Hovoria o tom analýzy a komentátori pridávajú svoje názory na to, prečo volili prezidenta Zemana skôr ľudia starší alebo z chudobnejších regiónov, Drahoša naopak vzdelanejší a mladší ľudia. Svoj pohľad pridal aj komentátor denníka Hospodářské noviny Petr Honzejk, ktorý sa nedomnieva, že v sociodemografii je skutočné vysvetlenie: „Možno je tak pravde najbližšie publicistka Alexandra Alvarová, ktorá napísala, že najhlbšia deliaca línia vedie medzi strachom z budúcnosti a nádejou. Zdroje strachu: staroba, choroby, dlhy, technológie, propaganda, zmeny vo svete, nedôvera v ľudí. Zdroje nádeje: viera, deti, vzdelanie, zdravie, dôvera vo vlastné sily, v technológie, schopnosť dohovoriť sa cudzím jazykom, ekonomická istota, dôvera v ľudí.“ Je to podľa vás tak, že ľudia, ktorí volili Zemana, majú strach z budúcnosti a chýba im nádej?
Komentátori sa vyznačujú tým, že špekulujú o motívoch ľudí bez toho, aby sa ľudí na ich motívy priamo opýtali. Ja som vzdelaním sociológ, preto by som odporučil urobiť dôkladný výskum a spýtať sa namiesto planého špekulovania priamo voličov Miloša Zemana aj voličov Jiřího Drahoša, prečo volili tak, ako volili. Keby sa nejakí výskumníci v anonymnom prieskume spýtali mňa, povedal by som im, že som volil v oboch kolách Miloša Zemana, aj keď nemám strach z budúcnosti, nemám žiadne dlhy, pravidelné preventívne zdravotné testy mi zatiaľ vychádzajú veľmi dobre a po skončení mandátu sa vraciam na celkom kvalifikované miesto vysokoškolského profesora. Jiřího Drahoša som nevolil jednoducho preto, že bol vo svojich vystúpeniach málo presvedčivý, menil názory a pôsobil dojmom človeka, ktorý okrem antizemanovských postojov nemá čo ponúknuť. Rozhodne som nemal pocit, že by zosobňoval nejakú nádej pre niekoho iného než pre svojich poradcov, ktorých mal teda požehnane.
O svojom pohľade na výsledky prezidentských volieb sa rozpísal na Facebooku aj neúspešný kandidát Michal Horáček. Tentoraz mal odkaz pre voličov Miloša Zemana aj Jiřího Drahoša, ich rozhodovanie prirovnal k nákupu v obchode, kde majú len dva nápoje: škatuľové víno a destilovanú vodu. „Máte tri možnosti: vybrať si ten alkoholický sajrajt alebo destilovanú vodu, prípadne si nekúpiť ani jedno. A presne to sa vo voľbách stalo: tretina ľudí si ,kúpila‘ MZ, tretina JD a tretina nič,“ poznamenal. Zeman tak vyhral podľa neho preto, že vo víne, aj keď je mizerné, je nejaká opojnosť a príbeh, ale argumentácia, že konzumácia destilovanej vody je zdravšia, vraj veľmi nefunguje. Na tomto prirovnaní stavia aj apel: „Už žiadnu destilovanú vodu, inak prehráme zase.“ Opísal Horáček situáciu dobre a ako sa vám tieto prirovnania počúvajú?
Obávam sa, že Michal Horáček mieša jablká s hruškami. Škatuľové víno si ľudia kupujú, keď potrebujú surovinu na varené víno, destilovanú vodu lejú do chladiča. Piť zo zdravotných dôvodov destilovanú vodu je asi také rozumné, ako liať do chladiča varené víno. Pán Horáček asi nevie, že konzumácia destilovanej vody môže byť zdraviu nebezpečná. Spôsobuje poškodenie črevnej výstelky, a pretože neobsahuje žiadne minerály ani ióny, má tendenciu ich čerpať z vnútorného prostredia organizmu. Ak chce mať pán Horáček zdravotné testy aspoň také dobré ako ja, mal by urýchlene prejsť z pitia destilovanej vody na varené víno.
Zdroj: Facebook/Michal Horáček
Server Echo24.cz priniesol komentár šéfredaktora slovenského týždenníka Týždeň Štefana Hríba s pohľadom na české prezidentské voľby. „Rozhodla tiež plebejskosť mimopražského Česka. Mýtus o prozápadnom a reformnom Česku, ktorý v prospech rozdelenia Československa živil Václav Klaus, je v troskách. Česko je – a to dlhodobo – skôr ustráchané, sebecké a uzavreté do seba. A je aj prekvapivo primitívne,“ píše Hríb. Sú Česi skutočne sebeckí, ustráchaní a prekvapivo primitívni?
Urážanie národov a známkovanie ich mentality nie je práve známkou mimoriadnej inteligencie. Verte, že po slovensky by som sa k amatérskemu psychológovi pánovi Hríbovi dokázal vyjadriť oveľa, oveľa jadrnejšie. Ale nechám ho tak. Myslím si, že má dosť starostí sám so sebou a so svojím nie veľmi prosperujúcim periodikom.
Prieskum Lidových novín od agentúry Median ukazuje, že časť voličov Jiřího Drahoša a nevoličov prijala víťazstvo Miloša Zemana. Podľa prieskumu je totiž 54 percent ľudí s tým, že Zeman vyhral, spokojných, a len 37 percent spokojných nie je. Vo svetle týchto čísel, aké vážne je to so slovami, že je český národ rozdelený, pol za Zemana a pol za Drahoša? Ako výsledok vnímate, aká atmosféra vlastne panuje?
U nás na Morave sa už o prezidentských voľbách prakticky nehovorí. Vďaka tomu sme si ani nevšimli, ako hlboko sme podľa niektorých analytikov rozštiepení. Ľudia, ktorých poznám a s ktorými sa stýkam, by neboli rozštiepení ani v prípade, že by vyhral Jiří Drahoš. Jednoducho by to vzali ako fakt a zaoberali by sa dôležitejšími vecami pre život. Je mi ľúto každého, kto považuje svoj život po sčítaní hlasov z druhého kola za zmarený a svoje životné sny za rozbité. Tieto typy uisťujem, že normálni ľudia majú už druhý deň po prezidentských voľbách úplne iné starosti. Napokon aj vďaka tomu sú a zostávajú normálni.
Do akej miery rozhodla voľby téma migrácie? Zaradili sa Česi skutočne medzi národy, ktoré nechcú multikultúrnu ústretovú politiku? Je to definitívne? Alebo sa v Česku, ako tvrdí napríklad Jiří Pehe, za niekoľko rokov zmení atmosféra, pretože je spojená s demografickým vývojom? Teda že staršia, tvrdo ľavicová generácia už neskôr nebude tak ovplyvňovať voľby?
Jiří Pehe spočítal, že do ďalších prezidentských volieb zomrie v dôsledku veku pol milióna Zemanových voličov. Konkrétne vyhlásil, že za päť rokov pol milióna starých odíde. Pripomína mi toho majiteľa pohrebnej agentúry z filmu Limonádový Joe. Pri každom novom mŕtvom, ktorého skolili v kovbojských prestrelkách, poskakoval ten mužíček od radosti, mädlil si ručičky a triasol sa blahom, že mu zase vzrastie kšeft. Pán Pehe hrá pochabú komédiu, keď svoju pohrebnú firmu nazval práve Pravda a láska. Je to z jeho strany skôr hnedý než čierny humor.
Téma migrácie mohla zohrať určitú rolu pri rozhodovaní voličov. Jiří Drahoš ma sklamal, keď sa snažil svoj pôvodný ústretový prístup k migrácii rezolútne poprieť a kŕčovito sa začal v tejto veci správať po vzore Mirka Topolánka. Mal si stáť aspoň za tými svojimi 2 600 žiadateľmi o azyl. Namiesto toho začal tvrdiť, že mal na mysli Ukrajincov. Kto mu má veriť, že by v prípade svojho víťazstva zase neotočil?
Aká bola rola médií v predvolebnej kampani? Čo bol naozaj kľúčový moment? A akú váhu prisudzujete vystupovaniu oboch kandidátov v televíznych debatách na Prime a v Českej televízii?
Skóre sa obrátilo počas posledného týždňa. To znamená počas týždňa, keď Jiří Drahoš odmietol ísť do veľmi sledovanej diskusie na televízii Nova, prehral debatu v televízii Prima a strápnil sa na záver debaty v ČT. Človek nemusí byť analytik, aby zistil, že ho to definitívne odsunulo na druhé miesto.
Úradujúci český prezident Miloš Zeman (vpravo) a protikandidát na českého prezidenta Jiří Drahoš počas televíznej debaty pred druhým kolom prezidentských volieb Zdroj: TASR
Skladanie novej vlády bude určite ovplyvnené zjazdom ČSSD a voľbou jej predsedu. Rysuje sa podľa vás skôr menšinová vláda hnutia ANO s podporou komunistov a SPD alebo koalícia ANO s ČSSD s podporou komunistov? Alebo úplne iný variant vládneho kabinetu? Dokáže sa napríklad Andrej Babiš nakoniec dohodnúť s ODS aj za cenu mnohých ústupkov zo svojho programu?
Bude to ešte napínavé a s istotou sa nedá tvrdiť vôbec nič. Ja osobne tipujem, že sa ČSSD na svojom zjazde ešte viac rozdelí v otázke podpory či nepodpory Babišovej vlády. V dôsledku toho môže ľahko úplne vypadnúť z hry. Či z toho budú ťažiť skôr KSČM a SPD, alebo skôr ODS, nedokážem odhadnúť. Medzi Babišom a Okamurom existuje veľká rivalita. Osobne si myslím, že Andrej Babiš má skutočne najbližšie k ODS. To je napokon jeden z hlavných dôvodov, prečo odporúčam byť voči hnutiu ANO veľmi ostražitý. Nie pre Čapí hnízdo, ale pre nejasnosti týkajúce sa toho, akú politickú líniu by Babiš na čele vlády vlastne nakoniec sledoval.
Na svojej minulej tlačovej konferencii znovu vyhlásili šéfovia ľudovcov, že vytvorenie stabilnej väčšinovej vlády je teraz v rukách len a len Andreja Babiša, pretože KDU-ČSL aj ČSSD sú pripravené ísť s hnutím ANO do vlády, ak nebude na jej čele trestne stíhaná osoba. Podľa názorov niektorých politikov a novinárov by sa vraj malo teraz skutočne ukázať, o čo vlastne Andrejovi Babišovi ide. Či len o získanie najvyššieho politického postu a uplatnenie svojho vplyvu aj v ekonomických záležitostiach alebo o prospech celej Českej republiky, ktorá by sa inak s menšinovou vládou za podpory len extrémistických strán mohla dostať do čiastočnej medzinárodnej izolácie. Dá sa s týmto názorom súhlasiť?
Do čiastočnej medzinárodnej izolácie sa dnes v rámci EÚ dostane každá vláda, ktorá sa napríklad len náznakom snaží hájiť svoje národné záujmy. Táto situácia sa, bohužiaľ, s pribúdajúcim časom neustále zhoršuje. Keď som kandidoval v roku 2014, sľuboval som voličom, že sa Európska únia zmení. Čiastočne som mal pravdu. Len som nepredpokladal, že sa môže meniť k horšiemu. Pri zložení a váhe jednotlivých frakcií nemá radový poslanec šancu to zmeniť. Môže sa rozhodnúť začať v nasledujúcej kampani klamať a zastierať alebo nekandidovať. Ja už kandidovať nebudem.
