triedy) do rúk nadnárodných korporácií kolaborujúcich s vládami a nadnárodnými štruktúrami. Tak sa miliardári ako George Soros alebo Richard Branson (a stovky ďalších) stávajú kolaborantmi novej totality, ktorá kombinuje to najhoršie z kapitalizmu s tým najhorším zo socializmu (okrem – zatiaľ – väzníc a gulagov). A tak sa tiež vďaka tejto kolaborácii ľavicoví politici ako Blair alebo Clintonovci stávajú multimilionármi.
Tak sa, paradoxne, konzervatívna pravica stáva zástancom nielen tej postupne vyvlastňovanej, šikanovanej a chudobnejúcej strednej triedy, ale aj tých najnižších vrstiev udržiavaných na najnižšej znesiteľnej ekonomickej úrovni kartelizáciou korporácií. A tak sa tiež, ešte paradoxnejšie, naivní českí „liberálni demokrati“ nevedomky a v hypnóze stávajú kolaborantmi nového totalitného systému, ktorý sem tečie tentoraz zo Západu, ktorý už dávno nie je tým bezpečným a slobodným Západom, do ktorého sa v roku 1990 dúfali vracať. Príčinou je krutá ignorancia až aktívne odmietanie nechať sa informovať. A nemýľme sa, nejde len o systém, ktorý ešte len vzniká. Je už pevne nastolený vo všetkých západných krajinách, s cenzúrou, vylučovaním zo zamestnania, trestaním „nekorektných“ názorov a zverejňovania faktov o excesoch tohto systému. Opozícia proti nemu alebo len odbočenie od oficiálnej verzie udalostí a ideí sa znevažuje nálepkami ako extrémizmus, fašizmus, nacizmus, v najlepšom prípade „populizmus“. Zmeny, ktoré sa prejavili vo voľbách uplynulý rok (Trump, posilnenie Geerta Wildersa v Holandsku, AfD v Nemecku, SPD v Česku, FPÖ v Rakúsku), sú precitnutie a revolta bezmocných – či prinajmenšom „zbezmocňovaných“ – proti silnejúcej absolútnej moci tohto totalitného systému.
Vy priebežne monitorujete islamizáciu v západnej Európe. Sú niektoré veci a udalosti, na ktoré by ste chceli upozorniť?
Jednak to, že tento totalitný systém, stále sa lživo označujúci za „liberálnu demokraciu“, sa spolčil s tou najtotalitnejšou ideológiou a najkrutejšou politickou praxou, aká dnes vo svete existuje. Čím dokazuje, že mu naozaj ide viac o totálne zničenie nenávidenej západnej civilizácie než o jej vylepšenie a nápravu jej chýb.
Jednak by som našich liberálnych demokratov poprosil, aby si pozreli tých 57 islamských štátov (nemusia tam ísť, internet im dá dosť informácií) a vybrali si, ktorému z nich by chceli, aby sa Česko za nejakých desať rokov podobalo, prípadne sa tam odsťahovali. Ak je to pre nich príliš vzdialené, tak aspoň nakuknúť do niektorých západoeurópskych miest, ako sú niektoré štvrte Londýna, Paríža, Bruselu a Berlína alebo Malmö, Marseille, Birmingham (a opäť im na to postačí internet), a rozhodnúť, ktorým z týchto miest by chceli, aby sa za niekoľko rokov podobali české mestá.
Jednak by som im poradil sledovať priebeh islamizácie v Nemecku, kde ročný prírastok počtu zločinov je z 92 percent páchaný imigrantmi, kde počet hlásených trestných činov imigrantov presahuje 200 000 ročne, kde polícia odhaduje prítomnosť najmenej 24 000 cvičených džihádistov z Islamského štátu, kde vláda schválila „obmedziť“ a „legalizovať“ počet imigrantov na 220 000 ročne, kde cenzúra informácií o priebehu islamizácie doľahla už aj na internet s tvrdými pokutami a kde štátna televízia vysiela detské programy, ako krásna svetlovlasá nemecká matka konvertuje aj s dieťaťom na islam.
Podobne by sa mohli informovať napríklad o epidémii znásilňovania Švédok moslimskými gangmi vo Švédsku alebo o dlhodobom zotročovaní a znásilňovaní desaťtisícov britských pubertiačiek pakistanskými gangmi. Alebo o desaťtisícoch prípadov genitálneho mrzačenia dievčatiek v Británii a Nemecku. O štatistikách sympatií mladých európskych moslimov s Islamským štátom a zákonmi šaría. O prepočtoch prieskumových firiem ako Pew Research, ktoré do roku 2050 predpovedajú 20- až 30-percentnú islamskú populáciu v niekoľkých európskych krajinách.
Tiež by som im odporučil zaznamenať, že EÚ nedávno vymyslela nový a prefíkanejší systém vnucovania imigrantov aj tým krajinám, ktoré sa migrantom doteraz bránili, a vtedajší český premiér Sobotka ho za nás všetkých podpísal. A potom by som sa tých liberálnych demokratov spýtal, či to naozaj chcú pre svoje deti a prečo.
Bohuslav Sobotka Zdroj: TASR
Sú to všetko informácie, ktoré sa dajú s trochou usilovnosti dohľadať na internete, pri väčšej lenivosti si stačí prečítať moje knižky Jak zabít civilizaci a Poslední naděje civilizace, aj keď od ich vydania pred rokom, respektíve dvoma, sa islamizácia ešte zrýchlila.
A v súvislosti s voľbami by som odporučil všetkým Čechom, aby sa zamysleli, prečo volia proti sebe. Predvolebné prieskumy hovorili o tom, že 80 percent opýtaných považuje imigráciu za jednu z troch najväčších obáv. A potom 90 percent ide a volí strany, ktoré buď imigráciu podporujú, alebo jej nebránia, alebo je im ľahostajná, alebo k nej majú prístup obojaký. Podobne proti sebe sa zjavne chystajú voliť nového prezidenta.
Dôjde nakoniec k brexitu alebo Mayová využíva len zdržiavaciu taktiku, ako to tvrdí britská europoslankyňa Janice Atkinsonová?
Máme rok a pol po referende a dodnes nevieme, ako vlastne bude brexit vyzerať, či to bude kompletný odchod a dohoda podobná kanadskej, alebo to bude odchod z colnej únie, ale udržanie jednotného trhu, alebo slobodná výmena tovaru a kapitálu, ale nie občanov, a koľko to nakoniec bude Britániu stáť. Z doterajších rokovaní je jasné, že EÚ chce Britániu vytrestať, až bude kvíliť od bolesti. Tiež je jasné, že zneužíva kontakty s britskými „zostávačmi“, aby referendum ešte zvrátili. Čas hrá v ich prospech, ako odchádza staršia generácia a dorastá mladšia, tak opakovanie referenda za pár rokov by sa mohlo skončiť opačne.
Medzitým, napriek predpovediam, britská ekonomika prospieva a počiatočný náraz na libru sa upokojil. Čím ďalej, tým viac Britov je presvedčených, že EÚ nikdy žiadnu obojstranne výhodnú dohodu neponúkne a Británia bude musieť odísť bez dohody. Svedčí o tom aj to – a k troche optimizmu inšpiruje –, že Mayová ustanovila novú funkciu ministra pre „brexit bez dohody“. A už sa objavujú prepočty, ktoré uisťujú, že na takom odchode Británia zarobí a EÚ prerobí. Vraj okrem Londýna, kde si moslimský starosta nechal spočítať, že stratí 30 000 pracovných miest. No práve, tí, ktorí ich dnes zapĺňajú, sa jednoducho vrátia domov.
Ako hodnotíte výsledok volieb v Rakúsku a zostavenie vlády ÖVP a FPÖ?
Zatiaľ najlepší európsky výsledok toho precitnutia a revolty bezmocných. Lenže nevieme, ako dlho potrvá, než presiakne do zavedených byrokratických štruktúr. Pred niekoľkými dňami ešte rakúska polícia zatýkala ľudí mávajúcich izraelskými vlajkami na protiizraelskej demonštrácii. Nevieme, ako sa Rakúšanom skutočne podarilo postrážiť si južné hranice. Do akej miery sa im podarí zmeniť migračné a náboženské zákony. Zato vieme, že Trumpovi ešte po roku prezidentovania stále podráža nohy ten „hlboký štát“ ľavicovej „liberálnej“ byrokracie, ktorým je prerastená celá Európa vrátane Rakúska.
Ktoré udalosti a voľby budú v Európe tento rok kľúčové?
Nepochybne marec v Taliansku. Pozrel som sa na súčasné sondáže talianskych médií. Je tam ako vo všetkých talianskych voľbách opäť zmätok. Kandiduje 11 partají, z ktorých sa budú musieť zostavovať koalície, a už teraz rôzni partajní šéfovia menujú iných partajných šéfov, s ktorými by do koalície nikdy nešli. Ideologicky sa spektrum delí na stredopravicu, ktorá vedie s 39 %, stredoľavicu s 28 % a komik Beppe Grillo s Hnutím 5 hviezd má 26 %. Potom je tam ešte nejakých 6 – 7 % nezávislých. Tá stredopravica a stredoľavica sa ešte každá delí na päť strán.
Lenže „pravica“ ešte neznamená u všetkých vyhranenosť voči EÚ, proúniová je Berlusconiho Forza Italia s 18 %, zatiaľ čo Lega Nord, Fratelli d’Italia a Noi con l’Italia (dohromady 24 %) sú kritické voči EÚ. Pokračujúcej imigrácie sa v sondážach bojí 66 % Talianov, väčšina strán by sa asi zhodla na kontrole migrácie v spolupráci s Líbyou a za účasti talianskej armády, trestaní pašerákov, ale nie na úplnom zastavení. Takže to bude jeden z hlavných volebných námetov. Druhým bude možné vystúpenie z eura, ktoré mnohí pokladajú za hlavnú príčinu ekonomických problémov. A tretím bude zmes ekonomických problémov, ktorých má Taliansko kopec.
Silvio Berlusconi Zdroj: TASR/Daniel Dal Zennaro/ANSA via AP Photo
Čo prezidentské voľby v Česku, na ktoré ste už narazili? Zeman verzus Drahoš. Jiří Drahoš podporil výzvu vedcov, kde sa napríklad uvádza: „O imigrantoch, ľudských bytostiach, sa píše, ako keby išlo o škodnú zver či parazitov valiacich sa do našej vlasti, aby vysávali sociálny systém alebo rovno vraždili a znásilňovali.“ Alebo: „Všetkým, ktorí v Európe hľadajú útočisko, by malo byť zaistené bezpečie a dôstojné zaobchádzanie.“ A ďalej, že „moslimovia sú hádzaní do jedného vreca s teroristami“ a že „v našej krajine je rozdúchavaná a všeobecne tolerovaná etnická a náboženská neznášanlivosť – dopriavaním sluchu extrémistickým hnutiam“. Čo si o tom myslíte?
Vrátil by som to k tej surovej neinformovanosti, o ktorej som hovoril na začiatku. Tá u pána Drahoša bije do očí a do uší. Neriadil by som sa ani tak tou výzvou akademikov, ktorá je tri roky stará a za tri roky sa informovanosť môže meniť. Je však zrejmé, že u pána Drahoša sa s návrhom na prijatie kvóty 2 600 migrantov nezmenila. Niežeby sme nedokázali tento počet vstrebať, keby išlo o dobre bezpečnostne preverené, kultúrne prispôsobiteľné a ekonomicky použiteľné osoby. Problém je v tom, že kým sa migračné toky (ako ich nazýva Lisabonská zmluva) nezastavia na nejakom udržateľnom konečnom čísle, prijatie jednej kvóty je precedensom prijatia akéhokoľvek nekonečného počtu. Preto je nutné ich ďalej odmietať zo zásady.
Veľmi znepokojujúce je aj Drahošovo a priori vyhlásenie, že ak bude prezidentom, odmietne vymenovať vládu väčšinovej strany s dvoma konkrétnymi riadne demokraticky zvolenými stranami. To vzbudzuje podozrenie, že by si mohol ohýbať ústavu podľa svojich politických predsudkov.
V tejto voľbe nejde o osobný štýl a dokonca ani osobné kvality kandidátov, ale o budúcnosť českého národa a zachovanie aspoň nejakých zvyškov západnej civilizácie. Kto chce nastoliť totalitu „liberálnej demokracie“ ovládanú bruselským diktátom a okupovanú neintegrovateľnými migrantmi z nepriateľskej a vražedné civilizácie, bude voliť kulantného a nikoho neurážajúceho Drahoša. Kto chce ďalej bezpečne zotrvať v nedokonalej demokracii, ktorá je však dnes už slobodnejšia než väčšina západných krajín (ako zisťuje každý, kto žije čiastočne v oboch), bude voliť hulváta Zemana. Bude to v menšej miere podobná voľba ako medzi kulantným a triezvym Chamberlainom a hrubým opilcom Churchillom. Kam tá či ona voľba vedie, nás už história poučila. Ja viem, že to znie ako populistický gýč, ale niekedy treba siahnuť po gýčovitom zjednodušení, aby bolo jasné, čo sa deje. Vláda islamu, ktorá celú Európu čaká, ak sa imigrácia úplne nezastaví, je horšia ako desať Zemanov, päťdesiat Babišov a sto Okamurov.
