„Vedieme rozhovor v čase, keď prebieha volebná kampaň, čo je pre mňa trochu problematické, pretože ho mám rád za tie tri roky, ktoré som s ním strávil. A to porovnanie Miloša Zemana, keď mu tiahlo na 40 rokov, a muža, ktorý za čas oslávi 75 rokov, je kruté. Nemyslím si, že je pre človeka dôstojné, keď môžu všetci sledovať, ako v dôsledku staroby upadá, obklopený partiou ľudí, ktorí využívajú jeho rétorické schopnosti, aby posilňovali svoje pozície. To nie je nič pekné, navyše je jasné, že to nebude lepšie, ale len horšie a horšie. Je to začarovaný kruh, takže my, ktorí ho máme radi, si želáme, aby už bol vyslobodený,“ poznamenal hneď v úvode rozhovoru profesor Kabele, ktorý je vraj bytostne presvedčený, že by pre samotného Zemana bolo lepšie, keby už prezidentom nebol.
Miloš Zeman mal vraj už v 80. rokoch minulého storočia veľký dar tvoriť obsiahle texty či prejavy, ktoré mali hlavu a pätu. Neboli síce intelektuálne výrazné, ale Zeman v nich dokázal udržať myšlienku po celý čas, čo je dôležité. Zeman má výhodu aj v tom, že dokáže plánovať dlho dopredu a držať sa svojho plánu. Už v roku 1980 vedel, že jedného dňa sa chce stať premiérom, a išiel si za tým.
Zeman so svojím tímom tvoril komplexné modely budúcnosti. Dnes tieto modely považuje profesor Kabele za sci-fi. V praxi sa niečo také nedá naplánovať. Upozorňovali na to okrem iného aj Václav Klaus či Vladimír Dlouhý, ktorí namiesto tohto prognostického plánovania uprednostňovali klasické ekonomické mechanizmy. Zeman s Klausom súperili už vtedy, ale zároveň sa rešpektovali. Ich spor dokázal prilákať intelektuálov. Prišlo im zaujímavé, čo sa odohráva medzi Milošom Zemanom a Václavom Klausom.
Václav Klaus. Zdroj: Hans Štembera
„Bola to rivalita, ktorá uznávala náprotivok, vlastne sa im páčilo sa navzájom pomeriavať. Navyše ich obecenstvo tvorili skutočné osobnosti vtedajšej neoficiálnej vedy, žiadny Mynář alebo Ovčáček, úpadok v tomto smere je dnes šialený,“ vyhlásil Jiří Kabele. Rozdiel medzi Zemanom vtedy a Zemanom dnes je vraj predovšetkým v tom, že vtedy viedol skutočné diskusie s oponentmi, vítal oponentúru. Dnes o oponentov nestojí. Zmenil sa vraj pravdepodobne medzi rokmi 2003 až 2013, keď sa zdržiaval na Vysočine a stál mimo politiky.
Jiří Kabele pridal aj pár slov k obratu prezidenta Zemana na Východ. Nielen Klaus, ale aj Zeman vyviedli krajinu z autoritárskeho režimu a nasmerovali ju na Západ, ale získali pocit, že sa na Západe nedočkali dostatočného uznania.
„Príčinu vidím v ich egu, je tam prvok zneuznania, oni narazili u západoeurópskych politikov na akýsi múr podriadenosti. Videli, že sú možno aj oslavovaní, ale napriek tomu zostávali stále len takými východoeurópskymi figúrami. Je známe, aký bol Klaus sklamaný z toho, že ho neberie vážne Helmut Kohl. ,Z pomsty‘ a urazenej márnivosti sa obracajú na Východ, kde sa navyše tešia väčšej patričnej pozornosti a možno aj podpore. Ale berte to ako môj, trochu psychologizujúci, osobný výklad,“ podotkol Kabele.
Dnes sa Miloš Zeman stal hovorcom ľudí, ktorí majú pocit, že sa nedočkali uznania za to, čo robili uplynulých 30 rokov. Majú teda podobný pocit ako Zeman voči Západu.
Celý rozhovor nájdete na webe Aktuálně.cz.
