Práve na objektívnu analýzu stavu a načrtnutie obrazu budúcej spoločnosti slúži monografia Kvalitatívna zmena v zamestnanosti Slovenskej republiky ekonómok Ivety Pauhofovej a Beáty Stehlíkovej, ktorú profesor Staněk oponoval. Kniha podľa neho prináša netradičný pohľad na členenie súčasného stavu, budúcich zmien a možných odporúčaní pre riadenie problému zamestnanosti a autorkám sa podarilo dosiahnuť komplexný a ucelený pohľad na realitu slovenskej ekonomiky a všetky oblasti zamestnanosti.
Regionalizácia zamestnanosti je dôležitým faktorom
„Samotná zamestnanosť nie je len ekonomickým javom, ale je to faktor významne ovplyvňujúci život ľudí. Poskytuje im nielen príjmy, ale vytvára aj šance na vnútornú sebarealizáciu, možnosti života a podmienky spotreby. Z tohto hľadiska je dôležitý aj faktor regionalizácie zamestnanosti,“ konštatoval Staněk s tým, že musíme mať na pamäti aj obrovské odlišnosti a zvláštnosti v jednotlivých regiónoch. Jedna línia je príjmová polarizácia a z nej vyplývajúce problémy a druhá je regionálna polarizácia vo väzbe na zamestnanosť, bohatstvo a podobne.
„Jeden z kľúčových fenoménov budúcnosti je aj dosah technickej revolúcie. Nepochybne prinesie zmenu obsahu práce, kvalifikačnej náročnosti, fungovania pracovných miest, ale bude vyžadovať aj zásadnú zmenu samotnej pracovnej sily. Nebude stačiť prejsť z jedného pracovného miesta na druhé,“ varoval ekonóm.
Komplexnosť zmien vo výrobe, službách, spotrebe, štátnej sfére a verejnom sektore bude vyžadovať úplnú zmenu nášho myslenia. „Pozrime sa, čo spravila so spoločnosťou mobilná komunikácia. Pred desiatimi rokmi ste mohli mobil používať ako viacúčelové zariadenie aj na rozbíjanie orechov,“ zavtipkoval Staněk, pričom dnes mobily predstavujú kombináciu komunikácie, počítačových systémov, streamingu, hudby… „Ale to, do čoho vstupujeme teraz, bude neporovnateľne väčšie, zložitejšie a dôsledky na oblasť zamestnanosti budú podstatne komplexnejšie,“ uviedol ekonóm.
Čaká nás zmena v chápaní práce a jej významu pre spoločnosť
Realizácia štvrtej priemyselnej revolúcie vyúsťuje do veľmi rýchlej dynamiky budúcej dekády so všetkými systémovými zmenami. Slovensko je malá krajina s istým potenciálom v oblasti pracovnej sily, pričom ak ho nevyužijeme, sami sa ochudobníme. „Tento pracovný potenciál bude takisto musieť prejsť kvalitatívnymi zmenami, bude musieť nadobudnúť nové dimenzie pracovných a kvalifikačných spôsobilostí a v tomto zmysle slova sa proces celoživotného vzdelávania stane pravdepodobne kľúčovým kontinuálnym procesom v oblasti využitia pracovných síl,“ upozornil Staněk.
Pracovný potenciál Slovenska pritom netvoria len zamestnanci automobiliek, ale musia to byť aj pracovníci vo výskume, vzdelávaní, doprave, poľnohospodárstve či infraštruktúre. „Riešime nedostatok pracovníkov v automobilovom priemysle, ale pritom si nechceme uvedomiť, ako sa vyvíja situácia v poľnohospodárstve, stavebníctve a doprave a akým spôsobom zasiahne štvrtá industriálna revolúcia napríklad do potreby spoločenskej práce,“ povedal, pričom si však tiež neuvedomujeme, že žena na materskej dovolenke formuje budúcnosť spoločnosti.
Čaká nás predovšetkým zmena v chápaní práce a jej významu pre spoločnosť. „Starostlivosť o starých ľudí, deti, životné prostredie sa môže stať jedným z významných fenoménov novej spotreby spoločenskej práce, novej tvorby pracovných miest a novej zamestnanosti. Potreba budúcnosti vychádza z troch zásadných zmien myslenia – z potreby komplexnosti, potreby kreativity a potreby interdisciplinarity,“ predostrel Staněk.
Vo vnútri takzvaných pozitívnych ekonomických javov vidíme mnoho vecí, ktoré sú varovaním a veľkým rizikom do budúcnosti. Z výskumov prejavov príjmovej polarizácie vyplýva, že bohatstvo sa hromadí v rukách čoraz užšej skupiny ľudí. „Môže sa veľmi ľahko stať, že práve táto príjmová a bohatstvová asymetria môže byť znova jedným z faktorov, ktoré spustia deštrukciu,“ dôvodil ekonóm.
Zvyšovanie hodnoty IT firiem nemá reálny základ, bublina môže prasknúť
Štvrtá priemyselná revolúcia predstavuje nové materiály, senzorické systémy, informačné zdroje, umelú inteligenciu, čo úplne zmení spoločnosť. Predstava, že sa to samo utrasie, je podľa ekonóma z 90 až 100 percent chybná. Okrem toho máme pred sebou svet obrovskej virtualizácie, bohatstvo sa presúva do virtuálnej oblasti. „Vidíme obrovské navyšovanie hodnoty akcií firiem ako Amazon či Google, ktoré ani nemajú reálny základ. A to znamená, že znova sme na prahu nejakej bubliny, ktorá môže prasknúť. Kto si ju odskáče? Znova tí na spodku príjmového reťazca,“ zdôraznil. Analýzy a štruktúra príjmov, bohatstva a zamestnanosti preto ostávajú neuralgickým bodom, ktorý treba sledovať a skúmať ako „fumaroly a mikrootrasy na sopečnom kuželi“.
„Pravdepodobne to nebude príjemné pre väčšinu ľudí, väčšinu našich známych, priateľov, ľudí okolo nás, ale pravdepodobne aj pre nás samých,“ konfrontoval Staněk poslucháčov zo záznamu na prezentácii publikácie s pochmúrnou, hoci blízkou budúcnosťou.
Svet sa pritom nemení len dynamicky, ale hlavne kvalitatívne, pričom je otázna aj štruktúra pracovných miest. Je možné, že budeme mať problém vyskladať z niekoľkých miest príjem, na aký sme boli zvyknutí. Filozofia nekončiacej sa spotreby, predvádzaná v médiách, môže uspokojiť spotrebný hedonizmus, ale musí mať ekonomický základ. „Ak ho nemá, za čo chceme kupovať? Navyšovaním úverov, dlhov? Nahradením ekonomickej slobody neslobodou a otroctvom vo väzbe na zadlženie? A toto by malo byť predstavou budúcej spoločnosti, rastu?“ spýtal sa odborník.
Všetko to ukazuje na značné narastanie hraničných oblastí a rozhraní medzi realitou a virtuálnym svetom, vyžaduje odvahu, komplexný prístup a iné videnie. „Veda, bohužiaľ, mnohokrát podľahla vábeniu mamonu, tlakom politických lídrov, mnohokrát sa stala slúžkou politických elít, ale vždy bola založená na hľadaní pravdy, objektívneho stavu sveta a jeho problémov,“ uzavrel Staněk.
